Predstavte si obyčajné ráno, počas ktorého vám z ničoho nič zoslabne ruka, poklesne kútik úst alebo nedokážete vysloviť jednoduchú vetu. Po niekoľkých minútach sa všetko vráti do normálu, a tak si poviete, že ste sa iba zle vyspali, máte nízky tlak alebo ste prepracovaní.
Takéto vysvetlenie však môže byť nebezpečné. Náhla slabosť končatiny, porucha reči, výpadok zraku či strata rovnováhy môžu signalizovať cievnu mozgovú príhodu alebo tranzitórny ischemický atak. Ani krátkodobé príznaky, ktoré úplne ustúpia, sa preto nesmú podceňovať.
Pri cievnej mozgovej príhode rozhoduje čas. Čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým väčšia je šanca, že lekári dokážu obnoviť prietok krvi a obmedziť poškodenie mozgu. Čakanie na samovoľné zlepšenie môže človeka pripraviť o možnosť účinnej liečby.
Pozrite si, ako rozpoznať príznaky a poskytnúť prvú pomoc
Cievna mozgová príhoda patrí medzi stavy, pri ktorých môžu o ďalšom osude pacienta rozhodnúť prvé minúty. Video približuje varovné príznaky aj postup prvej pomoci do príchodu záchranárov:
Čo sa deje pri cievnej mozgovej príhode?
Cievna mozgová príhoda vzniká vtedy, keď sa naruší zásobovanie určitej časti mozgu krvou. Najčastejšie ide o ischemickú príhodu, pri ktorej mozgovú tepnu uzavrie krvná zrazenina. Druhým základným typom je krvácanie do mozgu alebo jeho okolia po poškodení cievy. Oba prípady predstavujú vážny, život ohrozujúci stav.
Mozgové bunky potrebujú nepretržitý prísun kyslíka a živín. Keď sa prietok krvi obmedzí alebo zastaví, postihnuté tkanivo sa začne poškodzovať. Rozsah následkov závisí od miesta a veľkosti poškodenia, trvania nedokrvenia aj od toho, ako rýchlo sa začne liečba.
Príznaky sa môžu líšiť podľa toho, ktorá oblasť mozgu je postihnutá. Človek môže mať problémy s pohybom, rečou, porozumením, zrakom, koordináciou, rovnováhou alebo vedomím. Niektoré prejavy sú veľmi nápadné, ďalšie môžu trvať iba krátko a pôsobiť nenápadne.
TIA nie je „ľahká mŕtvica“, ktorú možno prehliadnuť
Tranzitórny ischemický atak, označovaný skratkou TIA, spôsobuje dočasné neurologické príznaky vyvolané prechodným nedostatočným prekrvením určitej časti mozgu. Prejavy môžu byť rovnaké ako pri mozgovej príhode, ale po krátkom čase ustúpia.
V minulosti sa TIA často označoval ako „malá“ alebo „ľahká mozgová príhoda“. Takéto pomenovanie môže vyvolávať dojem, že nejde o vážny problém. V skutočnosti je TIA naliehavým varovaním pred možnou cievnou mozgovou príhodou.
Bez odborného vyšetrenia nemožno doma spoľahlivo určiť, či ide o TIA alebo prebiehajúcu mozgovú príhodu. Nie je možné ani predvídať, či príznaky ustúpia. Preto treba volať záchrannú zdravotnú službu hneď po ich vzniku, nie až po čakaní na zlepšenie.
Podľa zdravotníckych údajov môže riziko mozgovej príhody do 90 dní po TIA dosahovať približne 17 percent. Najvyššie je krátko po udalosti, najmä počas prvých dní. Ak teda slabosť ruky, porucha reči alebo výpadok zraku po niekoľkých minútach zmiznú, neznamená to, že nebezpečenstvo pominulo.
Tieto príznaky sa zvyčajne objavia náhle
Pre cievnu mozgovú príhodu je typický náhly vznik ťažkostí. Človek môže byť ešte pred chvíľou úplne v poriadku a vzápätí nedokáže udržať predmet, zrozumiteľne rozprávať alebo bezpečne chodiť.
Medzi najčastejšie varovné prejavy patria:
- náhla slabosť alebo znecitlivenie tváre, ruky či nohy, najmä na jednej strane tela
- poklesnutý kútik úst alebo nesúmerný úsmev
- náhla porucha reči alebo nezrozumiteľné rozprávanie
- neschopnosť nájsť správne slová alebo porozumieť jednoduchej vete
- náhle rozmazané alebo dvojité videnie
- náhly výpadok zraku na jednom alebo oboch očiach
- náhla strata rovnováhy, neistá chôdza alebo porucha koordinácie
- prudký závrat sprevádzaný ďalšími neurologickými príznakmi
- náhla veľmi silná bolesť hlavy bez známej príčiny
- náhla zmätenosť, porucha vedomia alebo kolaps
Samotné krátke zatočenie hlavy nemusí automaticky znamenať mozgovú príhodu. Ak však vznikne náhle a sprevádza ho porucha reči, slabosť jednej strany tela, dvojité videnie, výpadok zraku alebo problém s chôdzou, treba okamžite privolať pomoc.
Ani bolesť hlavy nie je nevyhnutným príznakom. Mnohé ischemické mozgové príhody prebiehajú bez nej. Neprítomnosť bolesti preto neznamená, že je človek mimo nebezpečenstva.
Jednoduchý test pomôže zachytiť typické varovania
Pri podozrení na mozgovú príhodu možno použiť pomôcku BE FAST. Nejde o diagnostický test, ktorý by dokázal príhodu potvrdiť alebo vylúčiť. Jeho cieľom je pomôcť ľuďom rýchlo rozpoznať najčastejšie príznaky a privolať pomoc.
B – Balance, teda rovnováha
Sledujte, či človek náhle nestratil rovnováhu, nezačal chodiť neisto alebo nemá problém s koordináciou. Podozrivý je najmä náhly vznik ťažkostí v spojení s ďalším neurologickým príznakom.
E – Eyes, teda oči
Všímajte si náhlu zmenu videnia. Môže ísť o rozmazané alebo dvojité videnie, prípadne o výpadok zraku na jednom či oboch očiach.
F – Face, teda tvár
Požiadajte človeka, aby sa usmial. Ak jedna strana tváre zaostáva, kútik úst poklesne alebo je úsmev nápadne nesúmerný, môže ísť o príznak mozgovej príhody.
A – Arms, teda ruky
Požiadajte ho, aby zdvihol obe ruky pred seba a chvíľu ich držal v rovnakej polohe. Varovaním je, keď jednu ruku nedokáže zdvihnúť, začne mu samovoľne klesať alebo v nej cíti náhlu slabosť či znecitlivenie.
S – Speech, teda reč
Nech človek zopakuje jednoduchú vetu. Sledujte, či rozpráva zrozumiteľne a či dokáže pochopiť zadanie. Náhle skomolená alebo nezrozumiteľná reč, používanie nesprávnych slov, neschopnosť hovoriť či porozumieť sú dôvodom na okamžité privolanie pomoci.
T – Time, teda čas
Ak spozorujete čo i len jeden náhle vzniknutý príznak typický pre cievnu mozgovú príhodu, volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo tiesňovú linku 112. Nečakajte, či sa pridajú ďalšie prejavy, a nestrácajte čas opakovaním testu.
Vyplazenie jazyka neposkytne stopercentnú istotu
Na internete sa šíri rada, podľa ktorej má človek pri podozrení na mozgovú príhodu vyplaziť jazyk. Ak sa jazyk stáča na jednu stranu, údajne ide o spoľahlivý dôkaz mŕtvice.
Odchýlenie jazyka sa pri niektorých neurologických poruchách skutočne môže objaviť. Nejde však o štandardný ani dostatočne spoľahlivý domáci test mozgovej príhody. Rovný jazyk príhodu nevylučuje a jeho vychýlenie ju samo osebe nepotvrdzuje.
Oveľa užitočnejšie je skontrolovať tvár, obe ruky a reč a všimnúť si náhlu poruchu zraku či rovnováhy. Ani normálny výsledok týchto úkonov však nevylučuje všetky mozgové príhody. Pri dôvodnom podozrení musí človeka vyšetriť zdravotník.
Zapamätajte si presný čas
Záchranárom treba povedať, kedy sa príznaky začali. Ak to nie je známe, dôležitý je čas, keď bol človek naposledy videný bez ťažkostí.
Tento údaj môže ovplyvniť výber liečby. Ak sa pacient ráno zobudí s príznakmi, treba uviesť čas, keď bol naposledy v poriadku pred zaspaním, aj čas, keď sa problém zistil.
Pri telefonáte opíšte operátorovi príznaky a povedzte, že máte podozrenie na cievnu mozgovú príhodu. Riaďte sa jeho pokynmi a sledujte vedomie a dýchanie postihnutého. Ak nedýcha normálne, začnite s resuscitáciou podľa pokynov operátora.
Nedávajte postihnutému jedlo, nápoje ani lieky
Mozgová príhoda môže narušiť schopnosť prehĺtať. Postihnutý by sa preto mohol jedlom, vodou alebo tabletou zadusiť. Do príchodu záchranárov mu nič nepodávajte.
Bez pokynu zdravotníka mu nedávajte ani aspirín či iný liek ovplyvňujúci zrážanie krvi. Nie všetky mozgové príhody spôsobuje zrazenina. Ak ide o krvácanie do mozgu, takýto liek by mohol stav zhoršiť.
Nie je vhodné pokúšať sa svojpomocne znižovať ani výrazne zvýšený krvný tlak liekmi navyše. Jeho prudký pokles môže byť pri niektorých mozgových príhodách škodlivý. O ďalšom postupe má rozhodnúť zdravotník.
Do nemocnice nejazdite vlastným autom
Človek s príznakmi mozgovej príhody nesmie šoférovať. Prednosť má privolanie záchrannej zdravotnej služby pred cestou súkromným autom.
Záchranári môžu pacienta už počas prevozu vyšetriť, sledovať jeho životné funkcie a informovať nemocnicu o jeho príchode. Zároveň vedia zvoliť pracovisko, ktoré je pripravené na diagnostiku a liečbu cievnej mozgovej príhody.
Nie každá nemocnica má rovnaké možnosti. Cesta vlastným autom do nevhodného zdravotníckeho zariadenia preto môže viesť k ďalšiemu zdržaniu a následnému prevozu na špecializované pracovisko.
Údaj o dvoch miliónoch neurónov je odborný odhad
V súvislosti s mozgovou príhodou sa často uvádza, že mozog počas každej minúty neliečeného nedokrvenia stráca približne dva milióny neurónov. Toto číslo pochádza z odborného modelového odhadu. Nejde o presnú hodnotu, ktorá by platila rovnako pri každej príhode a u každého pacienta.
Rýchlosť poškodzovania závisí od miesta uzáveru, veľkosti postihnutej cievy aj od náhradného zásobovania mozgu krvou. Podstata tvrdenia je však správna – s pokračujúcim nedokrvením môže odumierať čoraz viac mozgového tkaniva a oneskorenie zvyšuje riziko trvalých následkov.
Lekári môžu zrazeninu rozpustiť alebo odstrániť
Pri vybraných pacientoch s ischemickou mozgovou príhodou možno podať liek, ktorý pomáha rozpustiť krvnú zrazeninu. Takáto liečba sa označuje ako intravenózna trombolýza. O jej použití rozhoduje lekár podľa času vzniku príznakov, výsledkov vyšetrení, zdravotného stavu a možných rizík.
Ak je uzavretá vhodná väčšia mozgová cieva, u niektorých pacientov možno vykonať mechanickú trombektómiu. Ide o katétrový zákrok, pri ktorom sa lekár cez tepnový systém dostane k uzáveru a zrazeninu odstráni špeciálnou pomôckou.
Trombektómia nie je určená pre každú mozgovú príhodu. Rozhodujú výsledky zobrazovacích vyšetrení, miesto uzáveru, časový priebeh a stav mozgového tkaniva. Niektorí vhodní pacienti môžu zákrok podstúpiť aj vo vzdialenejšom časovom okne, to však neznamená, že sa s privolaním pomoci môže čakať.
Riziko sa dá výrazne znížiť, nie však úplne odstrániť
Veľká časť celkového rizika cievnej mozgovej príhody súvisí s ovplyvniteľnými faktormi. Často uvádzané tvrdenie o približne 90 percentách vychádza zo štúdií, ktoré sledovali súvislosť medzi súborom rizikových faktorov a výskytom mozgových príhod. Neznamená to, že každému jednotlivcovi možno s istotou zabrániť presne 90 percentám príhod.
Niektoré riziká, napríklad vek, dedičné predispozície alebo prekonaná mozgová príhoda, človek ovplyvniť nedokáže. Môže však podstatne znížiť pravdepodobnosť ochorenia tým, že sa zameria na faktory, ktoré meniť možno.
K najdôležitejším preventívnym opatreniam patria:
- pravidelné meranie a správna liečba vysokého krvného tlaku
- nefajčenie
- kontrola cholesterolu a cukru v krvi
- správna liečba cukrovky
- pravidelný pohyb primeraný zdravotnému stavu
- pestrá strava s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín a vlákniny
- obmedzenie nadmerného príjmu soli a alkoholu
- udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti
- diagnostika a liečba fibrilácie predsiení
- dôsledné užívanie liekov predpísaných lekárom
Významným rizikovým faktorom je fibrilácia predsiení, teda porucha srdcového rytmu, pri ktorej sa môže v srdci vytvoriť krvná zrazenina. Tá sa následne môže dostať do mozgovej tepny. Arytmia pritom nemusí vždy vyvolávať výrazné ťažkosti, preto majú význam pravidelné preventívne prehliadky.
Zlepšenie príznakov neznamená koniec nebezpečenstva
Najväčšou chybou je čakať, či sa človek z problému vyspí. Nebezpečné je tiež presvedčenie, že pri mozgovej príhode sa musia objaviť všetky typické príznaky súčasne. Niekedy sa prejaví iba poruchou reči, slabosťou jednej ruky, poklesnutým kútikom alebo náhlym výpadkom zraku.
Rovnako platí, že ústup príznakov neznamená, že ohrozenie pominulo. Môže ísť o TIA, po ktorom je riziko ďalšej a vážnejšej príhody najvyššie práve v najbližšom období.
Jednoduchá kontrola tváre, rúk, reči, rovnováhy a zraku môže upozorniť na problém, ale nenahrádza lekárske vyšetrenie. Ak sa objaví niektorý z typických príznakov náhle, zapamätajte si čas a okamžite volajte na číslo 155 alebo 112. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu je bezpečnejšie privolať pomoc aj v prípade, že sa napokon nepotvrdí, než premárniť čas potrebný na účinnú liečbu.
