Uhorky patria medzi najobľúbenejšie plodiny pestované v slovenských záhradách. Počas horúcich letných dní príjemne osviežia, pretože veľkú časť ich hmotnosti tvorí voda. Konzumovať ich môžeme samostatne, pridávať do šalátov a studených polievok, ochutiť nimi vodu alebo ich zavárať na zimu.
Ich pestovanie však nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Uhorky potrebujú teplo, dostatok svetla, úrodnú pôdu a predovšetkým pravidelný prísun vody. Neprospieva im dlhodobé sucho, prudké striedanie sucha s nadmernou zálievkou ani pôda, v ktorej sa neustále drží voda.
Na zdravotnom stave rastlín sa môže podpísať aj nevhodne usporiadaný záhon. Neplatí síce, že by niektorá susedná rastlina uhorky doslova otrávila, no príliš hustá výsadba alebo spojenie plodín s podobnými nárokmi môže zvýšiť konkurenciu o vodu, živiny a priestor. V nepriedušnom poraste sa navyše ľahšie udržiava vlhkosť, ktorá vytvára priaznivé podmienky na rozvoj niektorých chorôb.
Video o zaštipovaní uhoriek:
Môžu uhorky rásť vedľa cukiet a tekvíc?
Uhorky, cukety, tekvice a melóny patria do čeľade tekvicovitých rastlín. Majú podobné nároky na teplo, slnečné stanovište, výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Práve preto sa môže zdať praktické sústrediť ich na jeden záhon.
Samotná blízkosť príbuzných plodín však uhorkám neškodí. Problém môže vzniknúť vtedy, keď sú rastliny vysadené príliš nahusto. Tekvice a cukety vytvárajú veľké listy, zatiaľ čo uhorky sa rýchlo rozrastajú do okolia alebo šplhajú po opore. Ak sa ich výhonky a listy navzájom prekryjú, vzduch medzi nimi prúdi horšie a po daždi či zalievaní zostáva porast dlhšie vlhký.
Príbuzné tekvicovité rastliny môžu napádať niektorí rovnakí škodcovia a pôvodcovia chorôb. Keď rastú tesne vedľa seba, problém sa môže v poraste jednoduchšie rozšíriť. Neznamená to však, že uhorky, cukety alebo tekvice nesmú byť v tej istej časti záhrady. Rozhodujúce sú dostatočné rozstupy, dobré prúdenie vzduchu a pravidelná kontrola rastlín.
Dôležité je aj striedanie plodín. Tekvicovité druhy by sa nemali pestovať na tom istom mieste opakovane každý rok. V pôde a rastlinných zvyškoch totiž môžu prežívať niektorí pôvodcovia chorôb. Ak to možnosti záhrady dovoľujú, je vhodné meniť ich stanovište a na pôvodný záhon ich vrátiť až po niekoľkých sezónach.
Hrozbou nie je sused, ale hustý a vlhký porast
Medzi časté problémy uhoriek patrí múčnatka a peronospóra uhoriek. Nejde o rovnaké ochorenia, hoci sa v bežnej reči niekedy označujú spoločným slovom „pleseň“.
Múčnatka sa zvyčajne prejavuje bielym až sivobielym povlakom na listoch. Peronospóra vytvára žltkasté, často hranaté škvrny ohraničené žilnatinou listu. Pri priaznivých podmienkach sa poškodenie môže rýchlo zväčšovať, listy postupne hnednú a odumierajú. Oslabená rastlina potom horšie vyživuje plody a úroda sa môže výrazne znížiť.
Choroby nevznikajú preto, že vedľa uhorky rastie cuketa alebo tekvica. Ich šíreniu však môže napomáhať hustý porast, vysoká vlhkosť, dlhodobo mokré listy a nedostatočné prúdenie vzduchu. Preto je lepšie zalievať ku koreňom, nie cez listy. Ideálny čas je ráno, aby prípadne navlhčené časti rastliny počas dňa rýchlo vyschli.
Uhorky možno viesť aj po pevnej opore. Listy sa tak nedotýkajú v takej miere pôdy, porast je prehľadnejší a plody sa jednoduchšie zbierajú. Pestovanie na opore zároveň umožňuje lepšie prúdenie vzduchu, nie je však samo osebe zárukou, že sa choroby vôbec neobjavia.
Zemiaky uhorky neotrávia, ale môžu im konkurovať
Za menej praktické sa považuje aj pestovanie uhoriek v bezprostrednej blízkosti zemiakov. Ani v tomto prípade nejde o toxické pôsobenie jednej rastliny na druhú. Obe plodiny však potrebujú dostatok vody, priestoru a živín. Pri príliš tesnej výsadbe si preto môžu navzájom konkurovať.
V júlových horúčavách môže byť tento problém ešte výraznejší. Z povrchu pôdy sa rýchlo odparuje voda a uhorky s veľkou listovou plochou jej potrebujú pomerne veľa. Ak nemajú dostatočný prísun vlahy, vädnú, spomaľujú rast a môžu nasadzovať menej plodov. Pri nepravidelnom zavlažovaní môže utrpieť aj ich kvalita.
Nie je však správne tvrdiť, že zemiaky a uhorky automaticky trpia rovnakou plesňou a prenášajú ju jedna na druhú. Zemiakovú pleseň a peronospóru uhoriek spôsobujú odlišné organizmy. Podobný názov ochorení teda neznamená, že ide o tú istú infekciu.
Ak musia uhorky a zemiaky rásť v jednej časti záhrady, treba medzi nimi ponechať dostatočný priestor. Pomôcť môže aj vrstva vhodného mulča, ktorá obmedzí odparovanie vody a rozstrekovanie pôdy na listy. Mulč však nesmie byť natlačený priamo na stonky a pôda pod ním by nemala zostať trvalo premočená.
Šalvia potrebuje iné podmienky než uhorky
Ako problematická susedka sa niekedy uvádza aj šalvia. Dôvodom však nie je jej výrazná vôňa ani údajná schopnosť brzdiť rast uhoriek. Presvedčivé dôkazy, že aromatické bylinky svojou arómou všeobecne poškodzujú uhorky, nie sú k dispozícii.
Skutočný problém spočíva v odlišných nárokoch na pestovanie. Šalvia obľubuje slnečné miesto a dobre priepustnú, skôr suchšiu pôdu. Po zakorenení znáša nedostatok vody lepšie než uhorky. Tie potrebujú najmä počas kvitnutia a tvorby plodov rovnomernú pôdnu vlhkosť.
Ak budeme obe rastliny zalievať rovnako, jednej z nich nemusia podmienky vyhovovať. Intenzívna zálievka potrebná pre uhorky môže šalvii v ťažkej pôde spôsobiť problémy s koreňmi. Ak množstvo vody prispôsobíme šalvii, uhorky môžu trpieť suchom. Praktickejšie je preto pestovať ich v oddelených častiach záhrady alebo im zabezpečiť odlišný spôsob zavlažovania.
Ktoré rastliny môžu rásť pri uhorkách?
K uhorkám možno vysadiť napríklad fazuľu alebo hrach, ak si rastliny navzájom netienia a majú dostatok priestoru. Strukoviny žijú v spolupráci s pôdnymi baktériami, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík. To však neznamená, že počas sezóny automaticky odovzdávajú veľké množstvo dusíka susedným uhorkám.
Podstatná časť viazaného dusíka zostáva v samotnej strukovine. Uhorky preto aj pri pestovaní vedľa fazule potrebujú úrodnú pôdu, kompost alebo primerané hnojenie podľa stavu pôdy. Fazuľu nemožno považovať za okamžitú náhradu hnojiva.
V blízkosti uhoriek môže rásť aj kôpor, nechtík alebo kapucínka. Kvitnúce rastliny poskytujú potravu opeľovačom a ďalšiemu hmyzu. Pri odrodách uhoriek odkázaných na opelenie môže dostatok opeľovačov podporiť tvorbu správne vyvinutých plodov. Niektoré moderné odrody, najmä partenokarpické, však dokážu vytvárať plody aj bez opelenia.
Nechtík ani kapucínku nemožno označiť za zaručený odpudzovač všetkých škodcov. Môžu prispieť k pestrejšiemu prostrediu v záhrade, no nenahradia pravidelnú kontrolu listov a včasné riešenie problémov.
Ako uhorkám pomôcť počas horúčav
V horúcom počasí je najdôležitejšia rovnomerná zálievka. Pôdu treba kontrolovať, nie však zalievať automaticky bez ohľadu na jej stav. Voda by mala preniknúť hlbšie ku koreňom, preto je účinnejšia výdatnejšia zálievka v primeraných intervaloch než časté povrchové pokropenie.
Zalievanie počas najväčšej poludňajšej horúčavy nie je ideálne, pretože veľká časť vody sa môže rýchlo odpariť. Najvhodnejšie je polievať ráno. Vodu smerujeme priamo na pôdu, aby listy zostali čo najsuchšie.
Rastliny treba pravidelne prezerať, najmä zo spodnej strany listov. Poškodené alebo silno napadnuté listy možno odstrániť čistými nožnicami. Netreba však naraz odrezať veľkú časť zdravej listovej plochy, pretože listy sú potrebné na výživu rastliny aj rast plodov. Odstránené napadnuté časti nie je vhodné nechávať priamo v záhone.
O úrode rozhoduje viac než jedno susedstvo
Žiadna bežná zelenina vysadená vedľa uhoriek ich potajomky neotrávi. Nevhodné susedstvo však môže nepriamo zhoršiť podmienky na záhone – najmä ak rastliny bojujú o vodu, prerastajú sa alebo vytvárajú hustý a dlho vlhký porast.
Uhorky môžu rásť vedľa cukiet, tekvíc či melónov, ak majú dostatok miesta. Zemiaky je praktickejšie umiestniť ďalej, aby si plodiny zbytočne nekonkurovali. Šalviu je vhodné pestovať oddelene pre jej odlišné požiadavky na zálievku.
Najväčší význam má napokon vhodné stanovište, úrodná a priepustná pôda, dostatočné rozstupy, pravidelná zálievka ku koreňom a včasné rozpoznanie chorôb. Správne usporiadaný záhon môže riziko problémov znížiť, ale žiadna kombinácia rastlín nedokáže sama zaručiť úplne zdravú a bohatú úrodu.
