Mnohí ľudia priznávajú, že bez psa alebo mačky po svojom boku zaspávajú ťažšie. Prítomnosť zvieraťa im prináša pokoj, pocit bezpečia a príjemné teplo. Znamená to však, že im v živote niečo chýba? Psychológovia upozorňujú, že odpoveď nie je taká jednoznačná. Spoločné spanie môže súvisieť s potrebou blízkosti, no rovnako môže ísť len o príjemný zvyk a prirodzený prejav silného vzťahu k zvieraťu.
Posteľ patrí medzi najosobnejšie miesta v domácnosti. Človek v nej odkladá každodenné povinnosti, prestáva kontrolovať svoje okolie a potrebuje sa cítiť dostatočne bezpečne na to, aby zaspal. Nie je preto zvláštne, že prítomnosť psa alebo mačky môže mať na niektorých ľudí upokojujúci účinok.
Z toho, že si niekto pustí zviera pod perinu, však nemožno automaticky vyvodzovať, že je osamelý, nešťastný alebo má problémy vo vzťahoch. Takéto závery by boli príliš zjednodušené. Tento zvyk môže napriek tomu veľa napovedať o tom, kde človek hľadá pocit istoty, pokoja a emocionálnej blízkosti.
Blízkosť, pri ktorej netreba hovoriť
Psychológia pracuje s pojmom bezpečná vzťahová väzba. Ide o schopnosť vytvárať blízke vzťahy, prijímať podporu a dôverovať druhému bez neustáleho strachu z odmietnutia alebo sklamania. Základy tejto väzby vznikajú už v detstve, no ovplyvňujú ju aj neskoršie životné skúsenosti.
Nie každý človek zažíva v medziľudských vzťahoch dostatok bezpečia a prijatia. Niekto vyrastal v prostredí, kde sa city veľmi neprejavovali, iný si prešiel bolestivým rozchodom, stratou blízkeho človeka alebo opakovanými sklamaniami. Domáce zviera môže v takom prípade predstavovať spoľahlivý zdroj kontaktu a emocionálnej podpory.
Pes ani mačka sa nepýta, prečo sme unavení, neprináša do spálne nevyriešené pracovné spory a nepotrebuje dlhé vysvetlenie. Ponúka jednoduchú prítomnosť, teplo a pravidelný dych. Práve tieto podnety môžu niektorým ľuďom pomáhať uvoľniť sa a ľahšie zaspať.
Neznamená to však, že zviera dokáže plnohodnotne nahradiť ľudské vzťahy. Výskumy skôr ukazujú, že môže byť osobitným a doplnkovým zdrojom sociálnej podpory. Väzba k zvieraťu a blízkosť k ľuďom sa navzájom nevylučujú.
Kontakt so zvieraťom môže zmierniť stres
Telesný kontakt s priateľským zvieraťom dokáže u niektorých ľudí navodiť pokoj. V jednej štúdii vysokoškoláci, ktorí sa desať minút priamo hrali so psami a mačkami alebo ich hladkali, vykazovali nižšiu hladinu kortizolu než účastníci v porovnávacích skupinách. Výsledok však nemožno chápať ako dôkaz, že každé zviera bude na každého človeka pôsobiť rovnako.
Blízkosť obľúbeného psa či mačky môže spomaliť tempo dýchania, odviesť pozornosť od nepríjemných myšlienok a vytvoriť pocit známeho večerného rituálu. Pravidelné rituály pritom mozgu pomáhajú rozpoznať, že prichádza čas odpočinku.
Často sa tvrdí aj to, že mačacie pradenie svojimi vibráciami lieči kosti a svaly. Mačky síce pradú vo frekvenčnom rozsahu, ktorý sa čiastočne prekrýva s frekvenciami skúmanými pri vibračnej terapii, priamy dôkaz, že pradenie mačky lieči ľudské kosti, však chýba. Reálnejší je jeho upokojujúci účinok – pravidelný zvuk a jemné vibrácie môžu majiteľovi pomôcť uvoľniť sa.
Keď zviera zaplní prázdne miesto
Existujú životné obdobia, počas ktorých môže byť prítomnosť zvieraťa v posteli mimoriadne dôležitá. Samo osebe to nie je porucha ani varovný signál. Niekedy však stojí za to zamyslieť sa, prečo človek túto blízkosť potrebuje práve teraz.
Môže za tým byť napríklad:
- dlhodobá samota, ktorú si človek dobrovoľne nevybral
- partnerský vzťah, z ktorého sa postupne vytratili dotyky a fyzická blízkosť
- vysoké pracovné nasadenie, pre ktoré nezostal priestor na súkromné vzťahy
- emocionálne vyčerpanie a nedostatok energie na zložité medziľudské situácie
- potreba dotyku, ktorú si dospelí často neuvedomujú alebo sa ju hanbia vysloviť
- obdobie po rozchode, strate partnera alebo odchode detí z domácnosti
- potreba pravidelnosti a pocitu bezpečia pred zaspávaním
Za žiadnu z týchto situácií sa netreba hanbiť. Sú súčasťou života a môžu sa objaviť aj u ľudí, ktorí majú rodinu, priateľov a navonok pôsobia spokojne. Pocit osamelosti totiž nezávisí iba od počtu ľudí v okolí, ale najmä od kvality vzťahov a miery skutočnej blízkosti.
Neznamená to automaticky osamelosť
Silné puto k domácemu zvieraťu nie je dôkazom, že človek nedokáže vytvárať zdravé medziľudské vzťahy. Výsledky výskumov sú oveľa zložitejšie. Niektoré práce spájajú bezpečný vzťah k zvieraťu s emocionálnou podporou a lepšou pohodou, iné našli súvislosť medzi mimoriadne silnou alebo úzkostnou väzbou a psychickými ťažkosťami.
Dôležité je, že pri podobných výskumoch nemožno jednoducho určiť príčinu a následok. Nie je jasné, či intenzívna väzba na zviera prispieva k určitým pocitom, alebo či ľudia prežívajúci samotu, stres či úzkosť prirodzene vyhľadávajú jeho blízkosť častejšie.
Samotný fakt, že pes alebo mačka spí v posteli, preto nie je spoľahlivým psychologickým testom. Môže poukazovať na potrebu bezpečia a dotyku, no nemusí znamenať nič viac než zaužívaný spôsob spoločného odpočinku.
Spoločné spanie nemusí vyhovovať každému
Hoci zviera môže človeka upokojovať, jeho prítomnosť nemusí automaticky zlepšovať kvalitu spánku. Pes sa môže počas noci presúvať, zaberať miesto, chrápať alebo reagovať na zvuky. Mačka býva aktívna nadránom a majiteľa môže budiť. Výsledný účinok preto závisí od správania zvieraťa aj od toho, aký citlivý spánok má človek.
Opatrní by mali byť najmä ľudia s alergiou, astmou, oslabenou imunitou alebo veľmi ľahkým spánkom. Dôležitá je tiež pravidelná veterinárna starostlivosť, ochrana proti parazitom a čistota posteľnej bielizne. Zviera musí mať zároveň možnosť z postele slobodne odísť a nemalo by byť nútené do kontaktu, ktorý mu nie je príjemný.
Ak sa ráno budíte odpočinutí a spoločné spanie vyhovuje vám aj zvieraťu, nie je dôvod považovať ho za problém. Ak však mávate prerušovaný spánok, bolesti chrbta alebo sa v posteli tlačíte, rozumným kompromisom môže byť samostatný pelech umiestnený vedľa postele.
Otázka, ktorú si možno položiť
Ak vás prítomnosť domáceho miláčika večer upokojuje, tento pocit nie je vymyslený. Známy dotyk, teplo a pravidelný dych môžu telu pomôcť znížiť napätie. Nie je však potrebné hľadať za tým skrytú diagnózu.
Zaujímavejšia môže byť jednoduchá otázka: Čo mi tento večerný kontakt poskytuje? Je to pocit bezpečia, dotyk, spoločnosť, pravidelnosť alebo vedomie, že pri mne niekto je?
Odpoveď nemusí viesť k tomu, že zviera z postele vykážete. Môže však upozorniť na potrebu, ktorú by ste mohli vedome napĺňať aj počas dňa – rozhovorom s blízkymi, väčším množstvom spoločného času, prejavovaním náklonnosti alebo vytváraním vzťahov, v ktorých sa cítite prijatí.
Domáci miláčik môže byť dôležitou súčasťou života a hodnotným zdrojom podpory. Nemusí nahrádzať človeka. Môže jednoducho stáť po jeho boku – alebo v tomto prípade pokojne spať pri jeho nohách.
