Okrasné maky patria medzi rastliny, ktoré dokážu záhradu premeniť bez toho, aby od pestovateľa vyžadovali každodennú starostlivosť. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Dôležitý je aj správny spôsob výsevu. Najmä jednoročné druhy je vhodné vysievať priamo na záhon, pretože ich dlhé kolové korene zle znášajú presádzanie.
Počas letnej prechádzky okolo rozkvitnutých záhrad si okrasné maky nemožno nevšimnúť. Ich tenké lupienky pripomínajú jemne pokrčený hodváb, ktorý sa zachveje pri každom závane vetra. Keď na kvety dopadnú slnečné lúče, červené, oranžové, ružové, biele či fialové odtiene sa rozžiaria ako drahokamy.
Maky vnášajú do záhonov vidiecku prirodzenosť, no zároveň pôsobia elegantne. Pekne vyniknú medzi okrasnými trávami, nevädzami, margarétami, šalviou, kocúrnikom alebo inými trvalkami obľubujúcimi slnko. Pestovať ich možno aj vo väčších nádobách pri vchode do domu, treba však vybrať dostatočne hlbokú nádobu s otvormi na odtok vody.
Jednoročný druh alebo trvalka?
Pred výsevom alebo výsadbou si treba ujasniť, aký druh maku chceme pestovať. Do jednej skupiny patria jednoročné druhy, napríklad mak vlčí či niektoré okrasné odrody maku siateho. Kvitnú počas jednej sezóny, po ktorej odumierajú. Ak však necháme dozrieť ich semená, často sa na vhodnom mieste rozmnožia samovýsevom.
Druhou možnosťou sú trváce maky. Najznámejší je mak východný, ktorý vytvára mohutné trsy a nápadne veľké kvety. Na jednom mieste môže rásť a kvitnúť mnoho rokov. Po odkvitnutí jeho listy neraz začnú žltnúť a rastlina sa počas najteplejšej časti leta zatiahne. Neznamená to, že uhynula – ide o prirodzenú súčasť jej vegetačného cyklu. Prázdne miesto preto možno zakryť susednými trvalkami, ktoré sa naplno rozrastú neskôr v sezóne.
Jednoročné aj trváce maky potrebujú predovšetkým dostatok priameho slnečného svetla. V tieni bývajú stonky dlhšie a slabšie, rastliny menej kvitnú a ľahšie sa polámu alebo po daždi poľahnú.
Najdôležitejšia je priepustná pôda
Úspech pestovania do veľkej miery závisí od výberu správneho miesta. Maky neobľubujú dlhodobo premokrenú pôdu, v ktorej sa ku koreňom nedostáva dostatok vzduchu. Nadbytok vody môže viesť k zahnívaniu koreňov a postupnému odumretiu rastliny.
Ideálna je ľahšia, primerane úrodná a dobre priepustná zemina. Ak je pôda v záhrade ťažká a ílovitá, jej vlastnosti možno zlepšiť zapracovaním vyzretého kompostu a vhodného minerálneho materiálu, napríklad jemného štrku. Samotná tenká vrstva piesku však veľmi ťažkú pôdu nevyrieši a pri nevhodnom pomere môže vytvoriť ešte hutnejšiu zmes.
Po zakorenení dokážu mnohé maky pomerne dobre zvládať kratšie obdobia sucha. Úplne bez vody sa však nezaobídu. Mladé rastliny a maky pestované v nádobách treba zalievať pravidelnejšie, pretože zemina v kvetináči vysychá podstatne rýchlejšie než pôda na záhone. Vodu smerujeme ku koreňom a medzi jednotlivými zálievkami necháme vrchnú vrstvu pôdy mierne preschnúť.
Semená patria priamo na záhon
Jednoročné maky sa najčastejšie vysievajú skoro na jar priamo na konečné stanovište. V miernejších oblastiach možno niektoré druhy vysiať aj na jeseň. Semená sú veľmi drobné, preto ich môžeme zmiešať s jemným suchým pieskom. Takto sa budú vysievať rovnomernejšie a nevzniknú príliš husté zhluky rastlín.
Povrch pôdy pred výsevom prekypríme, zbavíme buriny a jemne urovnáme. Semená rozsypeme na povrch, zľahka ich pritlačíme a prikryjeme nanajvýš veľmi tenkou vrstvou zeminy. Nemali by sa dostať hlboko pod povrch, pretože na klíčenie potrebujú svetlo alebo aspoň veľmi plytké uloženie. Záhon následne opatrne navlhčíme jemným prúdom vody, aby sa semená nevyplavili.
Pôdu udržiavame mierne vlhkú, kým sa neobjavia mladé rastlinky. Keď zosilnejú a vytvoria prvé pravé listy, porast opatrne preriedime. Presný odstup závisí od druhu a odrody, mohutnejšie rastliny však potrebujú podstatne viac priestoru než nízke kultivary. Dostatočné rozostupy podporujú pevnejšie stonky, bohatšie kvitnutie a lepšie prúdenie vzduchu medzi listami.
Pri presádzaní treba postupovať veľmi opatrne. Maky vytvárajú kolový koreň, ktorého poškodenie môže rastlinu výrazne oslabiť. Ak chceme predpestovať konkrétnu odrodu, praktickejšie sú rozložiteľné nádoby, z ktorých sa rastlina pri výsadbe nemusí vyberať. Pri jednoročných druhoch však zostáva najspoľahlivejšou možnosťou priamy výsev.
Starostlivosť počas kvitnutia
Maky nepotrebujú intenzívne prihnojovanie. V príliš bohatej alebo nadmerne hnojenej pôde môžu vytvárať veľa listov a dlhé, mäkké stonky, ktoré ľahšie poľahnú. Vo väčšine bežných záhrad postačí pôda obohatená pred výsevom menším množstvom vyzretého kompostu.
Odkvitnuté kvety možno priebežne odstraňovať, čím sa pri niektorých odrodách predĺži obdobie kvitnutia. Ak však chceme získať semená alebo podporiť samovýsev, niekoľko najkrajších a najsilnejších kvetov ponecháme na rastline.
Vyššie odrody je vhodné pestovať na mieste chránenom pred prudkým vetrom. Pri hromadnej výsadbe sa stonky čiastočne podopierajú navzájom, osamelé rastliny však môže poškodiť silný dážď alebo vietor.
Ozdobné zostávajú aj makovice
Krása makov sa nekončí opadaním farebných lupienkov. Na stonkách zostávajú výrazné makovice, ktoré majú zaujímavý tvar a dekoratívne pôsobia aj po vyschnutí. Na konci leta a počas jesene dodajú záhonu prirodzenú štruktúru. Možno ich tiež odrezať, usušiť a použiť do suchých kytíc alebo sezónnych dekorácií.
Ak makovice ponecháme na rastline až do úplného dozretia, postupne sa pod ich vrchnou časťou vytvoria drobné otvory. Pri pohybe stonky sa cez ne semená vysypú do okolia. Na vhodnom stanovišti tak môžu nasledujúcu jar vyrásť nové rastliny bez opakovaného výsevu.
Treba však počítať s tým, že potomstvo hybridných alebo šľachtených odrôd nemusí mať úplne rovnakú farbu a vlastnosti ako pôvodná rastlina. Práve nečakané odtiene však môžu záhonu dodať príťažlivý a prirodzený vzhľad.
Leto je vhodné na výber najkrajších rastlín
Hoci vrchol leta spravidla nie je ideálnym obdobím na výsev, môžeme ho využiť na pozorovanie kvitnúcich záhrad. Ak nás zaujme konkrétny mak u suseda, môžeme ho požiadať, aby nám po dozretí odložil jednu suchú makovicu. Vyberať treba zdravú a silnú rastlinu s farbou a tvarom kvetov, ktoré sa nám páčia.
Získané semená necháme dôkladne vyschnúť, označíme ich a do výsevu uskladníme na suchom, chladnom a tmavom mieste. Na jar ich potom vysejeme priamo na pripravený záhon. Pri troche šťastia sa v nasledujúcej sezóne dočkáme podobne pôsobivej záplavy kvetov aj vo vlastnej záhrade.
