Príchod na grécky ostrov Santorini patrí k zážitkom, ktoré si návštevníci pamätajú ešte dlho po návrate domov. Výletné lode zostávajú zakotvené v kaldere a turistov na pevninu prepravujú menšie člny. Po vystúpení v starom prístave sa pred nimi týčia strmé sopečné útesy, na ktorých stojí Fira, hlavné mesto ostrova.
Dostať sa z prístavu nahor však nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Návštevníci si môžu vybrať lanovku, peší výstup po takmer šiestich stovkách schodov alebo jazdu na oslovi či mulici. Práve posledná možnosť sa v minulosti stala jedným zo symbolov Santorini, no zároveň vyvolala vážnu diskusiu o ochrane zvierat.
V médiách sa následne rozšírila správa, podľa ktorej nesmú turisti vážiaci viac ako 100 kilogramov na Santorini jazdiť na osloch. Takéto vysvetlenie je však neúplné. Nejde o zákaz vstupu na ostrov ani o všeobecné váženie turistov. Hmotnostné obmedzenie sa týka nákladu, ktorý môžu pracovné zvieratá niesť.
Z prístavu do Firy vedie náročná cesta
Starý prístav leží priamo pod mestom Fira, približne 220 metrov pod horným okrajom útesu. Obe miesta spája kľukatá cesta známa ako Karavoladeské schody. Má približne 588 stupňov a jej zdolanie môže byť najmä počas horúcich letných dní poriadnou skúškou kondície.
Po celé generácie pomáhali túto vzdialenosť prekonávať osly a mulice. Pôvodne nešlo o atrakciu určenú návštevníkom. Zvieratá prepravovali ľudí, potraviny, stavebný materiál a ďalší tovar medzi prístavom a obývanými časťami ostrova. V čase, keď neexistovala lanovka ani moderná cestná infraštruktúra, predstavovali dôležitú súčasť každodenného života.
S rozvojom cestovného ruchu sa však ich úloha zmenila. Z praktického dopravného prostriedku sa postupne stala turistická služba propagovaná ako autentický zážitok. Návštevníci si mohli sadnúť na zviera a nechať sa vyviezť po strmej ceste až do mesta.
Vo videu si môžete pozrieť, ako vyzerá výstup zo starého prístavu smerom do Firy:
Masový cestovný ruch priniesol väčší tlak na zvieratá
Santorini patrí medzi najznámejšie grécke ostrovy. Každoročne naň prichádza veľké množstvo dovolenkárov a významnú časť z nich tvoria cestujúci z výletných lodí. Keď sa v kaldere naraz objaví niekoľko plavidiel, pri lanovke aj na schodoch sa môžu vytvárať dlhé rady.
Vyšší počet návštevníkov znamenal aj rastúci záujem o jazdy na zvieratách. Organizácie na ochranu zvierat začali upozorňovať, že niektoré osly a mulice musia v hlavnej sezóne absolvovať strmú trasu opakovane, niekedy v silnom slnku a pri vysokých teplotách.
Kritika sa netýkala iba hmotnosti cestujúcich. Poukazovala aj na nevhodné postroje, dlhý pracovný čas, nedostatok prestávok, vody či tieňa a na prípady, keď boli na prácu využívané zvieratá so zraneniami alebo zdravotnými problémami. Nadmerná záťaž pritom môže spôsobovať bolestivé otlaky, poranenia kože, problémy s chrbticou, svalmi, šľachami aj kĺbmi.
Práve zábery unavených alebo zranených zvierat vyvolali medzinárodnú kritiku. Grécke úrady preto v roku 2018 spresnili pravidlá, ktoré mali zlepšiť podmienky pracovných koňovitých zvierat.
Hranica 100 kilogramov sa týka nákladu
Informácia o „zákaze pre turistov nad 100 kilogramov“ vznikla zo zjednodušeného výkladu gréckeho opatrenia. Podľa pravidiel nesmie pracovný osol, mulica alebo kôň niesť náklad ťažší ako 100 kilogramov. Záťaž zároveň nemá presiahnuť jednu pätinu telesnej hmotnosti zvieraťa.
Rozhodujúci teda nie je iba údaj 100 kilogramov. Do úvahy sa musí brať aj veľkosť a kondícia konkrétneho zvieraťa. Ak napríklad zviera váži 300 kilogramov, jedna pätina jeho hmotnosti predstavuje iba 60 kilogramov. Pri zvierati s hmotnosťou 400 kilogramov je to 80 kilogramov. Hranica 100 kilogramov by zodpovedala jednej pätine hmotnosti až pri 500-kilogramovom zvierati.
Nie je preto správne automaticky predpokladať, že každý osol môže bezpečne odviezť človeka vážiaceho 100 kilogramov. Navyše sa neposudzuje iba samotná hmotnosť jazdca, ale celková záťaž, ktorú zviera nesie. Patrí do nej aj sedlo a ďalšie vybavenie.
Pravidlo teda nehovorí, že človek s hmotnosťou nad 100 kilogramov nesmie pricestovať na Santorini. Nejde ani o všeobecné obmedzenie pohybu turistov na ostrove. Týka sa využívania pracovných zvierat a zodpovednosť za jeho dodržiavanie nesú predovšetkým ich majitelia a prevádzkovatelia služby.
Nešlo o nové pravidlo pre turistickú sezónu
Pôvodný nadpis môže vyvolávať dojem, že santorinské úrady zaviedli zákaz iba nedávno. Opatrenie však pochádza z roku 2018, preto by nebolo presné prezentovať ho ako novinku aktuálnej sezóny.
Nejde ani o predpis platný výhradne na Santorini. Grécke pravidlá sa vzťahujú na pracovné koňovité zvieratá, hoci práve santorinské osly sa stali najznámejším príkladom ich uplatňovania. Dôvodom bola popularita ostrova aj intenzívna medializácia podmienok na schodoch medzi starým prístavom a Firou.
Majitelia musia okrem primeranej záťaže zabezpečiť zvieratám vhodné životné a pracovné podmienky. Zvieratá majú mať prístup k vode a potrave, možnosť odpočinku a ochranu pred nepriaznivým počasím. Nemali by sa používať na prácu, ak sú choré, zranené, vo vysokej gravidite alebo nie sú na danú záťaž fyzicky spôsobilé.
Ani silné zviera nezvládne všetko
Osly sú známe svojou odolnosťou, istým krokom a schopnosťou pohybovať sa v náročnom teréne. To však neznamená, že dokážu bez následkov niesť ľubovoľne ťažký náklad.
Schody na Santorini sú strmé, miestami nerovné a ich povrch môže byť vyhladený dlhoročným používaním. Pre zviera je namáhavý nielen výstup s človekom na chrbte, ale aj zostup a opakovanie celej trasy niekoľkokrát denne. Záťaž ešte zvyšuje letná horúčava, nedostatok tieňa a rozpálený povrch.
Primeraná nosnosť navyše nie je pri každom zvierati rovnaká. Ovplyvňuje ju jeho veľkosť, vek, zdravotný stav, telesná kondícia, charakter terénu, dĺžka trasy aj teplota vzduchu. Všeobecný percentuálny limit preto nemožno vnímať ako záruku, že každá jazda pod touto hranicou je automaticky bezpečná a eticky bezproblémová.
Tradícia narazila na otázku ochrany zvierat
Obhajcovia jazdy na osloch a muliciach upozorňujú, že tieto zvieratá sú súčasťou histórie ostrova. Po stáročia pomáhali miestnym obyvateľom v prostredí, kde bol pohyb medzi prístavom a vrcholom útesov mimoriadne náročný. Ich chov zároveň poskytuje príjem miestnym rodinám.
Odporcovia však namietajú, že dnešné využívanie zvierat už nemožno porovnávať s minulosťou. Kým kedysi išlo o nevyhnutný spôsob dopravy, dnes návštevníci majú k dispozícii lanovku a môžu ísť aj pešo. V podmienkach masového cestovného ruchu sa z historickej potreby stala komerčná atrakcia.
Samotná tradícia preto podľa kritikov nemôže ospravedlniť nadmernú záťaž ani nevhodné zaobchádzanie. Rozhodujúce by malo byť to, či majú zvieratá zabezpečenú primeranú starostlivosť, vhodné vybavenie, prestávky, vodu, tieň a dostatočne nízku záťaž.
Lanovka je pohodlnejšia, no môžu sa tvoriť rady
Najjednoduchšou alternatívou je lanovka spájajúca starý prístav s Firou. Cesta trvá iba niekoľko minút a počas jazdy ponúka výhľad na kalderu, more a okolité sopečné ostrovy.
Problémom môže byť veľký záujem cestujúcich. Ak do prístavu dorazí viac výletných lodí približne v rovnakom čase, pri dolnej aj hornej stanici sa vytvárajú dlhé rady. Turisti, ktorí sa musia v presne určenom čase vrátiť na loď, by preto mali počítať s dostatočnou rezervou.
Otváracie hodiny a ceny lanovky sa môžu meniť podľa sezóny. Pred cestou je preto rozumné overiť si aktuálne informácie priamo u prevádzkovateľa a nespoliehať sa na staršie cestovateľské články.
Peší výstup nie je vhodný pre každého
Ďalšou možnosťou je absolvovať schody vlastnými silami. Pri dobrom zdravotnom stave, vhodnej obuvi a dostatku času môže ísť o zaujímavý zážitok. Počas výstupu sa postupne otvárajú pohľady na kalderu a človek nie je odkázaný na lanovku ani na zviera.
Trasu však netreba podceňovať. Takmer šesťsto schodov predstavuje značnú fyzickú záťaž, najmä počas poludňajšej horúčavy. Cesta môže byť navyše znečistená zvieracími výkalmi a niektoré miesta bývajú klzké. Peší návštevníci sa o priestor delia s oslami a mulicami, preto musia byť obozretní a nechať zvieratám dostatok miesta.
Na cestu sú vhodné pevné topánky s protišmykovou podrážkou, pokrývka hlavy a dostatok vody. Ľudia so zníženou pohyblivosťou, ochoreniami srdca alebo dýchacími problémami by mali zvážiť, či je pre nich takýto výstup bezpečný.
Prístup turistov sa postupne mení
Čoraz viac návštevníkov sa pred dovolenkou zaujíma aj o to, aký vplyv majú ponúkané atrakcie na zvieratá a miestne prostredie. Mnohí sa preto vedome rozhodnú jazdu na oslovi alebo mulici nevyužiť, aj keď ich hmotnosť stanovené limity neprekračuje.
Takéto rozhodnutie nie je iba otázkou pohodlia. Pre časť turistov predstavuje spôsob, ako nepodporovať službu, pri ktorej nedokážu posúdiť pracovné podmienky konkrétneho zvieraťa. Namiesto jazdy si vyberú lanovku alebo peší výstup, ak im to zdravotný stav a počasie dovolia.
Osly a mulice zo santorinských scenérií úplne nezmizli. Ich postavenie sa však mení. Zo zvierat nevyhnutných na prepravu ľudí a zásob sa stali súčasťou turistického obrazu ostrova a zároveň predmetom diskusie o tom, aké atrakcie sú v súčasnosti ešte prijateľné.
Na Santorini vás nikto pre samotnú hmotnosť nezakáže
Tvrdenie, že turisti na Santorini nesmú vážiť viac ako 100 kilogramov, teda nie je pravdivé. Na ostrov môžu, samozrejme, cestovať ľudia bez ohľadu na svoju telesnú hmotnosť. Obmedzenia sa vzťahujú výlučne na záťaž pracovných zvierat.
Pravidlá zároveň nemožno zhrnúť iba do jednej hranice. Náklad nesmie prekročiť 100 kilogramov a zároveň sa má prihliadať na podiel z telesnej hmotnosti konkrétneho zvieraťa. Pri menšom oslovi preto môže byť prípustná hranica podstatne nižšia.
Diskusia na Santorini ukazuje, ako sa mení pohľad na atrakcie založené na využívaní zvierat. To, čo sa kedysi považovalo za bežnú súčasť ostrovného života, dnes návštevníci posudzujú aj podľa podmienok, v akých zvieratá pracujú. Historická tradícia zostáva dôležitá, nemala by však stáť nad ich zdravím a primeranou ochranou.
Faktické spresnenie: pravidlo bolo medializované už v roku 2018 a hovorí o maximálnom náklade 100 kilogramov alebo jednej pätine hmotnosti zvieraťa, nie o zákaze vstupu turistov na ostrov. Informáciu priniesol napríklad The Guardian; základné údaje o spojení starého prístavu s Firou uvádza aj oficiálna stránka santorinskej lanovky.
