Mnohí ľudia poznajú ten pocit – po dlhej zime vyjdú von, začnú pracovať v záhrade alebo sa len prejdú po čerstvo rozmrznutej pôde a okamžite sa cítia lepšie. Zvyčajne to pripisujeme slnku, pohybu či radosti z prichádzajúcej jari. V posledných rokoch sa však vedci začali bližšie zaoberať aj tým, či v tom nezohrávajú úlohu aj mikroorganizmy žijúce v pôde.
Čo hovorí veda o serotoníne?
Baktérie v pôde a ich možný vplyv
Jednou z najčastejšie skúmaných baktérií v tejto súvislosti je Mycobacterium vaccae, ktorá sa prirodzene nachádza v pôde. Vedci z University of Colorado Boulder a ďalších pracovísk sa zaoberali jej účinkami na organizmus.
Výskumy ukázali, že pri kontakte s telom – napríklad vdýchnutím drobných častíc pôdy alebo pri manipulácii so zemou – môže táto baktéria ovplyvniť imunitný systém a aktivovať určité procesy v mozgu. V experimentoch na zvieratách sa preukázalo, že dokáže stimulovať neuróny súvisiace s tvorbou serotonín, teda látky, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri regulácii nálady, spánku či koncentrácie.
Je však dôležité zdôrazniť, že tieto účinky boli najvýraznejšie pozorované v laboratórnych podmienkach, najmä u zvierat. U ľudí zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov na to, aby sme mohli hovoriť o priamom alebo silnom efekte.
Práca v záhrade ako podpora psychiky
Aj bez ohľadu na konkrétne baktérie existuje množstvo dôkazov, že pobyt v prírode a práca v záhrade majú pozitívny vplyv na duševné zdravie. Kombinácia fyzickej aktivity, pobytu na čerstvom vzduchu a kontaktu s prírodným prostredím pomáha:
- znižovať stres
- zlepšovať náladu
- podporovať sústredenie
- prispievať k celkovej psychickej pohode
Niektoré výskumy naznačujú, že mikroorganizmy z prostredia – vrátane pôdy – môžu byť jedným z faktorov, ktoré k týmto efektom prispievajú. Nejde však o jedinú príčinu.
Vplyv na imunitu a stres
Zaujímavým zistením je aj to, že kontakt s prirodzeným prostredím môže ovplyvňovať imunitný systém. Niektoré štúdie naznačujú, že vystavenie neškodným mikroorganizmom z prostredia môže pomáhať telu lepšie regulovať zápalové procesy.
Keďže chronický stres je úzko prepojený so zápalom v tele a zároveň ovplyvňuje psychiku, tento mechanizmus môže nepriamo prispieť k lepšej odolnosti voči stresu. Opäť však platí, že ide o komplexný proces, na ktorom sa podieľa viacero faktorov – nielen samotná pôda.
Moderný život a strata kontaktu s prírodou
V porovnaní s minulosťou dnes trávime podstatne menej času v kontakte s prirodzeným prostredím. Mestský spôsob života, dôraz na hygienu a uzavreté priestory znižujú náš kontakt s mikroorganizmami, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou každodenného života.
Niektorí vedci preto upozorňujú, že úplná izolácia od prírody nemusí byť ideálna. Vyvážený kontakt s prirodzeným prostredím – napríklad pri práci v záhrade alebo pobyte v lese – môže byť pre zdravie prospešný.
Deti a kontakt s pôdou
Podobné závery platia aj pre deti. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré trávia viac času vonku a prichádzajú do kontaktu s prírodou, majú často:
- lepšie fungujúci imunitný systém
- nižšie riziko niektorých alergií
- vyrovnanejšie správanie
Kontakt s bežnými mikroorganizmami totiž pomáha ich organizmu „učiť sa“, ako správne reagovať na vonkajšie podnety. Samozrejme, vždy je dôležité zachovať primeranú hygienu a bezpečnosť.
Záver
Súčasné vedecké poznatky naznačujú, že kontakt s prírodou – vrátane pôdy – môže mať pozitívny vplyv na psychiku aj fyzické zdravie. Pôdne baktérie, ako napríklad Mycobacterium vaccae, môžu byť jedným z faktorov, ktoré sa na tomto efekte podieľajú.
Nie je však presné tvrdiť, že samotná práca s pôdou funguje ako náhrada liekov alebo že má okamžitý a výrazný účinok na mozog. Ide skôr o jeden z mnohých prirodzených mechanizmov, ktoré spolu vytvárajú priaznivý vplyv pobytu v prírode na človeka.
Jednoducho povedané – práca v záhrade nám môže prospieť. No nie kvôli jednému „zázračnému“ faktoru, ale vďaka kombinácii viacerých vplyvov, ktoré na nás príroda pôsobí.
