Keď sa na plote alebo v korunách stromov objaví straka, mnohým ľuďom napadnú staré povery či rozprávania o tom, že tento čiernobiely vták rád kradne lesklé predmety. Moderné vedecké výskumy však ukazujú, že straka si zaslúži pozornosť z celkom iného dôvodu. Patrí medzi najinteligentnejšie vtáky na svete a svojimi schopnosťami dokáže prekvapiť aj odborníkov.
Straka obyčajná (Pica pica) je členom čeľade krkavcovitých, do ktorej patria aj vrany, havrany, krkavce či sojky. Práve tieto vtáky sú známe svojou mimoriadnou schopnosťou učiť sa, riešiť problémy a prispôsobovať sa novým situáciám. Vďaka tomu sa radia medzi najvyspelejšie živočíchy vo vtáčej ríši.
Mimoriadne schopnosti ukrýva v malom mozgu
Hoci je mozog straky pomerne malý, obsahuje veľké množstvo neurónov, ktoré jej umožňujú efektívne spracovávať informácie. Práve preto dokáže riešiť zložité situácie, učiť sa zo skúseností a pamätať si udalosti aj po dlhšom čase.
Tieto schopnosti jej pomáhajú nielen pri hľadaní potravy, ale aj pri orientácii v prostredí či pri komunikácii s ostatnými strakami.
Výborná pamäť jej pomáha prežiť
Straky si často vytvárajú zásoby potravy. Ak nájdu viac jedla, než dokážu naraz skonzumovať, časť si ukryjú na neskôr. Vedci zistili, že si svoje úkryty dokážu veľmi dobre zapamätať a po čase ich bez problémov nájsť.
Pozorovania navyše ukazujú, že ak má straka pocit, že ju pri ukrývaní potravy sleduje iný jedinec, môže svoje zásoby neskôr premiestniť na nové miesto. Takéto správanie naznačuje schopnosť prispôsobiť svoje rozhodnutia okolnostiam a predvídať možné riziká.
Zrkadlový test stále fascinuje vedcov
Jedným z najznámejších experimentov skúmajúcich inteligenciu straky je zrkadlový test. Pri ňom vedci umiestnia zvieraťu na telo malú farebnú značku, ktorú môže vidieť iba pomocou zrkadla.
V jednej zo známych štúdií sa niektoré straky po pohľade do zrkadla pokúšali odstrániť značku zo svojho peria. Výsledky naznačili, že by mohli rozpoznávať vlastný odraz. Vedci však upozorňujú, že neskoršie výskumy nepriniesli jednoznačné potvrdenie týchto zistení, preto sa v tejto oblasti stále pokračuje vo výskume.
Dokáže si zapamätať aj ľudí
Krkavcovité vtáky sú známe tým, že si dokážu zapamätať jednotlivých ľudí podľa ich tváre a správania. Výskumy ukázali, že si uchovávajú pozitívne aj negatívne skúsenosti a podľa nich následne prispôsobujú svoje správanie.
Predpokladá sa, že podobné schopnosti má aj straka. Ak sa s človekom opakovane stretáva, dokáže si vytvoriť spojenie medzi jeho vzhľadom a predchádzajúcou skúsenosťou.
Žijú vo vyspelých sociálnych skupinách
Straky väčšinou vytvárajú dlhodobé partnerské páry a spoločne sa starajú o mláďatá. Samec aj samica sa podieľajú na stavbe hniezda, obrane teritória aj kŕmení potomstva.
Ich vzájomná komunikácia je veľmi rozvinutá a zahŕňa množstvo hlasových prejavov aj rôzne formy správania. Schopnosť spolupracovať patrí medzi znaky vyspelej inteligencie a práve u krkavcovitých vtákov je veľmi dobre rozvinutá.
Zhromaždenie pri uhynutom jedincovi nie je pohreb
Pozorovatelia prírody si už dlho všímajú, že ak straky objavia uhynutého príslušníka svojho druhu, často sa pri ňom zhromaždia a hlasno komunikujú.
Na prvý pohľad môže toto správanie pripomínať pohreb. Vedci však zdôrazňujú, že neexistujú dôkazy o tom, že by išlo o vedomý obrad alebo prejav smútku podobný ľudskému. Pravdepodobnejšie je, že vtáky skúmajú príčinu úhynu alebo zisťujú, či sa v okolí nenachádza predátor alebo iné nebezpečenstvo.
Mýtus o kradnutí lesklých predmetov
Jednou z najznámejších povier je tvrdenie, že straky cielene zbierajú šperky či iné lesklé predmety. Vedecké výskumy však ukázali, že toto správanie nie je pre ne typické. Ak sa o nejaký lesklý predmet zaujímajú, ide skôr o prejav zvedavosti než o záľubu v jeho zbieraní.
Povesť „zlodejky šperkov“ preto patrí skôr do sveta legiend než medzi vedecky potvrdené fakty.
Múdry obyvateľ našich záhrad
Straka obyčajná je dôkazom, že vysoká inteligencia nie je výsadou len človeka alebo niektorých cicavcov. Vyniká výbornou pamäťou, schopnosťou učiť sa, prispôsobovať sa novým situáciám a vytvárať zložité sociálne vzťahy. Hoci vedci stále skúmajú niektoré aspekty jej správania, už dnes je isté, že patrí medzi najpozoruhodnejšie vtáky, ktoré môžeme pravidelne pozorovať v našich záhradách, parkoch aj mestách.
