V histórii civilného letectva existuje len niekoľko udalostí, ktoré sa dodnes vyučujú pri výcviku pilotov a sú považované za príklad dokonale zvládnutej krízovej situácie. Jednou z nich je let British Airways 9 z 24. júna 1982. Počas pravidelného letu z Kuala Lumpuru do austrálskeho Perthu sa Boeing 747 ocitol vo výške viac ako 11 kilometrov bez jediného funkčného motora.
Na palube sa v tom čase nachádzalo 248 cestujúcich a 15 členov posádky. Obrovské dopravné lietadlo sa zrazu zmenilo na bezmotorový klzák a osud všetkých 263 ľudí závisel od skúseností pilotov, ich spolupráce a schopnosti zachovať si pokoj aj pod obrovským tlakom.
Video o tejto mimoriadnej udalosti si môžete pozrieť tu:
Pokojný let sa v priebehu niekoľkých minút zmenil na boj o prežitie
Boeing 747-236B s menom City of Edinburgh vzlietol na pravidelnom lete British Airways 9 z Kuala Lumpuru. Posádka očakávala pokojný nočný let nad Indonéziou smerom k Indickému oceánu.
Po niekoľkých hodinách letu si však niektorí cestujúci začali všímať nezvyčajný jav. Okolo motorov a okien sa objavovalo zvláštne modrasté svetlo, ktoré pripomínalo statickú elektrinu alebo vzdialené blesky. V skutočnosti išlo o jav spôsobený drobnými časticami vulkanického popola.
Lietadlo totiž nevedomky vletelo do oblaku popola zo sopky Galunggung na ostrove Jáva. V roku 1982 ešte neexistoval dnešný systém monitorovania pohybu vulkanického popola a palubné meteorologické radary takýto oblak nedokázali spoľahlivo odhaliť.
Jeden motor zhasol, potom druhý, tretí aj štvrtý
Krátko po vstupe do oblaku začal kolísať výkon jedného z motorov. O niekoľko okamihov sa zastavil úplne. Nasledoval druhý, tretí a napokon aj posledný štvrtý motor.
V priebehu niekoľkých minút zostal Boeing 747 bez akéhokoľvek pohonu vo výške približne 37 000 stôp, teda viac ako 11 kilometrov nad zemou.
Hoci lietadlo stratilo motory, neznamenalo to okamžitý pád. Veľké dopravné lietadlá dokážu po strate pohonu určitý čas bezpečne plachtiť a postupne klesať. Posádka však mala len obmedzený čas na vyriešenie kritickej situácie.
Hláška kapitána vošla do dejín letectva
Kapitán Eric Moody si napriek mimoriadnej situácii zachoval pokoj. Po tom, čo posádka začala riešiť opätovné štartovanie motorov, informoval cestujúcich prostredníctvom palubného rozhlasu.
Jeho oznámenie sa neskôr stalo jedným z najznámejších prejavov profesionálneho pokoja v histórii civilného letectva:
„Dámy a páni, pri mikrofóne kapitán. Máme menší problém. Všetky štyri motory prestali pracovať. Robíme maximum pre ich opätovné spustenie. Verím, že vás táto informácia príliš neznepokojí.“
Hoci išlo o jednu z najvážnejších situácií, aké môžu pilotov postihnúť, pokojný tón kapitána pomohol zabrániť panike na palube.
Prečo je vulkanický popol pre lietadlá taký nebezpečný?
Mnohí si vulkanický popol predstavujú ako obyčajný prach, v skutočnosti je však oveľa nebezpečnejší. Tvoria ho veľmi jemné častice hornín, minerálov a vulkanického skla.
Keď sa dostanú do prúdového motora, extrémne vysoké teploty ich dokážu roztaviť. Roztavený materiál sa následne usádza na lopatkách turbíny a ďalších častiach motora, čím naruší prúdenie vzduchu potrebné na spaľovanie paliva. Výsledkom môže byť pokles výkonu alebo úplné zhasnutie motora.
Nebezpečenstvo však nekončí pri motoroch. Vulkanický popol pôsobí aj ako veľmi jemný brúsny materiál. Po pristátí sa ukázalo, že čelné sklá kokpitu boli silno poškriabané a piloti mali výrazne obmedzený výhľad počas záverečnej fázy letu.
Motory sa podarilo znovu naštartovať až počas klesania
Po strate všetkých motorov začalo lietadlo postupne klesať smerom k nižším vrstvám atmosféry. Posádka sa rozhodla zamieriť na letisko v Jakarte a súčasne opakovane skúšala motory znovu naštartovať.
Keď sa lietadlo dostalo približne do výšky 12 000 stôp, teda asi 3 700 metrov, podarilo sa obnoviť chod jedného motora. Krátko nato sa podarilo opäť spustiť aj ďalšie tri.
Nie všetky však pracovali bez problémov. Jeden z motorov musela posádka pre silné vibrácie opäť vypnúť, no zostávajúce motory už poskytovali dostatočný výkon na bezpečné dokončenie letu.
Pristátie bolo mimoriadne náročné
Ani po opätovnom naštartovaní motorov nebolo vyhraté. Čelné okná kokpitu boli natoľko poškodené vulkanickým popolom, že piloti mali len veľmi obmedzený výhľad na pristávaciu dráhu.
Napriek tomu sa im podarilo úspešne pristáť na letisku Halim Perdanakusuma v Jakarte.
Najdôležitejšie bolo, že nikto z cestujúcich ani členov posádky nezahynul a nik neutrpel vážne zranenia. Incident sa tak skončil bez obetí napriek tomu, že patril medzi najvážnejšie udalosti v histórii dopravného letectva.
Udalosť zmenila pravidlá leteckej bezpečnosti
Let British Airways 9 zásadne ovplyvnil spôsob, akým sa dnes monitoruje vulkanická aktivita.
Po incidente vznikla sieť Volcanic Ash Advisory Centres (VAAC), teda špecializovaných centier, ktoré nepretržite sledujú výskyt vulkanického popola a vydávajú varovania pre letecké spoločnosti po celom svete.
Dnes majú dispečeri aj posádky k dispozícii satelitné snímky, meteorologické modely a podrobné mapy pohybu oblakov popola. Ak sa v niektorej oblasti objaví riziko, lety sú presmerované tak, aby sa nebezpečným zónam vyhli.
Práve skúsenosti z letu British Airways 9 významne prispeli k zvýšeniu bezpečnosti civilného letectva.
Kapitán Eric Moody sa stal legendou
Príbeh letu British Airways 9, ktorý je známy aj ako Jakartský incident, patrí medzi najznámejšie príklady profesionálne zvládnutej leteckej núdze.
Kapitán Eric Moody získal za svoje rozhodnutia a pokojné vedenie posádky viacero ocenení. Jeho rozvaha, skúsenosti a schopnosť zachovať chladnú hlavu sa dodnes uvádzajú ako vzor zvládania krízových situácií v letectve.
Eric Moody zomrel v roku 2024 vo veku 84 rokov. Jeho meno však zostáva navždy spojené s udalosťou, ktorá ukázala, že aj v zdanlivo beznádejnej situácii môžu rozhodujúcu úlohu zohrávať profesionalita, tímová spolupráca a dôkladný výcvik.
