Ak patríte medzi ľudí, ktorí radi objavujú menej známe ovocné stromy alebo skúšajú pestovať staré odrody, mišpuľa by vo vašej záhrade určite nemala chýbať. Tento strom bol kedysi v našich končinách pomerne rozšírený, no postupne sa naň takmer zabudlo. V posledných rokoch sa však záujem oň opäť zvyšuje. Záhradkári oceňujú nielen jeho zaujímavý vzhľad, ale najmä chutné plody plné vitamínov a minerálnych látok. Navyše môže slúžiť aj ako dekoratívny prvok, ktorý záhrade dodá trochu originality.
Krátka cesta do minulosti
Mišpuľa má veľmi zaujímavý historický príbeh. Predpokladá sa, že jej pôvodným domovom je oblasť dnešného Arménska. Odborníci však upozorňujú, že sa prirodzene vyskytovala aj v ďalších častiach Ázie a postupne sa rozšírila do oblasti Stredomoria.
Do Európy sa dostala vďaka Rimanom, ktorí ju podľa historických záznamov priniesli približne v 9. storočí. Do strednej Európy, vrátane územia dnešného Slovenska, sa však rozšírila až o niekoľko storočí neskôr.
Dôvod, prečo jej cesta trvala tak dlho, súvisí najmä s podnebím. Mišpuľa je totiž teplomilná rastlina a v minulosti jej chladnejšie klimatické podmienky v našom regióne príliš nevyhovovali. Preto sa do severnejších oblastí dostávala pomalšie než mnohé iné ovocné druhy.
Pestovanie približuje aj video
Kto sa chce o pestovaní mišpule dozvedieť viac a pozrieť si túto zaujímavú drevinu aj v praxi, môže siahnuť aj po videu venovanom pestovaniu mišpule a ďalším užitočným rastlinám. Práve obrazová ukážka často pomôže lepšie pochopiť, aké stanovisko jej vyhovuje, ako strom vyzerá v rôznych fázach rastu a čo všetko možno očakávať od jeho plodov.
Video nájdete tu:
Odolný strom, ktorý si našiel miesto aj v strednej Európe
Hoci mišpuľa pochádza z teplejších oblastí, dokáže sa prispôsobiť aj podmienkam strednej Európy. Historické zmienky naznačujú, že počas vlády Karola IV. bola pomerne obľúbená a pravdepodobne sa pestovala aj v záhradách na území dnešného Slovenska.
Je pravda, že najlepšie sa jej darí tam, kde má dostatok slnka a tepla. Napriek tomu nejde o citlivú drevinu, ktorá by nezvládla menej priaznivé prostredie. Podľa pestovateľov je pomerne odolná a dokáže rásť aj v mestskom prostredí, kde je viac prachu či smogu. Zároveň zvláda aj bežné zimy v našich zemepisných šírkach, takže ju možno pestovať nielen na vidieku, ale aj v menších mestských záhradách.
Pestovanie podobné marhuliam
Skúsení záhradkári často hovoria, že pestovanie mišpule je v mnohých smeroch podobné pestovaniu marhúľ. Ak teda máte skúsenosti s týmto ovocným stromom, starostlivosť o mišpuľu pre vás nebude ničím zložitým.
Stanovisko
Najvhodnejšie je slnečné a teplé miesto. Strom potrebuje dostatok svetla, aby sa dobre vyvíjal a vytváral kvalitné plody.
Pôda
Najlepšie sa jej darí v ľahšej a dobre priepustnej pôde. Ak máte v záhrade ťažšiu ílovitú zeminu, odporúča sa ju upraviť pridaním piesku alebo kompostu. Korene tak získajú viac vzduchu a rastlina bude prosperovať.
Výsadba
Mišpuľu je možné vysádzať na jar aj na jeseň. Dôležité je, aby mala mladá rastlina dostatok času na zakorenenie. Pri jesennej výsadbe by sa mala stihnúť prispôsobiť ešte pred príchodom zimných mrazov. Pri jarnej výsadbe je zase výhodou, že sa dobre ujme ešte pred letnými horúčavami.
Základná starostlivosť o strom
Mišpuľa nepatrí medzi náročné ovocné dreviny, no určitá starostlivosť jej určite prospeje.
Hnojenie
Pri výsadbe je dobré pridať do jamy kvalitný kompost, ktorý poskytne rastline dostatok živín. Na jar možno pôdu obohatiť aj dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Strom tak po zime rýchlejšie začne rásť.
Zálievka
Mišpuľa dokáže zniesť aj krátkodobé sucho. Nie je preto nutné ju polievať každý deň. Počas dlhších období bez dažďa jej však občasná zálievka pomôže, najmä v čase tvorby kvetov a plodov.
Rez
Tento strom rastie pomerne pomaly, takže nepotrebuje častý a radikálny rez. Na jar stačí odstrániť suché alebo poškodené vetvy. Ak je koruna príliš hustá, možno ju mierne presvetliť, aby sa k jej stredu dostalo viac svetla.
Prečo sa mišpuľa opäť vracia do záhrad
Mišpuľa má viacero vlastností, ktoré vysvetľujú, prečo sa o ňu pestovatelia začínajú znovu zaujímať.
Výživové hodnoty
Plody, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú malé jablká, obsahujú množstvo cenných látok. Nájdeme v nich vitamín C, vitamín B2 a tiež minerály ako horčík, draslík či sodík.
Zaujímavá chuť
Chuť mišpule je mierne sladká s jemne kyslastým nádychom. Najlepšie chutí vtedy, keď ju necháte prejsť prvým mrazom. Plody vtedy zmäknú a ich aróma sa ešte zvýrazní.
Odolnosť
V porovnaní s niektorými inými ovocnými stromami býva mišpuľa menej náchylná na choroby a škodcov, čo z nej robí vhodnú voľbu aj pre menej skúsených pestovateľov.
Kedy dozrievajú plody
Mišpuľa dozrieva pomerne neskoro. Úroda sa zvyčajne zbiera v októbri, niekedy až začiatkom novembra, v závislosti od počasia a miestnych podmienok.
Zrelosť plodov spoznáte podľa mäkšej dužiny. Zaujímavosťou je, že plody možno ponechať na strome až do prvých mrazov. Jemné premrznutie im dokonca prospieva – zmäknú a získajú príjemnú sladkú chuť.
Využitie plodov v kuchyni
Mišpuľa môže byť v kuchyni zaujímavým spestrením jesenného jedálnička.
Kompóty a džemy
Šťavnatá dužina je ideálna na prípravu kompótov alebo džemov. Často sa kombinuje s jablkami či hruškami, ktoré zvýraznia sladkú chuť a zároveň zmiernia jej prirodzenú kyslosť.
Sirupy a likéry
Z plodov možno pripraviť aj domáce sirupy alebo likéry. Takéto nápoje bývajú zaujímavou špecialitou pri rodinných stretnutiach.
Želé
Keďže mišpuľa obsahuje menej pektínu, pri výrobe želé sa odporúča kombinovať ju s ovocím, ktoré ho obsahuje viac, napríklad s jablkami. Vďaka tomu želé lepšie stuhne.
Mišpuľa v tradičnom liečiteľstve
V minulosti sa mišpuľa využívala aj v ľudovom liečiteľstve. Plody sa považovali za užitočné najmä pri podpore trávenia, pretože obsahujú vlákninu.
Zároveň sa verilo, že vďaka obsahu vitamínov a minerálov pomáhajú mierne prečistiť organizmus. Dnes sa však tieto účinky berú skôr ako doplnok zdravej stravy, nie ako náhrada lekárskej starostlivosti.
Prečo ju dnes opäť vysádzať
V supermarketoch sa čerstvé plody mišpule objavujú len zriedka. O to väčší záujem rastie medzi záhradkármi, ktorí chcú vo svojich záhradách pestovať menej bežné druhy ovocia.
Okrem toho ide o spôsob, ako zachovať pestrosť tradičných ovocných stromov. Mnohí pestovatelia potvrdzujú, že mišpuľa je životaschopná, nenáročná a dokáže rásť aj v mestskom prostredí.
Ak teda chcete záhrade dodať niečo originálne a zároveň si dopriať netradičné ovocie, mišpuľa môže byť výbornou voľbou.
Zhrnutie na záver
Pôvod mišpule sa spája najmä s Arménskom, do Európy sa dostala zásluhou Rimanov. Na pestovanie potrebuje slnečné miesto, priepustnú pôdu a len primeranú starostlivosť. Stačí ju raz za čas prihnojiť, počas sucha zaliať a na jar odstrániť suché vetvy. Plody dozrievajú na konci jesene a najlepšiu chuť získajú po prvých mrazoch. Využiť ich môžete na džemy, kompóty, sirupy, likéry aj želé. Navyše obsahujú vitamín C, vitamín B2 a dôležité minerálne látky, ako sú horčík, draslík a sodík.
Mišpuľa patrí medzi ovocné stromy, ktoré si kedysi našli pevné miesto v záhradách, no neskôr ich zatienili známejšie druhy. Dnes sa k nej pestovatelia opäť vracajú a nie je sa čomu čudovať. Je pomerne nenáročná, zaujímavá na pohľad a dokáže priniesť chutné plody s príjemnou arómou. Ak sa rozhodnete vysadiť ju vo svojej záhrade, možno vás už koncom roka odmení prvou, hoci ešte menšou úrodou.
