Možno si ešte spomínate na ťažké kovové žehličky, ktoré nechýbali ani v slovenských domácnostiach. Väčšina z nich mala klasickú žehliacu plochu so špicatou prednou časťou a masívnu rukoväť. Jeden československý model však vyzeral úplne inak. Pripomínal rekvizitu zo starého vedecko-fantastického filmu a svojím návrhom výrazne predbehol dobu.
Hoci sa táto žehlička medzi zákazníkmi výraznejšie nepresadila, neskôr sa z nej stala uznávaná ukážka československého priemyselného dizajnu. Zachované exempláre dnes vyhľadávajú zberatelia a ich cena môže byť podstatne vyššia než suma, za ktorú sa spotrebič pôvodne predával.
Žehličky sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Dnešné modely sú ľahšie, rýchlejšie sa zohrievajú a ponúkajú naparovanie, reguláciu teploty či automatické bezpečnostné vypnutie. Ich základný tvar však zostáva podobný. Väčšina má žehliacu plochu zakončenú špičkou, ktorá uľahčuje prácu okolo gombíkov, golierov a záhybov.
V Československu sa však konštruktéri pokúsili zaužívaný tvar žehličky úplne zmeniť. Výsledkom bol spotrebič s dvoma protiľahlými špičkami a žehliacou plochou pripomínajúcou kosoštvorec.
Vyzerala ako žehlička z budúcnosti
Za neobyčajnou podobou spotrebiča stál významný československý priemyselný dizajnér Stanislav Lachman. Na technickom riešení s ním spolupracoval konštruktér Jiří Kapr.
V podniku dostal pripravovaný výrobok prezývku „trucžehlička“, ale používalo sa aj označenie „nemravná žehlička“. Nezvyčajné pomenovanie pravdepodobne súviselo s odvážnym tvarom, ktorý sa výrazne líšil od spotrebičov bežne používaných v domácnostiach.
Dostupné historické pramene sa pri presnom roku vzniku úplne nezhodujú. Kosoštvorcová žehlička sa vyvíjala už v druhej polovici 60. rokov a jej známejšia verzia sa predávala na začiatku 70. rokov. Jeden z dostupných údajov hovorí o zavedení do výroby v roku 1973, zatiaľ čo zachovaný katalóg uvádza žehličku už pri roku 1970.
Dve špičky mali uľahčiť prácu
Netradičný tvar nevznikol iba preto, aby výrobok zaujal na pohľad. Kosoštvorcová žehliaca plocha mala dve protiľahlé špičky. Žehlička sa tak mohla viesť dopredu aj dozadu bez toho, aby ju používateľ pri každej zmene smeru musel obracať.
Takéto riešenie malo urýchliť najmä žehlenie väčších kusov bielizne. Podľa dobových údajov výrobcu mala žehlička v danom období dokonca najväčšiu žehliacu plochu na svete. Keďže ide o historické tvrdenie spoločnosti, nemožno ho považovať za nezávisle potvrdený svetový rekord.
Neobyčajný nebol iba samotný tvar. Bežné žehličky sa pri prerušení práce postavia na zadnú časť. Tento model sa odkladal nabok, presnejšie na svoju najdlhšiu hranu. Išlo o nezvyčajné riešenie, ktoré bolo patentovo chránené.
Ponúkala päť teplotných stupňov
Kosoštvorcová žehlička nebola iba dizajnérskym experimentom. Na svoju dobu mala praktickú technickú výbavu. Dosahovala príkon 1 000 wattov, mala termostat a tepelnú poistku.
Používateľ si mohol vybrať z piatich teplotných stupňov podľa druhu žehlenej tkaniny. Súčasťou príslušenstva bol aj sklápací stojan určený na podopretie elektrického kábla. Ten tak pri práci menej prekážal a nezachytával sa o bielizeň ani o okraj žehliacej dosky.
Spotrebič sa vyrábal v dvoch príbuzných verziách. Jedna mala otvorenú rukoväť, druhá dostala uzavretú rukoväť. Práve vyhotovenie s otvorenou rukoväťou sa podľa dostupných údajov rozšírilo viac.
Nestála iba pár korún
Pôvodnú cenu žehličky poznáme zo zachovaného dobového katalógu. Predávala sa za 160 Kčs. Tvrdenie, že v 70. rokoch stála iba „pár korún“, preto nie je presné.
Vtedajšiu cenu nemožno jednoducho prepočítať na súčasné eurá. Mzdy, životné náklady, kúpna sila aj dostupnosť domácich spotrebičov boli v socialistickom Československu úplne odlišné. Žehlička za 160 korún preto pre domácnosť nepredstavovala zanedbateľný nákup.
Napriek originálnemu vzhľadu a praktickým riešeniam sa na domácom trhu nestala veľkým predajným úspechom. Československí zákazníci boli zvyknutí na klasické žehličky s jednou špičkou a nie každý bol ochotný meniť zaužívaný spôsob práce.
Slabší záujem však automaticky neznamená, že bol výrobok nekvalitný alebo nepoužiteľný. Skôr sa ukázalo, že aj praktická novinka môže pôsobiť na zákazníkov príliš neobvyklo.
Zaujala aj v zahraničí
Podľa zachovaných firemných materiálov sa o kosoštvorcovú žehličku zaujímali aj spoločnosti zo západných krajín. Československý podnik však ich ponuky nevyužil.
Dostupné pramene neposkytujú dostatok podrobností na presné vysvetlenie tohto rozhodnutia. Nie je preto možné s istotou tvrdiť, ako by sa spotrebiču darilo na zahraničných trhoch. Jeho návrh však očividne dokázal zaujať aj mimo Československa.
Nezvyčajný dizajn získal uznanie
Konštrukčné a tvarové riešenie žehličky bolo ocenené už v období jej vzniku. Pôvodný návod uvádzal, že výrobok získal právo používať označenie spojené so svetovou výstavou v Montreale v roku 1967. To sa udeľovalo produktom s vysokou technickou a dizajnérskou úrovňou.
Žehlička sa neskôr dostala aj do výberu stovky významných diel českého a československého dizajnu. Zo spotrebiča, ktorý zákazníci spočiatku prijímali s rozpakmi, sa tak po desaťročiach stala dizajnérska ikona.
Jej autor navrhol stovky spotrebičov
Stanislav Lachman patril medzi najvýznamnejších tvorcov československých domácich spotrebičov. Navrhoval vysávače, mixéry, sušiče vlasov, holiace strojčeky, rúry, žehličky aj množstvo ďalších predmetov každodennej potreby.
Počas svojho života vytvoril približne 1 200 návrhov. Mnohé z jeho výrobkov používali celé generácie českých a slovenských domácností, hoci meno ich autora väčšina ľudí nepoznala. Pre množstvo navrhnutých modelov získal prezývku „kráľ žehličiek“.
Samotnú kosoštvorcovú žehličku považoval za jeden zo svojich najvýznamnejších počinov. V roku 2007 ho za celoživotné dielo a prínos priemyselnému dizajnu uviedli do českej dizajnérskej siene slávy.
Dnes sa ponúka za tisíce českých korún
Z kedysi neúspešného výrobku sa stal vyhľadávaný zberateľský predmet. Kosoštvorcová žehlička sa objavuje v múzejných expozíciách, súkromných zbierkach aj internetových inzerátoch. Hodnota konkrétneho exemplára závisí najmä od jeho stavu, funkčnosti a zachovaného príslušenstva.
Najväčší záujem je o žehličky s pôvodným stojanom, elektrickým káblom, návodom a škatuľou. Zachované kusy sa v internetových ponukách objavujú za niekoľko tisíc českých korún. Jeden exemplár bol v júli 2026 ponúkaný za 3 400 Kč, teda približne za 140 eur.
Treba však rozlišovať medzi sumou uvedenou v inzeráte a cenou, za ktorú sa predmet skutočne predá. Nie každá stará žehlička má rovnakú hodnotu a označenie „malé imanie“ je skôr novinárskym zveličením. Pravdivé je, že dobre zachovaný a kompletný kus môže mať hodnotu niekoľkých tisíc českých korún alebo viac ako sto eur.
Ak podobnú žehličku objavíte na povale alebo v starej skrini, neoplatí sa ju okamžite vyhadzovať. Jej cenu môže znížiť neodborné čistenie, výmena pôvodných súčiastok alebo poškodenie povrchu. Starý spotrebič zároveň nezapájajte do elektrickej siete, kým jeho kábel a izoláciu neskontroluje odborník.
Kosoštvorcová žehlička si na uznanie musela počkať niekoľko desaťročí. V čase svojho vzniku bola pre mnohých zákazníkov príliš zvláštna. Dnes je práve jej výnimočný tvar hlavným dôvodom, prečo ju vyhľadávajú zberatelia a milovníci československého dizajnu.
