Vyzerajú ako súčasť vyprahnutého amerického Západu, v skutočnosti však ležia neďaleko Prahy. Mohutné vápencové steny lomu Velká Amerika sa pred viac ako 60 rokmi objavili v slávnej československej komédii Limonádový Joe. Hoci sa podoba miesta odvtedy zmenila, charakteristické skalné steny zostávajú rozpoznateľné dodnes.
Keď Limonádový Joe prechádza na koni krajinou lemovanou vysokými skalami, v pozadí nevidíme namaľovanú kulisu ani zábery nakrútené v Spojených štátoch. Filmový Divoký západ vytvorili tvorcovia v bývalom vápencovom lome pri obci Mořina v Stredočeskom kraji.
Český Divoký západ našli filmári pri Mořine
Velká Amerika leží v oblasti Českého krasu neďaleko hradu Karlštejn. Svetlé vápencové steny, členitý terén a cesty medzi skalami dokázali pred kamerou presvedčivo zastúpiť krajinu amerického Západu.
Filmári nemuseli cestovať do Arizony ani stavať všetky exteriéry v ateliéri. Vhodne zvolený uhol kamery umožnil vynechať okolité obce, cesty a ďalšie znaky modernej českej krajiny. Na filmovom plátne tak zostali najmä vysoké skaly a prašné cesty, ktoré vytvorili ilúziu vzdialeného kontinentu.
Od nakrúcania uplynulo vyše 60 rokov a miesto už nevyzerá presne tak ako v roku 1963. Na dne lomu sa nachádza voda a na jeho svahoch pribudla vegetácia. Základný tvar skalných stien však zostal zachovaný, preto môžu znalci filmu niektoré časti krajiny rozpoznať aj dnes.
Velká Amerika patrí medzi najznámejšie české lomy
Velká Amerika je súčasťou sústavy bývalých vápencových lomov v okolí Mořiny. Do tejto skupiny patria aj lomy Malá Amerika, Mexiko a viaceré menšie lokality. Niektoré z nich prepájajú staré podzemné štôlne, ktoré vznikli počas ťažby vápenca.
Rozmery lomu sa v jednotlivých turistických materiáloch mierne líšia. Bežne sa uvádza dĺžka približne 750 až 800 metrov, šírka okolo 150 až 200 metrov a hĺbka až približne 100 metrov. Pre mohutné skalné steny a pretiahnutý tvar sa Velká Amerika často označuje aj ako český Grand Canyon.
Časť dna dnes pokrýva jazero s modrozelenou vodou. Jeho hladina spolu so svetlými stenami vytvára pôsobivý obraz, ktorý každoročne priťahuje množstvo návštevníkov a fotografov. Krásny vzhľad však môže pôsobiť klamlivo. Lom je stále nebezpečným priemyselným priestorom so strmými stenami, nestabilnými okrajmi a rizikom pádu.
Limonádový Joe sa nakrúcal v roku 1963
Film Limonádový Joe aneb Koňská opera sa dostal k divákom v roku 1964, samotné nakrúcanie však prebiehalo už o rok skôr. Podľa databázy Národného filmového archívu sa začalo 22. júla 1963 a skončilo sa 9. decembra 1963.
Pražská premiéra sa konala 18. septembra 1964 v kine Alfa. Celoštátna premiéra nasledovala 16. októbra rovnakého roka.
Westernovú hudobnú paródiu režíroval Oldřich Lipský podľa románu a divadelnej hry Jiřího Brdečku. Obaja sa podieľali aj na scenári. Hlavnú postavu pištoľníka Limonádového Joea stvárnil Karel Fiala. Miloš Kopecký si zahral Horáca Badmana, známeho ako Hogofogo, Květa Fialová vystupovala ako Tornádo Lou a Olga Schoberová ako Winnifred Goodmanová.
Snímka vznikla vo Filmovom štúdiu Barrandov. Časť scén filmári nakrútili v ateliéroch, pri vonkajších záberoch však využili aj skutočnú krajinu lomu Velká Amerika. Výsledkom bolo prostredie, ktoré na filmovom plátne presvedčivo pripomínalo americký western.
Filmová Fata Morgana Valley vznikla v českom lome
K najznámejším vonkajším záberom patria scény, v ktorých Limonádový Joe prechádza krajinou nazvanou Fata Morgana Valley. Skalné steny a cesty v týchto scénach neboli namaľovanou dekoráciou. Išlo o skutočné časti lomovej krajiny upravené a nasnímané tak, aby zapadli do štylizovaného sveta filmu.
Pri porovnávaní starých záberov so súčasnými fotografiami treba počítať s tým, že lom sa za desaťročia zmenil. Voda a postupne sa rozrastajúca vegetácia ovplyvnili jeho vzhľad. Nie je preto správne tvrdiť, že celé miesto zostalo úplne rovnaké ako počas nakrúcania.
Rozpoznateľné však zostávajú základné línie a tvary niektorých skalných stien. Práve tie umožňujú fanúšikom filmu hľadať podobnosť medzi dnešnou podobou lomu a scénami, ktoré sa objavili v Limonádovom Joeovi.
Jednotlivé filmové miesta navyše nemusia byť voľne prístupné. Návštevníci ich môžu sledovať iba z bezpečných a povolených vyhliadok nad lomom.
Lom si obľúbili aj ďalšie filmové štáby
Limonádový Joe nie je jedinou snímkou, ktorá využila nezvyčajnú podobu tejto krajiny. V lome alebo jeho okolí vznikali aj zábery do českých projektov Akumulátor 1 a Jan Žižka.
Miesto využili tiež tvorcovia zahraničných filmov a seriálov. Turistický portál CzechTourism medzi nimi uvádza napríklad Babylon A.D., Army of Thieves, Nosferatu režiséra Roberta Eggersa a seriál The Wheel of Time.
Lom môže pred kamerou zastúpiť viacero typov krajiny. Raz pripomína americký kaňon, inokedy nehostinné stredoveké prostredie či kulisu fantastického príbehu. Pre filmové produkcie je výhodná aj jeho poloha v blízkosti Prahy a barrandovských ateliérov.
Vstup na dno lomu je zakázaný
Návštevníci, ktorí sa chcú vydať po stopách filmu, musia rešpektovať platné obmedzenia. Voľný vstup na dno lomu Velká Amerika je zakázaný. Vstupná brána je uzamknutá a svojvoľné zostupovanie po skalách môže viesť k vážnemu úrazu.
Nebezpečné je tiež približovať sa k nezabezpečeným okrajom. Vápencové steny môžu byť nestabilné, hornina sa miestami drobí a pád do lomu môže mať tragické následky. Zákaz vstupu preto nepredstavuje iba formálne pravidlo.
Bezpečný výhľad na lom ponúka vyhliadka pri parkovisku a chodníky vedúce okolo jeho hornej časti. Aj na nich sa treba pohybovať opatrne, zostať na povolenej trase a nevstupovať za zábrany.
Turistický výlet sa dá spojiť s prechádzkou k susednému lomu Mexiko, k Malej Amerike alebo s návštevou neďalekého Karlštejna. Trasy v okolí približujú nielen prírodu a históriu ťažby, ale aj temnejšiu minulosť pracovného tábora pri lome Mexiko.
Filmová krajina zostáva rozpoznateľná
Velká Amerika dnes vyzerá inak ako počas nakrúcania Limonádového Joea. Voda, vegetácia a prirodzené zvetrávanie postupne menia jej vzhľad. Niektoré výrazné skalné steny však zostali natoľko charakteristické, že ich možno porovnávať so scénami zo známej westernovej paródie.
Skaly z filmu teda neboli iba ateliérovou dekoráciou. Išlo o skutočnú českú krajinu, ktorú filmári pomocou kamery, výpravy a štylizovaného obrazu premenili na Divoký západ. Návštevníci ju môžu obdivovať aj dnes, musia však zostať na bezpečných vyhliadkach nad lomom.
