Záhrada nie je iba miestom, kde pestujeme zeleninu, ovocie a okrasné rastliny. Je to malý ekosystém, v ktorom spolu žijú stovky druhov organizmov. Okrem hmyzu, pavúkov a mäkkýšov ju navštevujú obojživelníky, plazy, vtáky aj drobné cicavce. Časť z nich môže úrodu poškodzovať, ďalšie však pomáhajú udržiavať prirodzenú rovnováhu.
Medzi užitočných návštevníkov záhrady patria napríklad lienky, zlatoočky, pestrice, žaby, ropuchy, jašterice, slepúchy, ježe, hmyzožravé vtáky či niektoré hady. Každý z týchto živočíchov má inú potravu, preto nemožno očakávať, že jeden druh vyrieši všetky problémy so škodcami. Ich spoločná prítomnosť však môže obmedziť premnoženie niektorých neželaných živočíchov.
Nie každý neželaný návštevník je škodca
Záhradkárom najčastejšie spôsobujú problémy slizniaky, vošky, roztočce, húsenice, hraboše, myši a hryzce. Poškodzujú listy, mladé výhonky, korene, cibule, semená alebo dozrievajúce plody.
Za škodcu sa často považuje aj krt. Ten však nie je bylinožravec a korene rastlín úmyselne nepožiera. Živí sa najmä dážďovkami a ďalšími pôdnymi živočíchmi. Problémom môže byť jeho podzemná činnosť, pri ktorej vytvára krtince a narúša trávnik či záhony.
Každý zo skutočných škodcov má v prírode svojich predátorov. Vošky lovia lienky, zlatoočky a larvy pestríc, húsenicami sa živia mnohé vtáky a slizniaky sa môžu stať potravou ropúch, žiab, slepúchov, ježov či niektorých vtákov. Drobné hlodavce lovia sovy, dravé vtáky, lasice a niektoré druhy hadov.
Prirodzení predátori záhradu škodcov úplne nezbavia. Ich prítomnosť však môže prispieť k tomu, aby sa populácia niektorých druhov príliš nezväčšila.
Hady sú prirodzenou súčasťou prostredia
Stretnutie s hadom vyvoláva u mnohých ľudí strach. Väčšina hadov žijúcich na Slovensku však nie je jedovatá a človeku sa snaží vyhnúť. Na našom území sa prirodzene vyskytuje jeden jedovatý druh – vretenica severná, ľudovo nazývaná aj zmija – a štyri druhy nejedovatých užoviek.
Neznamená to, že sa vretenica v záhrade nikdy nemôže objaviť. Uprednostňuje síce určité prírodné biotopy a na bežných intenzívne udržiavaných pozemkoch nie je typickým návštevníkom, za vhodných podmienok sa však môže vyskytnúť aj v blízkosti ľudských obydlí.
Vretenica je plachý had a na človeka cielene neútočí. Uhryznúť môže najmä vtedy, keď sa cíti ohrozená, človek na ňu stúpi, pokúša sa ju chytiť alebo jej znemožní únik. Ani nejedovatých hadov preto netreba chytať, premiestňovať či zámerne vyrušovať.
Užovky nemajú jedové zuby, pri obrane však môžu syčať, vypúšťať zapáchajúci sekrét, predstierať smrť alebo v krajnom prípade uhryznúť. Najbezpečnejšie je zostať v dostatočnej vzdialenosti a umožniť hadovi, aby sám odišiel.
Nie každá užovka loví hlodavce
Tvrdenie, že všetky hady v záhrade požierajú hlodavce alebo hmyz, nie je presné. Potrava závisí od konkrétneho druhu, veľkosti a dostupnej koristi.
Užovka obojková
Užovku obojkovú možno spoznať podľa svetlých, často žltkastých alebo belavých škvŕn za hlavou, ktoré pripomínajú obojok. Sfarbenie a výraznosť tohto znaku sa však môžu medzi jednotlivými hadmi líšiť.
Tento druh sa často zdržiava v blízkosti vody a vlhkých stanovíšť. Živí sa predovšetkým obojživelníkmi, napríklad žabami a mlokmi, príležitostne môže uloviť aj rybu alebo inú vhodnú drobnú korisť. Preto ju nemožno označiť za hlavného lovca záhradných hlodavcov.
Užovka fŕkaná
Užovka fŕkaná je úzko spätá s vodným prostredím a patrí medzi výborných plavcov. Jej potravu tvoria najmä ryby a obojživelníky. Väčší jedinec môže svojou dĺžkou pôsobiť hrozivo, tento druh však nie je jedovatý.
V záhrade bez jazierka, potoka alebo inej vodnej plochy je jej výskyt menej pravdepodobný.
Užovka hladká
Užovka hladká sa niekedy zamieňa s vretenicou, pretože môže mať na chrbte tmavé škvrny. Charakteristickým znakom býva tmavý pás prechádzajúci cez oko smerom ku krku. Nemá typické svetlé škvrny za hlavou ako užovka obojková.
V jej potrave majú významné miesto najmä jašterice, slepúchy a menšie hady. Loví však aj inú primerane veľkú korisť. Ani tento druh nie je špecialistom na záhradné hlodavce.
Užovka stromová
Užovka stromová patrí medzi naše najdlhšie hady a dokáže dobre liezť. Môže sa pohybovať v kríkoch, na stromoch alebo v starších stavbách. Živí sa najmä drobnými cicavcami, ale aj jaštericami, vtáčími mláďatami či vajcami.
Zo slovenských užoviek môže byť práve tento druh užitočný pri prirodzenej regulácii menších hlodavcov. Ani jej prítomnosť však neznamená, že myši alebo hraboše zo záhrady úplne zmiznú.
Výskyt jednotlivých druhov závisí od regiónu, nadmorskej výšky, charakteru krajiny a dostupnosti vhodných stanovíšť. Nie každá užovka preto môže prirodzene žiť v každej časti Slovenska.
Slepúch nie je had ani obojživelník
V tráve, komposte alebo pod kusom dreva možno častejšie než hada nájsť slepúcha lámavého. Pre jeho podlhovasté telo bez viditeľných končatín si ho ľudia často mýlia s hadom.
Slepúch však nie je had ani obojživelník. Je to beznohá jašterica, a teda plaz. Na rozdiel od hadov má pohyblivé očné viečka a dokáže žmurkať. Pri ohrození môže podobne ako iné jašterice odvrhnúť časť chvosta. Stratená časť sa čiastočne obnoví, no nie do pôvodnej podoby.
V záhrade je slepúch vítaným návštevníkom. Živí sa rozličnými bezstavovcami vrátane slizniakov, červov a lariev hmyzu. Je úplne nejedovatý a pre človeka nepredstavuje nebezpečenstvo.
Ako vytvoriť vhodné podmienky pre užitočné živočíchy
Hady sa nedajú do záhrady cielene privolať ani nemožno zaručiť, že sa na pozemku usadia. Záhradkár však môže vytvoriť pestrejšie prostredie, ktoré poskytne úkryt plazom, obojživelníkom, hmyzu aj vtákom.
Úplne sterilná záhrada s veľmi nízko pokoseným trávnikom, bez kríkov, lístia, kameňov a kusov dreva ponúka voľne žijúcim zvieratám len málo úkrytov. V pokojnej časti pozemku možno ponechať menšiu plochu s vyššou trávou, domácimi druhmi rastlín a hustejším porastom.
Úkryt môžu vytvoriť aj živé ploty, kríky, staršie pne, stabilne uložené konáre či kusy dreva. Pod nimi vzniká vlhšie prostredie vhodné pre slepúchy, žaby a rozličné bezstavovce. Drevo a kamene však musia byť uložené bezpečne, aby sa nemohli nečakane zosunúť alebo prevrátiť.
Ak sa v záhrade pohybujú malé deti alebo domáce zvieratá, podobné úkryty by nemali byť priamo pri ihrisku, terase, chodníku ani pri vstupe do domu.
Zaujímavým úkrytom môže byť kompost
Kompost poskytuje teplo, vlhkosť a dostatok potravy pre mnohé drobné živočíchy. Za vhodných podmienok ho môže na kladenie vajec využiť aj užovka obojková. Teplo vznikajúce pri rozklade rastlinného materiálu pomáha zabezpečiť vhodné podmienky na vývoj vajec.
Pred prehadzovaním kompostu ho preto najskôr opatrne skontrolujte. Ak v ňom nájdete hada alebo vajcia, nemanipulujte s nimi a poraďte sa s príslušným pracoviskom ochrany prírody.
Kompost nie je vhodné premiešavať holými rukami bez toho, aby ste videli, kam siahate. Bezpečnejšie je používať pracovné rukavice a vhodné náradie.
Jazierko priláka žaby, ale môže aj hada
Prírodné jazierko vytvára životný priestor pre množstvo organizmov. Priťahuje hmyz, žaby, mloky a ďalšie vodné živočíchy. V jeho okolí sa preto môže objaviť aj užovka obojková alebo užovka fŕkaná, ktoré tu nachádzajú svoju prirodzenú korisť.
Nie je presné tvrdiť, že užovka bude žaby iba chrániť pred inými škodcami. Žaby a ďalšie obojživelníky sú prirodzenou súčasťou jej potravy.
Jazierko by malo mať aspoň na jednej strane pozvoľný breh alebo inú možnosť bezpečného výstupu. Zvieratá sa tak dostanú z vody bez rizika utopenia. V okolí vodnej plochy je vhodné obmedziť používanie pesticídov a ďalších chemických látok, ktoré by mohli poškodiť vodné organizmy.
Plazy potrebujú slnko aj bezpečný úkryt
Hady, slepúchy a jašterice sú ektotermné živočíchy. Ich telesná teplota závisí od podmienok okolitého prostredia, preto vyhľadávajú slnečné miesta na vyhrievanie aj tienisté úkryty, v ktorých sa môžu ochladiť a ukryť.
Na pokojnom okraji záhrady im môže vyhovovať suchý múrik, stabilne uložené ploché kamene, staré drevo alebo terakotový kvetináč s bezpečným vstupným otvorom. Takéto miesta však nemajú byť pri frekventovaných chodníkoch ani tam, kde sa pravidelne hrajú deti.
Neodporúča sa budovať úkryty s cieľom nalákať hady do bezprostrednej blízkosti domu. Zmyslom je skôr ponechať vo vzdialenejšej časti záhrady priestor, v ktorom môžu voľne žijúce živočíchy nerušene prežiť alebo cez pozemok bezpečne prejsť.
Pozor na pesticídy, jedy a záhradnú techniku
Chemické prípravky nemusia poškodzovať iba živočíchy, proti ktorým sú určené. Ak predátor zožerie otrávenú korisť, niektoré látky môžu ohroziť aj jeho. Riziko predstavujú najmä nesprávne používané nástrahy proti hlodavcom a prípravky proti slizniakom.
Pred použitím každého prípravku si preto treba prečítať návod, dodržiavať určené dávkovanie a zabrániť prístupu detí, domácich zvierat a voľne žijúcich živočíchov.
Nebezpečenstvo pre hady, slepúchy a jašterice predstavujú aj kosačky a krovinorezy. Pred kosením vyššej trávy je vhodné plochu prezrieť a postupovať tak, aby mali živočíchy možnosť uniknúť. Opatrnosť je potrebná aj pri zdvíhaní dosiek, kameňov, fólií, dreva alebo pri prehadzovaní kompostu.
Čo robiť, keď v záhrade nájdete hada
Ak v záhrade spozorujete hada, zachovajte pokoj a zostaňte v dostatočnej vzdialenosti. Nesnažte sa ho chytiť, dotýkať sa ho, fotografovať z tesnej blízkosti ani zahnať palicou. Nechajte mu voľnú cestu, aby mohol sám odísť.
Pokiaľ hada nedokážete spoľahlivo určiť, správajte sa k nemu, akoby mohlo ísť o vretenicu. Deti a domáce zvieratá odveďte preč. Rozlišovanie iba podľa kľukatej čiary nemusí byť spoľahlivé, pretože kresba aj sfarbenie sa medzi jednotlivými hadmi líšia.
Ak sa had dostal do obytnej miestnosti alebo na miesto, z ktorého nevie uniknúť, obráťte sa na odborníka na odchyt, príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody alebo mestskú políciu. Tiesňovú linku volajte iba v prípade bezprostredného ohrozenia.
Pri uhryznutí neznámym hadom vyhľadajte zdravotnú pomoc. Postihnutú končatinu udržiavajte v pokoji, ranu nerežte, nevysávajte a nesnažte sa ju vypaľovať. Nepoužívajte ani tesné škrtidlo.
Prítomnosť užovky alebo slepúcha neznamená, že je záhrada zanedbaná. Môže naznačovať, že v nej existujú vhodné úkryty a dostatok prirodzenej potravy. Tieto živočíchy síce nevyriešia všetky problémy so škodcami, sú však dôležitou súčasťou prírody. Najbezpečnejšie je pozorovať ich z diaľky, nechytať ich a umožniť im nerušene odísť.
