Keď sa skupina robotníkov v máji 1840 pustila do opravy poškodeného brehu rieky Ribble v anglickom grófstve Lancashire, očakávala iba ďalší deň namáhavej práce. Nikto z nich netušil, že sa pod vrstvou piesčitej pôdy ukrýva obrovské množstvo striebra staré približne deväť storočí.
Náhodný objav sa neskôr zaradil medzi najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia Vikingov. Takzvaný Cuerdaleský poklad dodnes priťahuje pozornosť odborníkov. Hoci dokážu určiť jeho približný vek a pôvod mnohých predmetov, stále nevedia s istotou povedať, komu patril ani prečo ho niekto ukryl pri brehu rieky.
Objavili ho pri spevňovaní riečneho brehu
K nálezu došlo 15. mája 1840 v oblasti Cuerdale neďaleko mesta Preston. Rieka Ribble postupne narúšala svoj južný breh, ktorý bolo potrebné opraviť a spevniť. Robotníci pri odkopávaní zeminy narazili na miesto, kde bola ukrytá schránka naplnená striebornými predmetmi.
Presná podoba pôvodného obalu nie je úplne jednoznačná. Poklad sa často opisuje ako uložený v olovenej schránke, podľa ďalších opisov však mohlo ísť o drevenú nádobu alebo truhlicu vystlanú olovom. Drevo a ďalšie organické materiály sa počas stáročí rozložili, preto sa ich pôvodná podoba nedá spoľahlivo zrekonštruovať.
Isté však je, že striebro nebolo v pôde roztrúsené náhodou. Niekto ho zhromaždil, rozdelil a starostlivo uložil na jedno miesto. Stopy po organických materiáloch naznačujú, že jednotlivé časti pokladu mohli byť pôvodne zabalené v menších balíčkoch.
Viac ako 8 600 predmetov a približne 40 kilogramov striebra
Cuerdaleský poklad pozostával z viac ako 8 600 predmetov s celkovou hmotnosťou približne 40 kilogramov. Svojím rozsahom sa zaradil medzi najväčšie známe nálezy vikinského striebra. Na území Británie a Írska išlo o mimoriadne výnimočný objav.
Najväčšiu časť súboru tvorili mince. Ich presný počet sa v odborných a múzejných materiáloch mierne líši podľa spôsobu evidencie, preto je najpresnejšie hovoriť o približne 7 000 až 7 500 kusoch.
Okrem nich sa v poklade nachádzali strieborné tehličky, náramky, prstene, nákrčníky, brošne, retiazky, kovania a ďalšie ozdobné predmety. Niektoré sa zachovali celé, veľká časť však bola rozsekaná alebo polámaná na menšie kúsky.
Takéto úlomky sa označujú ako sekané striebro. Nešlo pritom nevyhnutne o poškodené alebo bezcenné predmety. V hospodárstve vikinského obdobia sa hodnota striebra často určovala podľa jeho hmotnosti. Šperk alebo strieborná tehlička sa preto mohli rozdeliť na menšie časti, odvážiť a použiť pri platení.
Zárezy prezrádzajú, ako ľudia kontrolovali striebro
Na viacerých predmetoch sa zachovali drobné zárezy. Odborníci ich spájajú s kontrolou kvality kovu. Obchodník alebo nový majiteľ mohol do predmetu zarezať, aby sa presvedčil, že je vyrobený zo striebra a nejde iba o lacnejší kov pokrytý tenkou striebornou vrstvou.
Niektoré predmety boli takýmto spôsobom skúšané opakovane. Jeden zo zachovaných úlomkov náramku má desiatky viditeľných zárezov. Ukazuje to, že striebro mohlo prejsť rukami viacerých majiteľov a opakovane sa používať pri výmene tovaru.
Samotné strieborné kúsky preto nepredstavovali iba ozdoby. Mohli fungovať podobne ako univerzálne platidlo, ktorého hodnotu neurčoval obraz panovníka alebo vyrazené číslo, ale hmotnosť a kvalita drahého kovu.
Mince pricestovali z rôznych častí sveta
Jednou z najzaujímavejších častí nálezu sú mince pochádzajúce z viacerých oblastí. Najväčšie množstvo bolo spojené s vikinskými územiami východného Anglicka. V poklade sa však našli aj platidlá z anglosaského Wessexu, Franskej ríše, Škandinávie, severného Talianska, Byzantskej ríše či islamského sveta.
Niektoré mince tak mohli prekonať stovky až tisíce kilometrov, kým sa dostali na severozápad dnešného Anglicka. Počas tejto cesty mohli mnohokrát zmeniť majiteľa. Slúžili pri obchodovaní, mohli byť súčasťou výkupného, vojenskej koristi, odmeny pre bojovníkov alebo platby za rozličný tovar.
Ich pestrý pôvod dokazuje, že ranostredoveká Európa nebola svetom izolovaných oblastí. Jednotlivé regióny spájali námorné aj riečne trasy a po nich sa presúvali ľudia, suroviny, šperky aj mince.
Neznamená to však, že majiteľ Cuerdaleského pokladu osobne precestoval všetky krajiny, z ktorých platidlá pochádzali. Mince mohli byť v obehu celé desaťročia a postupne sa dostať veľmi ďaleko od miesta svojej razby.
Poklad ukryli pravdepodobne okolo roku 905
Odborníci dokážu približný čas uloženia pokladu odhadnúť podľa najmladších mincí. Najčastejšie sa uvádza obdobie okolo roku 905, prípadne prvé desaťročie 10. storočia.
Takéto datovanie však nemožno chápať ako presný dátum zakopania. Najmladšia minca iba určuje najskorší možný čas, keď mohol byť celý súbor uložený do zeme. K samotnému ukrytiu mohlo dôjsť o niekoľko rokov neskôr.
Prečo niekto také obrovské bohatstvo zakopal, zostáva nezodpovedanou otázkou. Mohlo ísť o majetok významného vodcu, obchodnú zásobu, vojnovú korisť alebo spoločné prostriedky skupiny bojovníkov. Ani jednu z týchto možností však nemožno potvrdiť ako definitívnu.
Súvisel s Vikingami vyhnanými z Dublinu?
Jedna z najznámejších teórií spája poklad s Vikingami, ktorých v roku 902 vyhnali z írskeho Dublinu. Časť z nich sa potom presunula cez Írske more do severozápadného Anglicka.
Údolie rieky Ribble malo v tom období strategickú polohu. Predstavovalo jednu z možných trás medzi Írskym morom a vikinským Yorkom. Veľké množstvo striebra preto mohlo súvisieť so skupinou, ktorá sa presúvala cez túto oblasť alebo sa pripravovala na ďalšiu vojenskú výpravu.
Podľa tejto teórie mohol poklad slúžiť ako zásoba na nákup výstroja a potravín či na odmeňovanie bojovníkov. Niekedy sa preto označuje za možnú vojnovú pokladnicu vikinskej skupiny, ktorá sa chcela neskôr vrátiť do Írska.
Ide však iba o odbornú hypotézu. Pri náleze sa nenašiel žiadny nápis ani dokument, ktorý by prezrádzal meno majiteľa alebo účel striebra. Rovnako nemožno dokázať, že poklad skutočne patril Vikingom vyhnaným z Dublinu.
Prečo si ho majiteľ nikdy nevyzdvihol?
Veľké poklady sa v minulosti často ukrývali počas vojnových konfliktov, nepokojov alebo pri hrozbe lúpežného útoku. Majiteľ mohol predpokladať, že sa po majetok vráti, keď nebezpečenstvo pominie. Ak však zomrel, zahynul v boji alebo bol nútený oblasť opustiť, miesto úkrytu mohlo zostať zabudnuté.
V prípade Cuerdaleského pokladu nemožno vylúčiť ani iné vysvetlenie. Striebro mohlo byť uložené ako spoločná zásoba, pripravené na ďalšie rozdelenie alebo ukryté z dôvodu, ktorý dnes už nedokážeme zrekonštruovať.
Rieka bola zároveň dôležitým orientačným bodom. Ľudia si mohli miesto úkrytu zapamätať podľa jej zákruty, brehu či okolitého porastu. Počas stáročí však riečne koryto pracovalo a pôvodný terén sa postupne menil.
Okolie poznalo príbeh o ukrytom bohatstve
S miestom nálezu sa spája stará miestna tradícia, podľa ktorej mal byť niekde pri rieke Ribble ukrytý mimoriadne bohatý poklad. Podobné príbehy sa však tradujú v mnohých oblastiach, preto ich nemožno považovať za spoľahlivý historický dôkaz.
V prípade Cuerdale je pozoruhodné, že sa rozprávanie o ukrytom bohatstve napokon aspoň čiastočne podobalo skutočnosti. Robotníci však poklad cielene nehľadali. Narazili naň náhodou pri bežných prácach na poškodenom brehu.
Historické správy tiež uvádzajú, že niektorí robotníci si po objavení vzali mince alebo menšie predmety. Často sa opakuje tvrdenie, že si každý ponechal po jednej minci. Presný rozsah rozobratia nálezu však nie je možné po takom dlhom čase úplne overiť.
Väčšinu predmetov sa podarilo rýchlo zaistiť, vďaka čomu zostal poklad zachovaný ako mimoriadne rozsiahly archeologický súbor.
Poklad pripadol kráľovnej Viktórii
Podľa vtedajšieho britského práva bol nález vyhlásený za poklad a pripadol Korune. Keďže miesto ležalo na území Lancasterského vojvodstva, predmety sa dostali ku kráľovnej Viktórii ako vojvodkyni z Lancasteru.
V roku 1841 následne kráľovná prostredníctvom kancelára Lancasterského vojvodstva odovzdala veľkú časť nálezu Britskému múzeu v Londýne. Túto cestu potvrdzujú aj záznamy vedené pri jednotlivých predmetoch v múzejnej zbierke.
Nie všetky súčasti pokladu však zostali pohromade. Menšie množstvo predmetov a mincí sa dnes nachádza aj v ďalších múzeách a zbierkach. Časť vlastní napríklad Ashmolean Museum patriace Oxfordskej univerzite.
Väčšina nálezu zostáva v Londýne
Prevažná časť Cuerdaleského pokladu je dnes uložená v Britskom múzeu. Vybrané predmety si návštevníci môžu pozrieť v expozícii venovanej obdobiu Vikingov, zatiaľ čo ďalšie zostávajú uložené v depozitároch a slúžia na odborný výskum.
Vedci prostredníctvom nich skúmajú pôvod striebra, spôsob výroby šperkov, razbu mincí aj fungovanie obchodu v ranom stredoveku. Dôležité sú dokonca aj malé a na prvý pohľad nevýrazné úlomky. Práve tie ukazujú, ako ľudia drahý kov skúšali, delili, vážili a používali pri platení.
Cuerdaleský poklad tak nie je iba zbierkou cenných predmetov. Predstavuje jedinečné svedectvo o hospodárstve, obchodných kontaktoch a pohybe ľudí v období Vikingov.
Ani po takmer dvoch storočiach od objavenia však nepoznáme celý jeho príbeh. Nevieme, komu patril, prečo bol uložený pri rieke ani prečo sa poň jeho majiteľ nikdy nevrátil. Isté zostáva, že robotníci pri oprave brehu rieky Ribble náhodou objavili jeden z najväčších a najvýznamnejších pokladov vikinského striebra, aké sa zachovali.
