V sobotu krátko pred 13:45 došlo v blízkosti hlavného mesta k seizmickej udalosti, ktorá mnohých obyvateľov nepríjemne prekvapila. Pôvodné merania uvádzali magnitúdu 4,6, neskôr bola hodnota spresnená približne na 4,3. Epicentrum sa nachádzalo v oblasti neďaleko mesta Šamorín, asi 21 kilometrov od centra Bratislavy. Ohnisko otrasov ležalo približne 10 kilometrov pod zemským povrchom.
Hoci Slovensko nepatrí medzi krajiny s vysokou seizmickou aktivitou, otrasy tejto intenzity už dokáže obyvateľstvo citeľne vnímať. Mnohí ľudia hlásili krátke, no zreteľné chvenie budov, pohyb nábytku či rinčanie riadu. Otrasy boli zaznamenané nielen v Bratislave a okolí, ale aj v častiach západného Slovenska a prihraničných oblastiach susedných štátov – vrátane Maďarsko a Rakúsko.
Podľa dostupných informácií neboli bezprostredne po udalosti hlásené vážne škody ani zranenia. Seizmológovia však situáciu ďalej sledujú, pretože po hlavnom otrase sa môžu objaviť slabšie dotrasy.
Prečo vznikajú zemetrasenia aj na Slovensku?
Zemetrasenia vznikajú v dôsledku pohybu tektonických dosiek, respektíve uvoľnenia napätia v horninových štruktúrach. Aj keď Slovensko neleží priamo na rozhraní veľkých litosférických dosiek, nachádza sa v oblasti s viacerými zlomovými líniami. Práve tie môžu byť zdrojom lokálnych otrasov.
Západné Slovensko je ovplyvnené tektonickými pohybmi súvisiacimi s Alpami a Panónskou panvou. Ide o geologicky aktívnejšie územie v rámci strednej Európy, hoci v porovnaní s krajinami ako Taliansko či Grécko sú tu silné zemetrasenia pomerne zriedkavé.
Otrasy s magnitúdou okolo 4 bývajú citeľné, no väčšinou nespôsobujú rozsiahle škody. Rozhodujúca je hĺbka ohniska, vzdialenosť od obývaných oblastí a kvalita stavebných konštrukcií.
Môžu nasledovať ďalšie otrasy?
Po silnejšom zemetrasení je prirodzené, že sa objavia tzv. dotrasy. Zvyčajne sú slabšie než hlavný otras a postupne slabnú. V niektorých prípadoch ich ľudia ani nepocítia, no prístroje ich zaznamenajú.
Odborníci upozorňujú, že v najbližších dňoch môže seizmická aktivita v oblasti mierne pokračovať. Ide však o štandardný jav, ktorý automaticky neznamená príchod silnejšieho zemetrasenia.
Ako sa správať pri zemetrasení?
Hoci sú silné otrasy na Slovensku výnimočné, základné pravidlá bezpečnosti sa oplatí poznať:
- Zachovať pokoj a nepanikáriť.
- Ak ste v interiéri, ukryť sa pod pevný stôl alebo k nosnej stene, ďalej od okien.
- Nepoužívať výťah.
- Po skončení otrasov skontrolovať únik plynu či poškodenie elektroinštalácie.
V exteriéri je vhodné vzdialiť sa od budov, stromov a elektrického vedenia.
Zemetrasenia v našom regióne: rarita alebo realita?
Aj keď sa môže zdať, že ide o výnimočný jav, menšie zemetrasenia sa v širšom okolí Slovenska objavujú pravidelne. Väčšina z nich má však nízku magnitúdu a zostáva bez povšimnutia verejnosti. Otrasy presahujúce hodnotu 4 už bývajú citeľné, no stále patria do kategórie miernych zemetrasení.
Sobota tak pripomenula, že aj región, ktorý sa nepovažuje za seizmicky aktívny, môže občas prekvapiť. Z pohľadu odborníkov ide o prirodzený geologický proces, ktorý je súčasťou dynamiky našej planéty.
Historické zemetrasenia na Slovensku
Aj keď si mnohí myslia, že Slovensko je voči silnejším otrasom prakticky imúnne, história ukazuje opak. V minulosti sa na našom území odohralo niekoľko výraznejších zemetrasení, ktoré zanechali stopy na budovách aj v kronikách.
Komárno – rok 1763
Jedno z najsilnejších zaznamenaných zemetrasení na území dnešného Slovenska zasiahlo oblasť Komárno 28. júna 1763. Otrasy boli natoľko silné, že poškodili množstvo budov, kostolov aj opevnení. Uvádza sa magnitúda približne 6,3. Zemetrasenie si vyžiadalo obete na životoch a výrazne zasiahlo celé Podunajsko.
Dobrá Voda – rok 1906
Ďalšie výrazné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri obci Dobrá Voda 10. januára 1906. Odhadovaná magnitúda dosiahla približne 5,7. Otrasy poškodili domy aj historické objekty vrátane hradu Dobrá Voda. Zemetrasenie bolo citeľné aj v širšom okolí západného Slovenska.
Žilina – rok 1858
Sever krajiny pocítil výraznejšie otrasy 15. januára 1858 v oblasti Žilina. Hoci nedošlo k rozsiahlej katastrofe, viaceré budovy utrpeli trhliny a obyvatelia hlásili silné chvenie pôdy.
Čo z toho vyplýva?
Slovensko síce nepatrí medzi najaktívnejšie seizmické oblasti Európy, no história potvrdzuje, že výraznejšie zemetrasenia sa tu už odohrali. Väčšina z nich mala regionálny charakter, no dokázala spôsobiť citeľné škody.
Aktuálne otrasy pri Bratislave tak zapadajú do širšieho geologického obrazu krajiny. Ide o pripomienku, že aj v strednej Európe je zemská kôra dynamická a napätie v nej sa občas uvoľní spôsobom, ktorý pocítia tisíce ľudí.
