Vysoké pohoria Himalájí a Hindúkušu stále ukrývajú množstvo vedeckých tajomstiev. Najnovší výskum medzinárodného tímu herpetológov ukázal, že jeden z najznámejších horských jedovatých hadov Ázie je v skutočnosti oveľa rozmanitejší, než sa doteraz predpokladalo. Vedci totiž zistili, že had dlhé roky označovaný ako himalájsky ploskolebec (Gloydius himalayanus) netvorí jediný druh, ale skupinu viacerých samostatných druhov.
Výsledkom výskumu je identifikácia piatich odlišných evolučných línií. Okrem pôvodného himalájskeho ploskolebca a druhu Gloydius chambensis, ktorý bol vedecky opísaný v roku 2022, vedci rozpoznali aj tri dovtedy nepopísané druhy pochádzajúce z rôznych oblastí Nepálu a Pakistanu.
Nejde o nové hady, ale o nové poznanie
Objav troch nových druhov môže znieť dramaticky, no v skutočnosti sa na Zemi neobjavili žiadne nové jedovaté hady. Tieto plazy žili v horských oblastiach Ázie už dávno. Rozdiel je v tom, že ich vedci doteraz považovali za súčasť jedného široko rozšíreného druhu. Moderný výskum však ukázal, že medzi jednotlivými populáciami existujú významné genetické aj anatomické rozdiely.
Himalájsky ploskolebec bol prvýkrát vedecky opísaný už v roku 1864. Viac než 160 rokov sa predpokladalo, že ide o jediný druh rozšírený v rozsiahlych oblastiach Himalájí. Nové analýzy však odhalili, že za podobným vzhľadom sa skrýva viacero samostatných druhov.
Rozhodujúcu úlohu zohrala DNA aj historické exponáty
Vedci pri výskume spojili viacero moderných aj tradičných metód. Analyzovali čerstvo získané vzorky DNA, skúmali telesné a kostrové znaky hadov a porovnávali ich s historickými exemplármi uloženými v múzeách. Práve múzejné zbierky sa ukázali ako mimoriadne cenný zdroj informácií.
Súčasťou výskumu bol dokonca aj pôvodný typový exemplár himalájskeho ploskolebca, ktorý bol zozbieraný pred viac ako 160 rokmi. Vďaka genetickým a anatomickým analýzam mohli odborníci presne určiť, ktoré populácie skutočne patria k pôvodnému druhu a ktoré predstavujú samostatné druhy.
Výskumníci upozorňujú, že niektoré kľúčové dôkazy ležali v múzejných zbierkach viac ako storočie, no vedci v minulosti nemali technológie, ktoré by ich dokázali správne vyhodnotiť.
Himaláje patria medzi najmenej preskúmané oblasti Ázie
Podľa autorov štúdie patria Himaláje a Hindúkuš medzi biologicky najmenej preskúmané horské oblasti Ázie. Práve izolované horské údolia a ťažko dostupné regióny môžu ukrývať ďalšie druhy stavovcov, ktoré veda zatiaľ nepozná.
Vedci zároveň upozorňujú, že tieto horské systémy predstavujú dôležitý zdroj informácií o vývoji živočíchov v Ázii. Každý nový objav pomáha lepšie pochopiť migráciu druhov, ich prispôsobovanie sa vysokohorskému prostrediu aj evolučné vzťahy medzi jednotlivými skupinami plazov.
Dôležitý objav aj pre ochranu prírody
Nové poznatky nemajú význam iba pre taxonómiu. Presné rozlíšenie jednotlivých druhov je nevyhnutné aj pre budúci výskum a ochranu prírody. Vedci totiž môžu až po správnom určení druhov presnejšie sledovať ich rozšírenie, početnosť a prípadné ohrozenie.
Presný stupeň ohrozenia novorozpoznaných druhov zatiaľ nebol podrobne vyhodnotený. Odborníci však zdôrazňujú, že lepšie poznanie biodiverzity je základným predpokladom účinnej ochrany vzácnych horských ekosystémov.
Himaláje stále skrývajú neobjavené druhy
Výskum zároveň ukazuje, že ani v 21. storočí nie je rozpoznávanie nových druhov stavovcov výnimočné. Najmä odľahlé horské regióny Pakistanu, Nepálu či Afganistanu zostávajú biologicky nedostatočne preskúmané. Vedci preto nevylučujú, že v budúcnosti pribudnú ďalšie podobné objavy.
Príbeh himalájskych ploskolebcov je zároveň pripomienkou, že významné vedecké objavy nemusia vzniknúť iba v teréne. Niekedy stačí vrátiť sa k exponátom, ktoré celé desaťročia čakajú v múzejných depozitároch, a pozrieť sa na ne novými očami pomocou modernej technológie.
Rozpoznanie troch nových druhov jamkovitých zmijí tak nie je len zaujímavosťou zo sveta plazov. Predstavuje ďalší dôkaz, že aj v súčasnosti existujú na Zemi miesta, ktorých biodiverzita ešte stále nie je úplne preskúmaná, a že odpovede na mnohé vedecké otázky sa môžu skrývať nielen v odľahlých horách, ale aj v múzejných zbierkach starých viac než jedno storočie.
