Keď Prahu v auguste 2002 zasiahla ničivá povodeň, obyvatelia mesta riešili záchranu životov, domov a historických pamiatok. Voda zaplavila rozsiahle územie, poškodila budovy aj dopravnú infraštruktúru a prinútila desaťtisíce ľudí opustiť svoje domovy. Po katastrofe sa však pozornosť obrátila aj na historické podzemné priestory v Haštalskej ulici, ktoré dnes návštevníci poznajú ako múzeum alchýmie Speculum Alchemiae.
Podľa informácií samotného múzea boli podzemné miestnosti opätovne odkryté počas stavebných prác po povodni. Postupne sa s nimi začali spájať príbehy o alchymistoch pôsobiacich v časoch cisára Rudolfa II. Nie všetky podrobnosti o náleze však boli potvrdené nezávislým archeologickým výskumom. Pri rozprávaní o tomto mieste je preto dôležité oddeľovať doloženú históriu od tvrdení múzea a neskôr vzniknutých legiend.
Pozrite sa do pražského podzemia v tomto videu:
Ničivá voda zasiahla veľkú časť Prahy
Povodeň z augusta 2002 patrí medzi najvážnejšie prírodné katastrofy v novodobej histórii Českej republiky. Zasiahla rozsiahle územia, spôsobila veľké materiálne škody a v Prahe zaplavila viaceré mestské štvrte. Voda prenikla do staníc metra, obytných domov, pivníc, historických budov aj technických priestorov.
Jedným z miest, ktorých sa následné opravy dotkli, bol historický dom na adrese Haštalská 1 v pražskom Starom Meste. V pamiatkových záznamoch sa budova uvádza ako dom U Valentov. Označenie dom U Rabína Löwa, ktoré sa objavuje v niektorých turistických textoch, preto nie je presným historickým názvom tejto nehnuteľnosti.
Podľa múzea Speculum Alchemiae sa po povodni podarilo sprístupniť dovtedy zamurované alebo neprístupné podzemné priestory. Samotná povodeň ich pravdepodobne nevytvorila ani úplne „neobjavila“. Presnejšie je hovoriť o tom, že škody a následné stavebné zásahy prispeli k ich opätovnému odhaleniu.
Staré podzemie nie je v centre Prahy výnimočné
Podzemné miestnosti a pivnice sú prirodzenou súčasťou historického centra Prahy. Mnohé domy stoja na základoch starších stavieb a ich dnešné pivničné priestory boli v minulosti prízemnými časťami budov. Keď sa počas stáročí zvyšovala úroveň ulíc, pôvodné miestnosti sa postupne ocitli pod zemou.
Staré pivnice sa prestavovali, rozširovali, prepájali alebo zamurovávali. Objavenie neznámej miestnosti či krátkej chodby preto automaticky neznamená, že išlo o tajnú cestu alebo ukrytú laboratórnu sieť.
Priestory na Haštalskej ulici sú však pozoruhodné svojím usporiadaním a súčasnou expozíciou. Návštevníci sa do podzemia dostávajú cez ukrytý vstup a úzke schodisko. Pod budovou sa nachádza niekoľko miestností, ktoré múzeum predstavuje ako niekdajšiu alchymistickú dielňu.
Treba pritom rozlišovať medzi historickými priestormi a dnešným zariadením. Časť vystavených predmetov a vybavenia bola doplnená alebo zrekonštruovaná podľa predstáv o podobe renesančných laboratórií. Nie všetko, čo návštevníci počas prehliadky uvidia, teda možno považovať za pôvodný nález z roku 2002.
Čo sa v priestoroch nachádza?
V podzemí možno vidieť pece, nádoby, fľaštičky, destilačné zariadenia a ďalšie laboratórne pomôcky. Expozícia približuje činnosti, ktorým sa alchymisti v minulosti venovali – sušenie rastlín, destiláciu, spracovanie minerálov, prípravu bylinných výťažkov či miešanie rôznych látok.
Samotné múzeum uvádza, že v podzemí boli nájdené pozostatky zariadenia súvisiaceho s alchymistickou činnosťou. Spomína tiež staré receptúry na elixíry a ďalšie predmety, ktoré majú pochádzať z minulosti domu.
Tieto informácie však pochádzajú najmä z výkladu prevádzkovateľa múzea. Bez dostupnej podrobnej odbornej dokumentácie nie je možné s úplnou istotou určiť vek, pôvod a účel každého predmetu. V článku ich preto nemožno označovať za jednoznačne potvrdené archeologické nálezy.
Múzeum dnes predstavuje kombináciu historického priestoru, dobových alebo starších predmetov, replík a scénografických úprav. Jeho cieľom je vytvoriť predstavu o tom, ako mohla vyzerať alchymistická dielňa v rudolfinskej Prahe.
Rudolf II. sa o alchýmiu skutočne zaujímal
Na rozdiel od niektorých príbehov o podzemí je záujem cisára Rudolfa II. o prírodné vedy, astronómiu, astrológiu a alchýmiu dobre doložený. Panovník si Prahu vybral za svoje hlavné sídlo a na prelome 16. a 17. storočia z nej vytvoril významné centrum európskej kultúry a vzdelanosti.
Na jeho dvore pôsobili učenci, umelci a zberatelia z rôznych krajín. Medzi najznámejšie osobnosti patrili astronómovia Tycho Brahe a Johannes Kepler. Brahe uskutočňoval mimoriadne presné pozorovania oblohy a Kepler neskôr využil jeho údaje pri formulovaní zákonov pohybu planét.
S Prahou tohto obdobia sú spojení aj Angličania John Dee a Edward Kelley. Dee bol matematik, astronóm, astrológ a učenec so širokým záberom. Kelley vystupoval ako médium a alchymista a tvrdil, že pozná spôsob premeny obyčajných kovov na zlato. Nie všetky jeho tvrdenia však boli dôveryhodné a jeho život dodnes sprevádzajú mnohé legendy.
Rudolf II. zhromažďoval umelecké predmety, prírodniny, mechanické prístroje, knihy a rozličné kuriozity. Zaujímali ho aj pokusy zamerané na hľadanie kameňa mudrcov a elixíru života. Z toho však automaticky nevyplýva, že nechal vybudovať práve laboratórium v Haštalskej ulici alebo že ho osobne navštevoval.
Priame spojenie panovníka s týmto konkrétnym podzemím nie je spoľahlivo doložené.
Viedli tajné chodby až na Pražský hrad?
S múzeom sa spája príbeh o troch podzemných chodbách. Jedna mala viesť k Staromestskému námestiu, druhá k Pražskému hradu a tretia smerom k dnešnému Námestiu Republiky. Podľa populárnej verzie mohol Rudolf II. týmito tunelmi tajne prichádzať do laboratória.
Táto predstava je pútavá, no nemožno ju uvádzať ako potvrdený historický fakt. Existencia súvislých a priechodných tunelov vedúcich z Haštalskej ulice až na Pražský hrad nebola hodnoverne doložená.
Pod Prahou sa skutočne nachádza množstvo pivníc, stredovekých priestorov, odvodňovacích kanálov a kratších chodieb. Niektoré mohli mať zásobovaciu, únikovú alebo technickú funkciu. Samotná existencia podzemného úseku však nedokazuje, že bol súčasťou niekoľko kilometrov dlhej tajnej trasy.
Príbeh o chodbách na Pražský hrad preto patrí skôr k legendám, ktoré dotvárajú tajomnú atmosféru miesta.
Alchýmia nebola iba pokusom vyrobiť zlato
Predstava alchymistu, ktorý sa usiluje premeniť olovo na zlato, je síce známa, ale neodhaľuje celú podstatu alchýmie. Išlo o široký súbor praktických postupov, filozofických predstáv a duchovných náuk.
Alchymisti spracúvali minerály, kovy a rastliny, destilovali alkohol a bylinné výťažky a pripravovali farbivá, parfumy, masti či liečivé zmesi. Používali pece, tégliky, váhy, sklenené nádoby a destilačné zariadenia. Pri práci pozorovali, ako sa látky menia pri zahrievaní, ochladzovaní, rozpúšťaní alebo vzájomnom miešaní.
Ich vysvetlenia prírodných javov často vychádzali z predstáv, ktoré dnešná veda neprijíma. Praktická práca v alchymistických dielňach však pomohla zdokonaľovať niektoré laboratórne pomôcky a postupy. Neskoršia chémia na časť týchto skúseností nadviazala, zároveň sa však od alchýmie zásadne oddelila dôrazom na meranie, opakovateľné pokusy a overovanie výsledkov.
Nie je preto presné tvrdiť, že alchýmia bola modernou chémiou v jej ranej podobe. Možno ju však považovať za jeden z historických zdrojov laboratórnych poznatkov a metód, ktoré neskôr využili aj chemici a lekárnici.
Múzeum spája históriu s pôsobivým príbehom
Speculum Alchemiae dnes patrí medzi nezvyčajné pražské atrakcie. Sídli na adrese Haštalská 1 v Starom Meste a návštevníkom ponúka komentované prehliadky podzemných miestností. Oficiálna turistická stránka Prahy potvrdzuje existenciu múzea aj jeho umiestnenie, podrobnosti o údajnej laboratórnej činnosti však vychádzajú najmä z prezentácie samotného múzea.
Návšteva preto umožňuje vidieť skutočné historické podzemie, ale zároveň treba počítať s tým, že expozícia využíva rekonštrukcie a rozprávanie založené aj na nepotvrdených príbehoch. Najmä tvrdenia o tajných cisárskych návštevách, chodbách vedúcich na Pražský hrad či presnom pôvode všetkých vystavených predmetov nemožno považovať za definitívne dokázané.
Povodeň z roku 2002 tak nepriamo upriamila pozornosť na pozoruhodné miesto pod historickou Prahou. Je možné, že priestory v minulosti súviseli so spracovaním rastlín, destiláciou alebo inou remeselnou činnosťou. Bez podrobných nezávislých dôkazov však nemožno s absolútnou istotou tvrdiť, kto ich používal a na aký účel.
Práve hranica medzi overiteľnou históriou a neskoršou legendou robí toto pražské podzemie takým príťažlivým. Jeho skutočný príbeh možno nie je taký jednoznačný ako múzejné rozprávanie, no napriek tomu pripomína pestrú atmosféru rudolfinskej Prahy a obdobie, keď sa vedecké pozorovanie ešte úzko prelínalo s alchýmiou, filozofiou a mystikou.
