S príchodom jari a jesene sa v záhradách hromadí pokosená tráva, opadané lístie, burina aj konáre z orezaných stromov. Niektorí záhradkári tento materiál naložia do kompostéra alebo odvezú na miesto určené obcou. Iní si prácu zjednodušia, založia oheň a všetko spália.
Hoci sa môže zdať, že spálenie prírodného materiálu na vlastnom pozemku nikomu neuškodí, slovenské zákony sa na takýto spôsob likvidácie odpadu pozerajú inak. Lístie, tráva, burina či zvyšky z orezávania záhrady sa po vyhodení považujú za biologicky rozložiteľný odpad. Ten nemožno svojvoľne spaľovať na otvorenom ohnisku ani v domácej peci.
Nejde pritom iba o ochranu ovzdušia. Spaľovanie vlhkého záhradného odpadu produkuje hustý dym, obťažuje okolie a môže sa skončiť požiarom alebo vysokou pokutou.
Je spaľovanie trávy a lístia na Slovensku zakázané?
Áno. Spaľovanie lístia, trávy, buriny a ďalšieho záhradného odpadu je na Slovensku zakázané. Zákaz vyplýva predovšetkým zo zákona o odpadoch a zo zákona o ochrane ovzdušia.
Zákon o odpadoch zakazuje spaľovať komunálny odpad na voľnom priestranstve aj vo vykurovacích zariadeniach v domácnostiach. Do komunálneho odpadu patrí aj biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov. Skutočnosť, že vznikol na súkromnom pozemku a má prírodný pôvod, preto neznamená, že ho možno bez obmedzení zapáliť.
Zákon o ochrane ovzdušia zároveň zakazuje spaľovanie odpadu mimo zariadení, ktoré sú na tento účel určené. Na otvorenom ohnisku alebo voľnom priestranstve sa vo všeobecnosti nesmie spaľovať žiadny materiál s výnimkou suchého rastlinného materiálu neznečisteného chemickými látkami. Táto výnimka však neznamená, že možno na záhrade likvidovať hromady suchého lístia alebo konárov, ktoré už majú charakter odpadu.
Rozhodujúci je účel. Ak sa človek ohňom zbavuje nepotrebných zvyškov zo záhrady, ide o spaľovanie odpadu. Inou situáciou je použitie suchého, čistého a chemicky neošetreného dreva ako paliva pri grilovaní, opekaní alebo tradičnej vatre.
Aktuálny zákaz spaľovania komunálneho odpadu potvrdzuje zákon o odpadoch aj vysvetlenie Ministerstva životného prostredia SR.
Môže obec povoliť pálenie záhradného odpadu?
Obec môže vo svojom všeobecne záväznom nariadení určiť spôsob zberu a nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom. Môže stanoviť harmonogram zberu, pravidlá používania hnedých nádob, fungovanie zberného dvora alebo podmienky domáceho kompostovania.
Nemôže však svojím nariadením zrušiť celoštátny zákaz a povoliť obyvateľom spaľovanie odpadu v záhradách. VZN musí byť v súlade so zákonom.
Predchádzajúca prax mohla byť v niektorých obciach odlišná, a preto sa dodnes traduje, že záhradný odpad možno páliť počas určených dní. Na takúto starú informáciu sa však nemožno spoliehať.
Spaľovanie a vypaľovanie nie je to isté
Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no označujú rozdielne činnosti.
Spaľovanie znamená, že človek zhromaždí pokosenú trávu, lístie, konáre alebo iný materiál na kopu a zapáli ho. Ak týmto spôsobom likviduje odpad zo záhrady, koná v rozpore so zákonom.
Vypaľovanie znamená zapálenie porastu priamo na mieste, kde rastie alebo zostal po vyschnutí – napríklad suchej trávy na lúke, buriny, strniska, krovia či porastu na medziach. Vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov je zakázané bez ohľadu na ročné obdobie. Zákaz platí aj na vlastnom pozemku.
Vypaľovanie patrí medzi mimoriadne nebezpečné činnosti. Oheň sa môže šíriť pod povrchom suchej vegetácie a vietor ho dokáže za niekoľko minút preniesť na okolité pozemky, stromy, hospodárske budovy alebo les.
Prečo je pálenie záhradného odpadu problém
Najviditeľnejším následkom je hustý dym. Čerstvo pokosená tráva a vlhké lístie nehoria dokonale, ale skôr tlejú. Pri nedokonalom horení vznikajú jemné prachové častice a rôzne znečisťujúce látky.
Dym môže podráždiť oči, sliznice a dýchacie cesty. Nepríjemný je najmä pre deti, seniorov, astmatikov, alergikov a ľudí s ochoreniami srdca či pľúc. Problém sa nekončí pri plote – dym môže prenikať do susedných domov, zachytávať sa na vyvesenej bielizni a zhoršovať kvalitu ovzdušia v celej ulici.
Spaľovaním sa zároveň ničí materiál, ktorý by sa dal ďalej využiť. Tráva, lístie a drobné rastlinné zvyšky obsahujú organickú hmotu a živiny. Pri správnom kompostovaní sa z nich postupne vytvorí materiál vhodný na zlepšenie pôdy.
Aké pokuty môžu hroziť
Výška sankcie závisí od toho, ktorý predpis bol porušený, kto sa konania dopustil a aké následky vznikli. Nejde teda o jednu univerzálnu pokutu.
Za porušenie zákazov podľa zákona o ochrane ovzdušia môže fyzická osoba dostať pokutu až do 5 000 eur. Pri právnických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch sa sankcie môžu pohybovať od 200 do 10 000 eur.
Samostatne sa posudzuje porušenie protipožiarnych predpisov. Za vypaľovanie porastov alebo založenie ohňa na mieste, kde sa môže rozšíriť, môže fyzická osoba dostať pokutu do 331 eur. Právnickým osobám a podnikateľom môže za porušenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi hroziť podstatne vyššia sankcia.
Ak sa oheň rozšíri a spôsobí škodu, človek môže niesť aj zodpovednosť za vzniknutý požiar. Okrem pokuty tak môže byť povinný nahradiť poškodený majetok alebo náklady súvisiace so zásahom.
Aktuálne sankcie za porušenie zákazov pri spaľovaní opisuje Ministerstvo životného prostredia SR. Protipožiarne pravidlá a sankcie vysvetľuje aj Hasičský a záchranný zbor.
Kam s pokosenou trávou, lístím a konármi
Najjednoduchším riešením je domáce kompostovanie. Do kompostéra možno pridávať pokosenú trávu, zdravé lístie, zvädnuté kvety, mäkké časti rastlín a posekané drobné konáriky.
Dôležité je striedať vlhké materiály bohaté na dusík, napríklad čerstvú trávu, so suchšími materiálmi bohatými na uhlík. Patria sem suché lístie, drobné vetvičky, štiepka alebo nepovrchovo upravená lepenka bez plastových vrstiev.
Hrubá vrstva čerstvej trávy sa môže zlepiť, začať hniť a zapáchať. Preto ju treba premiešať so suchým materiálom a do kompostéra ju pridávať v tenších vrstvách.
Hrubšie konáre možno rozdrviť v štiepkovači. Drevná štiepka sa dá použiť na chodníky alebo ako mulč pod stromy, kry a niektoré okrasné rastliny. Pomáha obmedzovať rast buriny, spomaľuje vysychanie pôdy a postupne sa rozkladá.
Ak nemáte kompostér ani štiepkovač, využite zber biologického odpadu, veľkokapacitný kontajner alebo zberný dvor. Presný spôsob odovzdania, termíny zberu a povolené druhy odpadu určuje obec.
Pozor si treba dať na rastliny napadnuté chorobami, invázne druhy a burinu so zrelými semenami. Nie každý takýto materiál je vhodný do bežného domáceho kompostéra. Najbezpečnejšie je postupovať podľa pokynov obce alebo prevádzkovateľa zberného dvora.
Znamená zákaz spaľovania odpadu aj zákaz grilovania?
Nie. Zákaz likvidácie odpadu ohňom automaticky neznamená zákaz grilovania, opekania alebo založenia táboráka. Ako palivo však treba používať suché, čisté a chemicky neošetrené drevo, drevené uhlie alebo palivo určené výrobcom grilu.
Do ohňa nepatrí:
- pokosená tráva a lístie,
- plasty a obaly,
- drevotrieska, laminát a starý nábytok,
- lakované, morené alebo impregnované drevo,
- pneumatiky, textil a guma,
- komunálny ani stavebný odpad.
Oheň zároveň nemožno zakladať na mieste, kde by sa mohol rozšíriť. Osobitnú pozornosť treba venovať obdobiu sucha, veternému počasiu a času zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Vtedy môžu platiť ďalšie obmedzenia.
Ani dym zo zákonného ohňa nesmie neprimerane obťažovať susedov
Aj keď pri grilovaní používate povolené palivo a dodržiavate protipožiarne pravidlá, stále treba brať ohľad na okolie. Občiansky zákonník zakazuje vlastníkovi nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov dymom, popolčekom, pachmi či inými vplyvmi.
Jednorazové bežné grilovanie spravidla nie je rovnakou situáciou ako pravidelné zadymovanie susedného domu. Ak je však dym intenzívny, častý alebo neprimeraný miestnym pomerom, môže vzniknúť susedský spor.
Čo si z toho zapamätať
Lístie, pokosená tráva, burina a konáre určené na vyhodenie sú záhradným bioodpadom. Spaľovať ich na hromade v záhrade, v sude ani v domácej peci nie je dovolené. Obec môže určiť, ako sa má bioodpad zbierať a odovzdávať, nemôže však povoliť konanie, ktoré zakazuje celoštátny zákon.
Povolený oheň na grilovanie či opekanie je niečo iné, pokiaľ sa pri ňom používa vhodné palivo a dodržiavajú sa protipožiarne pravidlá. Najbezpečnejším spôsobom spracovania záhradných zvyškov zostáva kompostovanie, mulčovanie, štiepkovanie alebo ich odovzdanie v rámci obecného zberu.
Takýto postup vás ochráni pred pokutou, zníži riziko požiaru a zároveň ušetrí cenný materiál, ktorý sa môže vrátiť späť do pôdy.
