Stačí chvíľka nepozornosti pri prechádzke, práci v záhrade alebo zbere lesných plodov a pokožka začne nepríjemne páliť a svrbieť. Tradičnou prírodnou pomocou je skorocel, ktorý rastie na lúkach, trávnikoch aj popri cestách. Jeho účinok pri popŕhlení žihľavou však nebol dostatočne potvrdený vedeckými štúdiami. Najspoľahlivejším riešením zostáva umytie pokožky a studený obklad.
Romantická prechádzka krajinou, túra po lesných chodníkoch aj obyčajné pletie záhonov môžu priniesť drobnú nepríjemnosť. Žihľava rastie na mnohých miestach a niekedy stačí letmý dotyk odhalenej pokožky, aby sa objavilo pálenie, svrbenie, začervenanie a drobné vyvýšené pupence.
Nepríjemný pocit môže vystrašiť najmä deti, no vo väčšine prípadov nejde o nebezpečný stav. Kožná reakcia sa obyčajne začne zmierňovať v priebehu niekoľkých hodín a často úplne zmizne do jedného dňa. U citlivejších ľudí však môže podráždenie pretrvávať dlhšie.
Pozrite si aj video na YouTube:
Prečo žihľava páli?
Listy a stonky žihľavy pokrývajú drobné pŕhlivé chĺpky. Pri kontakte s pokožkou sa ich krehké konce odlomia a správajú sa ako maličké ihličky. Do povrchovej vrstvy kože uvoľnia zmes látok, ktoré podráždia nervové zakončenia a vyvolajú miestnu reakciu.
Tvrdenie, že pálenie spôsobuje výlučne kyselina mravčia, nie je presné. Na vzniku nepríjemných príznakov sa podieľa viacero látok obsiahnutých v pŕhlivých chĺpkoch. Výsledkom býva náhle štípanie, pálenie, svrbenie, začervenanie a vznik drobných pupencov pripomínajúcich žihľavku.
Intenzita reakcie závisí od rozsahu kontaktu, citlivosti pokožky aj miesta, ktoré sa žihľavy dotklo.
Pokožku predovšetkým netrite
Prvou prirodzenou reakciou býva škrabanie alebo trenie postihnutého miesta. Tomu sa však treba vyhnúť. Mechanickým dráždením sa môže pálenie zhoršiť a zvyšky chĺpkov sa môžu zatlačiť hlbšie do pokožky.
Miesto je vhodné čo najskôr jemne umyť vodou a mydlom. Ak sa nachádzame v prírode bez prístupu k vode, môžeme pokožku zatiaľ opatrne očistiť čistou navlhčenou handričkou. Netreba ju však silno drhnúť.
Ak máme podozrenie, že na koži zostali pŕhlivé chĺpky, môžeme ich skúsiť odstrániť kúskom lepiacej pásky. Pásku zľahka priložíme na suchú pokožku a opatrne odlepíme.
Najspoľahlivejšie pomôže chlad
Po očistení pokožky môžeme na podráždené miesto priložiť studený vlhký obklad alebo chladiace vrecko zabalené v tenkej utierke. Chlad pomáha tlmiť pálenie, svrbenie a opuch.
Ľad by sme nikdy nemali prikladať priamo na pokožku. Medzi ľadom a kožou musí byť vrstva látky, aby sme si nespôsobili poškodenie chladom. Obklad možno nechať pôsobiť približne 10 až 20 minút a podľa potreby ho neskôr zopakovať.
Dočasne je vhodné vyhnúť sa horúcej sprche, prehrievaniu a tesnému oblečeniu, ktoré by mohlo postihnutú oblasť ďalej dráždiť.
Skorocel je tradičná pomoc, nie overený liek
Skorocel kopijovitý aj skorocel väčší patria medzi najbežnejšie rastliny našich lúk a trávnikov. Skorocel kopijovitý spoznáme podľa úzkych, podlhovastých listov, zatiaľ čo skorocel väčší má listy širšie a oválnejšie.
V ľudovom liečiteľstve sa skorocel po stáročia používal na drobné ranky, odreniny, podráždenie kože či uštipnutie hmyzom. Rastlina obsahuje viacero biologicky aktívnych zlúčenín vrátane aukubínu a alantoínu. Laboratórne výskumy naznačujú, že niektoré jej zložky môžu mať protizápalové alebo antimikrobiálne vlastnosti.
To však neznamená, že roztlačený list skorocelu dokáže neutralizovať dráždivé látky zo žihľavy. Takýto účinok nebol spoľahlivo potvrdený klinickými výskumami. Nemožno preto sľúbiť, že skorocel odstráni pálenie okamžite alebo že bude účinkovať u každého.
Ak niekomu po priložení listu prináša úľavu, môže to byť spôsobené aj jeho vlhkosťou a ochladzujúcim pocitom na podráždenej pokožke.
Neumytý list môže priniesť ďalší problém
Pri používaní rastlín nazbieraných vo voľnej prírode treba myslieť na čistotu. Skorocel rastúci pri frekventovanej ceste, na chemicky ošetrovanej ploche alebo na mieste znečistenom zvieracími výkalmi nie je vhodný na prikladanie na pokožku.
Použiť možno iba rastlinu, ktorú bezpečne poznáme a ktorá pochádza z čistého prostredia. List treba najskôr dôkladne umyť pitnou vodou. Neumytú rastlinu neprikladáme najmä na poškriabanú, krvácajúcu alebo inak porušenú kožu.
Čistý list môžeme jemne pomliaždiť a na krátky čas priložiť na malé miesto bez silného trenia. Ak sa začervenanie, svrbenie alebo pálenie zhorší, list odstránime a pokožku umyjeme. Aj rastlinné látky môžu u citlivého človeka vyvolať kontaktné podráždenie alebo alergickú reakciu.
Čo robiť pri výraznejšom svrbení?
Ak studený obklad nestačí a svrbenie je veľmi nepríjemné, o vhodnom prípravku je možné poradiť sa s lekárnikom. V niektorých prípadoch môže odporučiť antihistaminikum alebo prípravok zmierňujúci svrbenie a zápal.
Pri použití liekov u detí, tehotných žien, ľudí s chronickými ochoreniami alebo osôb užívajúcich iné lieky treba dodržiavať odporúčania odborníka a informácie uvedené v príbalovom letáku.
Postihnutú pokožku neškriabeme. Rozškriabaním môžu vzniknúť drobné ranky, cez ktoré sa do kože ľahšie dostanú baktérie.
Kedy už nejde o bežnú reakciu?
Väčšina prípadov popŕhlenia žihľavou nevyžaduje lekárske ošetrenie. Odbornú pomoc však treba vyhľadať, ak je postihnutá veľmi veľká plocha, ťažkosti sa zhoršujú, nezvyčajne dlho pretrvávajú alebo sa objavia príznaky infekcie, napríklad rastúca bolesť, teplo, výrazný opuch či hnisanie.
Závažná alergická reakcia na žihľavu je zriedkavá, ale možná. Okamžitú zdravotnú pomoc treba privolať, ak sa objaví:
- sťažené dýchanie alebo sipot
- zvieranie v hrdle
- opuch pier, jazyka, tváre alebo úst
- rozsiahla vyrážka aj mimo miesta kontaktu
- výrazná slabosť, závrat alebo strata vedomia
Najlepšia je prevencia
Pri práci v okolí žihľavy pomáhajú dlhé nohavice, pevná obuv, oblečenie s dlhými rukávmi a odolnejšie záhradné rukavice. Tenká látka nemusí vždy stačiť, pretože pŕhlivé chĺpky môžu preniknúť cez jemný materiál.
Skorocel teda môžeme vnímať ako tradičný prírodný prostriedok, ktorý niektorým ľuďom prinesie pocit ochladenia. Nemali by sme ho však označovať za vedecky potvrdený liek ani tvrdiť, že neutralizuje pôsobenie žihľavy. Najistejším postupom zostáva postihnuté miesto netrieť, umyť ho vodou a mydlom a následne schladiť studeným obkladom.
