Repelenty, vhodné oblečenie a dôkladná kontrola tela patria medzi základné opatrenia na ochranu pred kliešťami. Nový výskum však naznačuje, že riziko stretnutia s týmito parazitmi môže ovplyvniť aj úprava turistických chodníkov. Vedci skúmali, či by ich výskyt dokázala obmedziť vrstva drevnej štiepky rozložená pozdĺž okrajov trás.
Kliešte každoročne znepríjemňujú pobyt v prírode turistom, záhradkárom aj majiteľom domácich zvierat. Nevyskakujú zo stromov, ako sa niekedy traduje. Najčastejšie sa zdržiavajú v tráve, lístí, nízkom poraste a na okrajoch lesných ciest. Na hostiteľa sa dostanú pri priamom kontakte s vegetáciou.
Odborníci preto hľadajú spôsoby, ako znižovať počet kliešťov na miestach, ktoré pravidelne navštevuje veľa ľudí. Jednou z možností by mohla byť aj vhodná úprava okolia turistických chodníkov.
Pocit, že sa na vás kliešte neprisávajú, môže byť nebezpečný. Stretnúť sa s nimi môže ktokoľvek, preto má význam prevencia aj kontrola tela po každom pobyte v prírode.
Drevná štiepka znížila počet kliešťov pri chodníkoch
Výskum sa uskutočnil počas dvoch rokov na dvoch turistických trasách v lesnom prostredí pri kanadskej Ottawe. Vedci umiestnili drevnú štiepku pozdĺž okrajov chodníkov, teda na miestach, kde sa návštevníci môžu ľahko dotknúť okolitej vegetácie.
Výsledky ukázali, že na úsekoch s drevnou štiepkou klesol počet skúmaných kliešťov približne o polovicu. Nešlo však o drevené lávky alebo chodníky, ako by sa mohlo zdať. Ochrannú vrstvu tvorili drobné kúsky dreva rozložené na zemi medzi trasou a okolitým lesným porastom.
Takáto vrstva môže vytvárať pre kliešte menej priaznivé podmienky a zároveň oddeľovať chodník od vlhkej vegetácie a lesnej hrabanky. Kliešte sú totiž citlivé na vysychanie a vyhľadávajú prostredie s dostatočnou vlhkosťou. Drevná štiepka môže tiež sťažiť ich presun z okraja lesa na frekventovanú trasu.
Výsledok sa týkal predovšetkým kliešťa čiernonohého, ktorý sa vyskytuje v Severnej Amerike. Zistenia preto nemožno bez ďalšieho skúmania automaticky preniesť na všetky druhy kliešťov ani na každé európske prostredie. Výskum však ponúka zaujímavú možnosť, ako by sa dali frekventované rekreačné oblasti upravovať bezpečnejšie.
Ošetrovaná štiepka zabrala ešte výraznejšie
Na niektorých skúmaných úsekoch vedci drevnú štiepku ošetrili aj prípravkom s obsahom účinnej látky určenej proti článkonožcom. Na týchto miestach zaznamenali pokles počtu kliešťov takmer o 99 percent.
Takýto výsledok však nemožno pripísať iba drevu. Rozhodujúcu úlohu pravdepodobne zohralo aj chemické ošetrenie. Používanie podobných látok navyše podlieha pravidlám a môže mať vplyv na ďalšie organizmy v prostredí. Nemalo by sa preto chápať ako návod na svojpomocné postrekovanie chodníkov či záhrad.
Samotná neošetrená drevná štiepka predstavuje miernejší spôsob úpravy prostredia. Mohla by sa uplatniť najmä na okrajoch náučných chodníkov, parkov, kempingov alebo iných miest s vysokou návštevnosťou. Na potvrdenie jej účinnosti v odlišných klimatických podmienkach však budú potrebné ďalšie terénne výskumy.
Ani upravený chodník neposkytuje úplnú ochranu
Drevná štiepka nedokáže vytvoriť nepreniknuteľnú bariéru. Kliešť sa môže nachádzať hneď za upraveným pásom a niektoré jedince sa môžu dostať aj na samotný chodník. Stačí jeden krok do vysokej trávy, sadnúť si na okraj lesnej cesty alebo sa oblečením obtrieť o nízky porast a riziko kontaktu sa opäť zvýši.
Kliešte navyše môžu na turistickú trasu priniesť zvieratá. Nezáleží teda iba na materiáli pod nohami, ale aj na okolitom poraste, vlhkosti, prítomnosti hostiteľov a údržbe celého územia.
Drevná štiepka preto nenahrádza repelent, ochranné oblečenie ani kontrolu tela. Predstavuje iba ďalšie možné opatrenie, ktoré môže pomôcť znížiť množstvo kliešťov na konkrétnom mieste.
Ako sa chrániť počas pobytu v prírode?
Na výlet je vhodné zvoliť si dlhé nohavice, uzavretú obuv a oblečenie, na ktorom možno kliešťa ľahšie spozorovať. Repelent treba nanášať podľa pokynov výrobcu a rešpektovať údaje o dĺžke jeho účinku aj prípadných vekových obmedzeniach.
Pri prechádzke je bezpečnejšie držať sa v strede vyznačenej trasy. Najväčšiu opatrnosť si vyžadujú okraje chodníkov, vysoká tráva, kríky, paprade a nahromadené lístie. Práve tam kliešte nachádzajú potrebnú vlhkosť a čakajú na vhodného hostiteľa.
Po príchode domov je dobré prezrieť si oblečenie aj celé telo. Pozornosť treba venovať najmä podpazušiu, slabinám, oblasti za kolenami, okoliu pásu, pupku, krku, priestoru za ušami a vlasatej časti hlavy. Kontrola by mala zahŕňať aj deti, ktoré sa pri hre častejšie pohybujú v tráve.
Rovnako dôkladne treba prezrieť psa alebo iné zviera, ktoré bolo vonku. Kliešte sa môžu ukryť v srsti a prisajú sa až neskôr, prípadne sa dostanú do domácnosti.
Prisatého kliešťa treba odstrániť čo najskôr
Kliešte môžu prenášať viaceré infekcie vrátane lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Ak už kliešťa na koži objavíte, odstráňte ho čo najskôr jemnou pinzetou alebo pomôckou určenou na tento účel. Uchopte ho čo najbližšie pri koži a plynulo vytiahnite bez stláčania jeho tela.
Kliešťa netreba potierať olejom, krémom ani inými látkami. Po odstránení miesto očistite a niekoľko týždňov sledujte. Ak sa objaví rozširujúce sa začervenanie, horúčka, bolesť hlavy, výrazná únava alebo iné zdravotné ťažkosti, je vhodné obrátiť sa na lekára.
Najlepšie funguje kombinácia viacerých opatrení
Výskum naznačil, že správne upravené okraje turistických chodníkov môžu pomôcť obmedziť výskyt kliešťov na miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí. Nejde však o dôkaz, že každý drevený povrch kliešte odpudzuje alebo že prechádzka po drevenej lávke poskytuje spoľahlivú ochranu.
Najrozumnejším riešením zostáva kombinácia viacerých krokov – vhodného oblečenia, repelentu, pohybu v strede chodníka a následnej kontroly tela. Úprava trás pomocou drevnej štiepky sa k nim môže pridať ako doplnkové opatrenie, nie ako ich náhrada.
