Strúhadlo patrí medzi kuchynské pomôcky, ktoré používame takmer automaticky. Siahneme po ňom pri príprave syra, zeleniny, zemiakov, orechov, čokolády aj citrusovej kôry. Až keď musíme na potravinu neprirodzene silno tlačiť, uvedomíme si, že kedysi pracovalo omnoho lepšie.
Otupené strúhadlo pritom nie je iba nepraktické. Ak pri strúhaní používate priveľkú silu, potravina sa môže po povrchu šmýkať a zvyšuje sa riziko poranenia prstov. Niektorým klasickým kovovým strúhadlám možno ich účinnosť čiastočne vrátiť, no treba postupovať opatrne. Nie každý internetový trik je totiž bezpečný a nevhodným zásahom môžete ostré výstupky zdeformovať alebo úplne odlomiť.
Najskôr zistite, či je strúhadlo skutočne tupé
Slabší výkon nemusí vždy znamenať, že sa kovové hrany opotrebovali. Otvory môže pokrývať tenká vrstva zaschnutého syra, mastnoty alebo zvyškov zeleniny. Najčastejšie sa to stáva pri jemných strúhacích plochách, ktoré sa čistia podstatne ťažšie.
Strúhadlo preto najskôr dôkladne umyte. Často sa ukáže, že po odstránení usadenín pracuje opäť celkom dobre a žiadne brúsenie nepotrebuje.
Pomôcť môže tento jednoduchý postup:
- Strúhadlo ponorte na niekoľko minút do teplej vody s trochou prostriedku na umývanie riadu.
- Zvyšky jedla odstráňte mäkkou kefkou, ktorou pohybujte v opačnom smere, než bežne strúhate.
- Nepoužívajte prsty ani hubku na riad, pretože ostré výstupky môžu poraniť pokožku a roztrhať materiál.
- Nakoniec strúhadlo opláchnite a ihneď dôkladne vysušte.
Pri odolných nečistotách môžete do vody pridať malé množstvo jedlej sódy. Nejde však o zázračné brúsenie – sóda pomôže pri čistení, ale otupené kovové hrany sama nenaostrí.
Klinec môže pomôcť, kladivo však radšej odložte
Na internete sa často odporúča vložiť do každého otvoru strúhadla klinec a poklepávať po ňom kladivom. Tento postup však treba vysvetliť presnejšie. Klinec kov v skutočnosti nebrúsi. Pri klasickom lisovanom strúhadle môže nanajvýš mierne nadvihnúť zohnuté zúbky, ktoré sa časom pritlačili k povrchu.
Vyberte hladký klinec alebo iný pevný kovový predmet s priemerom zodpovedajúcim otvorom. Strúhadlo položte na stabilnú pracovnú plochu a pracujte z jeho vnútornej strany. Klinec opatrne vložte do otvoru a veľmi jemným tlakom skúste zúbok mierne vytlačiť smerom von.
Kladivo radšej nepoužívajte. Úder môže tenký plech zdeformovať, poškodiť spoj strúhadla alebo vytvoriť nepravidelné a nebezpečne vyčnievajúce hrany. Cieľom nie je zúbky čo najviac vyhnúť, ale iba obnoviť ich pôvodný sklon.
Takáto úprava je vhodná najmä pre staršie lisované strúhadlá s väčšími otvormi. Na veľmi jemné strúhadlá, plátkovacie čepele a výrobky s leptanými ostriami sa nehodí.
Presnejší je jemný guľatý pilník
Ak sú hrany skutočne otupené, použiť môžete malý guľatý alebo ihlový pilník. Jeho priemer musí byť o niečo menší než otvor, ktorý chcete upraviť. Pri práci si nasaďte ochranné rukavice a strúhadlo pevne zaistite, aby sa neposúvalo.
Pilník vložte do otvoru z vnútornej strany a po jeho reznej hrane urobte jeden alebo dva veľmi ľahké ťahy. Zachovajte pôvodný uhol zúbka a neodoberajte zbytočne veľa kovu. Rovnakým spôsobom postupujte pri ďalších otvoroch.
Je to pomerne zdĺhavé, no bezpečnejšie než neuvážené búchanie kladivom. Po dokončení strúhadlo veľmi dôkladne umyte, aby na ňom nezostali kovové piliny. Potom ho opláchnite, osušte a vyskúšajte napríklad na mrkve. Ostrosť nikdy nekontrolujte prstom.
Od domáceho zásahu však nemožno očakávať, že bude strúhadlo doslova „ostrejšie než žiletka“. Správne vykonaná úprava môže obnoviť jeho použiteľnosť, ale nenahradí presné priemyselné vytvorenie ostria.
Nie každé strúhadlo sa dá doma nabrúsiť
Pri moderných strúhadlách s veľmi jemnými, chemicky leptanými čepeľami môže pilník narušiť presnú geometriu ostria. Takéto modely sa spravidla domácky nebrúsia. Keď sa citeľne otupia, bezpečnejším riešením je ich výmena.
Do brúsenia sa nepúšťajte ani vtedy, keď je strúhadlo:
- hrdzavé alebo popraskané,
- výrazne preliačené,
- uvoľnené v spojoch,
- poškodené pri rukoväti,
- pokryté odlupujúcou sa povrchovou úpravou,
- alebo má zlomené a nepravidelne vyčnievajúce zúbky.
Takýto nástroj už nemusí byť bezpečný pri kontakte s potravinami. Cena nového strúhadla je v porovnaní s možným poranením zanedbateľná.
Patrí strúhadlo do umývačky riadu?
Tvrdenie, že umývačka automaticky zničí každé strúhadlo, nie je presné. Rozhodujú pokyny výrobcu. Viaceré súčasné modely z nehrdzavejúcej ocele sú priamo označené ako vhodné do umývačky, niektoré však možno ukladať iba do horného koša. Takéto pokyny uvádzajú aj výrobcovia konkrétnych štvorstranných strúhadiel. Microplane, OXO
Ručné umývanie je napriek tomu šetrná voľba, najmä pri starších nástrojoch, drevených rukovätiach alebo strúhadlách, pri ktorých už nie je možné dohľadať návod. Dôležité je umyť ich čo najskôr po použití. Zaschnutý syr či cesto sa odstraňujú oveľa ťažšie a pri intenzívnom drhnutí sa môžete ľahko porezať.
Drôtenka môže povrch poškriabať
Na čistenie nie je vhodná hrubá oceľová drôtenka. Môže poškriabať hladký povrch, zachytiť sa o zúbky a zanechať medzi nimi drobné kovové vlákna. Oveľa praktickejšia je kefka na riad s dlhšou rukoväťou.
Strúhadlo čistite zo zadnej strany, pokiaľ to jeho konštrukcia umožňuje. Kefkou pohybujte tak, aby sa štetiny nezachytávali o ostré hrany. Po umytí ho nenechávajte stáť vo vode a pred odložením ho vysušte.
Správne používanie predĺži jeho životnosť
Strúhadlu neprospieva nadmerný tlak. Ostrý nástroj má potravinu odoberať plynulo, nie ju drviť silou. Ak musíte tlačiť celou váhou ruky, pravdepodobne je zanesené, zdeformované alebo už príliš tupé.
Pri práci ho položte na pevnú protišmykovú podložku a držte za rukoväť. Potravinu posúvajte rovnomernými pohybmi a pri približovaní prstov k povrchu spomaľte. Malý zvyšok syra či zeleniny sa neoplatí strúhať až do posledného kúsku. Bezpečnejšie je odložiť ho na iné použitie.
Oprava má zmysel, ale nie za každú cenu
Staršiemu kvalitnému strúhadlu môže jemné narovnanie zúbkov alebo opatrné použitie vhodného pilníka skutočne pomôcť. Takto možno predĺžiť jeho životnosť, ušetriť peniaze a nevytvárať zbytočný odpad.
Treba však rozlišovať medzi brúsením a násilným ohýbaním kovu. Klinec dokáže pri určitých typoch strúhadiel nadvihnúť pritlačené zúbky, no sám osebe ich nenaostrí. Pilník zase odoberá kov, preto s ním treba pracovať presne a veľmi striedmo. Ak je nástroj poškodený alebo sa po úprave správa nepredvídateľne, bezpečnejšie bude vymeniť ho za nový.
