Keď sa povie slávne talianske schodisko, väčšina cestovateľov si okamžite predstaví Španielske schody v Ríme. Pozoruhodný architektonický skvost sa však ukrýva aj ďaleko od talianskeho hlavného mesta – vo vnútrozemí Sicílie. V historickom meste Caltagirone sa nachádza schodisko Santa Maria del Monte, ktoré tvorí 142 schodov ozdobených pestrofarebnou majolikou.
Nejde iba o cestu spájajúcu dve výškovo rozdielne časti mesta. Schodisko je zároveň galériou pod holým nebom a jedným z najvýraznejších symbolov miestnej keramickej tradície. Zvislé plochy jednotlivých schodov pokrývajú ručne vyrobené keramické dlaždice s rôznymi vzormi.
Mimoriadny pohľad sa návštevníkom naskytne najmä v druhej polovici júla. Počas osláv patróna mesta sa schodisko po zotmení rozžiari tisíckami svetiel a premení sa na obrovský svetelný obraz.
Keramický poklad vo vnútrozemí Sicílie
Taliansko je známe množstvom historických pamiatok, ktoré každoročne priťahujú návštevníkov z celého sveta. Najväčšiu pozornosť si zvyčajne získavajú Rím, Florencia, Benátky či obľúbené prímorské oblasti. Sicílske vnútrozemie však ponúka miesta, ktoré sú rovnako zaujímavé a pritom často pokojnejšie než najznámejšie turistické centrá.
Jedným z nich je Caltagirone ležiace v juhovýchodnej časti Sicílie. Mesto je už celé stáročia spojené s výrobou keramiky. Farebné kachličky, vázy, nádoby, taniere a najrôznejšie dekorácie možno vidieť na fasádach, balkónoch, mostoch aj v miestnych dielňach.
Najznámejším symbolom mesta je Scala di Santa Maria del Monte. Monumentálne schodisko stúpa medzi dvoma radmi budov smerom ku kostolu Santa Maria del Monte. Má 142 schodov a prekonáva výškový rozdiel približne 45 metrov.
Najväčšiu pozornosť priťahujú zvislé plochy schodov. Pokrývajú ich farebné keramické dlaždice, pričom jednotlivé rady sú ozdobené odlišnými motívmi. Pri pomalom výstupe si návštevník môže všimnúť geometrické obrazce, rastlinné ornamenty, zvieratá, erby, ľudské postavy aj ďalšie tradičné symboly.
Pôvodne malo praktický význam
Schodisko nevzniklo len ako umelecká pamiatka. Jeho pôvodnou úlohou bolo prepojiť nižšie položenú časť Caltagirone s hornou časťou mesta, v ktorej stojí významný kostol.
Prvé schodisko bolo vybudované na začiatku 17. storočia. V tom čase však ešte nemalo dnešnú podobu. Pozostávalo z viacerých úsekov a prerušovali ho menšie priestranstvá.
Dôležitá prestavba sa uskutočnila v roku 1844. Jednotlivé úseky boli spojené do súvislého schodiska so 142 stupňami. Vznikol tak výrazný mestský prvok, ktorý uľahčil pohyb medzi dvoma výškovo odlišnými časťami Caltagirone.
Schodisko však vtedy ešte nemalo keramickú výzdobu, ktorá ho preslávila po celom svete. Farebné dlaždice na jeho zvislých plochách pribudli až v roku 1954.
Každý rad predstavuje inú etapu sicílskeho umenia
Na výbere vzorov keramickej výzdoby sa podieľal miestny odborník na keramiku Antonino Ragona. Motívy boli zvolené tak, aby pripomínali vývoj sicílskeho keramického umenia približne od 10. do 20. storočia.
Na schodisku preto možno vidieť arabské, normanské, renesančné, barokové aj modernejšie vplyvy. Neznamená to, že samotné dlaždice pochádzajú zo všetkých uvedených období. Vyrobené a osadené boli v 20. storočí, no ich výzdoba vychádza zo starších historických predlôh.
Práve toto vysvetlenie je dôležité. Schodisko nie je súborom pôvodných keramických dlaždíc starých tisíc rokov. Ide o novšiu výzdobu, ktorá prostredníctvom ornamentov predstavuje jednotlivé etapy miestneho remesla.
Každý schod tak prispieva k väčšiemu umeleckému celku. Pri pohľade zdola pôsobí schodisko ako farebná kompozícia, zatiaľ čo zblízka vyniknú jednotlivé detaily.
Caltagirone je súčasťou svetového dedičstva UNESCO
Keramická tradícia v Caltagirone má veľmi dlhú históriu. K jej rozvoju prispeli miestne zdroje hliny aj poloha Sicílie na križovatke rôznych civilizácií. Ostrov v priebehu stáročí ovládali alebo obývali Gréci, Rimania, Arabi, Normani, Španieli a ďalšie kultúry. Každá z nich zanechala stopu v miestnom umení, architektúre aj remeslách.
Historické centrum Caltagirone bolo v roku 2002 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nie však ako samostatná pamiatka, ale ako súčasť súboru ôsmich neskorobarokových miest juhovýchodnej Sicílie označovaných ako mestá oblasti Val di Noto.
Do tejto skupiny patria Caltagirone, Catania, Militello Val di Catania, Modica, Noto, Palazzolo Acreide, Ragusa a Scicli. Mestá spája rozsiahla obnova, ktorá nasledovala po ničivom zemetrasení v roku 1693.
Nie všetky boli po katastrofe obnovené rovnakým spôsobom. Niektoré vyrástli na novom mieste, iné sa rozšírili vedľa pôvodnej zástavby alebo boli opravené na pôvodnom území. Výsledkom je výnimočný súbor miest charakteristických neskorobarokovou architektúrou a urbanizmom.
UNESCO oceňuje predovšetkým kvalitu ich architektúry, spoločný historický kontext a spôsob, akým sa región vyrovnal s následkami prírodnej katastrofy. Súčasťou zápisu je historické centrum Caltagirone ako celok, nie iba samotné schodisko.
Keramika je v meste stále živým remeslom
Schodisko Santa Maria del Monte nie je osamotenou atrakciou. Keramika sprevádza návštevníkov prakticky celým mestom. Nachádza sa na zábradliach, mostoch, fasádach budov, kupolách, balkónoch aj v početných obchodoch a remeselných dielňach.
V Caltagirone pôsobí aj regionálne múzeum keramiky, ktorého zbierky dokumentujú vývoj výroby od dávnych archeologických nálezov až po novšie umelecké predmety. Návštevníci sa tak môžu dozvedieť, ako sa v priebehu stáročí menili tvary, farby, výrobné postupy a používané ornamenty.
Mesto si svoju remeselnú tradíciu nepripomína iba v múzeách. Keramické výrobky sa tu naďalej vyrábajú a miestne dielne pokračujú v spracovaní tradičných motívov, často v spojení so súčasným dizajnom.
Na vrchole stojí historický kostol
Po zdolaní všetkých 142 schodov sa návštevníci dostanú ku kostolu Santa Maria del Monte. Chrám stojí na mieste staršej sakrálnej stavby a počas svojej histórie prešiel viacerými úpravami a prestavbami.
S kostolom sa spája uctievaný obraz Madony známy ako Madonna di Conadomini. Tradične sa datuje do 13. storočia a patrí medzi dôležité náboženské pamiatky mesta.
Výstup ku kostolu ponúka aj pohľad na historickú zástavbu Caltagirone. Najlepšie je však neponáhľať sa a prezrieť si keramické motívy postupne. Detaily, ktoré pri pohľade zdola splývajú, vyniknú až z tesnej blízkosti.
Počas leta treba myslieť na vysoké sicílske teploty. Schodisko je strmé a neposkytuje veľa tieňa, preto je vhodné vybrať sa sem ráno alebo podvečer. Návštevníkom sa zíde pevná obuv, pokrývka hlavy a dostatok vody.
V júli schodisko rozžiaria tisíce svetiel
Jedným z najlepších období na návštevu Caltagirone je druhá polovica júla. Mesto vtedy oslavuje svojho patróna, svätého Jakuba, ktorého sviatok pripadá na 25. júla.
Súčasťou osláv býva osvetlenie schodiska známe ako La Scala Illuminata. Tradične sa spája s večermi 24. a 25. júla, presný program však môže mesto každý rok upraviť. Pred cestou je preto potrebné overiť si aktuálne termíny na oficiálnych stránkach Caltagirone.
Na schody sa rozložia tisíce papierových nádobiek označovaných ako coppi. Sú usporiadané podľa vopred pripraveného návrhu tak, aby po rozsvietení vytvorili jeden veľký obraz.
Výsledný motív nebýva každý rok rovnaký. Môže znázorňovať náboženský symbol, ornament, erb alebo inú kompozíciu súvisiacu s mestom a jeho tradíciami. Preto by nebolo presné tvrdiť, že schodisko vždy vytvára obraz „ohnivého hada“. Tak môže svetelná výzdoba pôsobiť iba obrazne pri pohľade zdola.
Po rozsvietení sa celé schodisko premení na obrovský žiarivý koberec. Výslednú kompozíciu možno najlepšie pozorovať z dolnej časti ulice, odkiaľ jednotlivé svetlá splynú do jedného obrazu.
Podobné osvetlenie sa tradične pripravuje aj v polovici augusta pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Aj v tomto prípade treba počítať s tým, že konkrétne dátumy a organizácia sa môžu v jednotlivých rokoch meniť.
Sicílska pamiatka, ktorá stojí za odbočenie z pobrežia
Caltagirone ukazuje inú tvár Sicílie, než akú poznáme z fotografií pláží, prímorských letovísk a rušných veľkomiest. Je to miesto, kde zostáva keramika súčasťou verejného priestoru aj každodenného života.
Schodisko Santa Maria del Monte spája praktickú funkciu s architektúrou, remeselnou tradíciou a náboženskou históriou. Jeho dnešná keramická výzdoba síce pochádza z 20. storočia, ale čerpá z oveľa starších umeleckých vzorov.
Počas bežného dňa pôsobí ako farebná galéria pod holým nebom. Počas júlových osláv sa mení na rozsiahlu svetelnú kompozíciu, ktorá patrí k najznámejším tradíciám Caltagirone.
Mesto je dôkazom, že mimoriadne talianske pamiatky netreba hľadať iba v Ríme, Benátkach alebo Florencii. Niekedy stačí odbočiť z najznámejších turistických trás a vydať sa hlbšie do sicílskeho vnútrozemia.
