Najlepšia voda na zalievanie je voda dažďová.
Studničná voda je často príliš tvrdá, s vysokým obsahom vápnika, ale aj nečistá (tvrdá je v niektorých lokalitách aj voda z vodovodu).
Väčšina bežných záhradných rastlín má rada neutrálne pH a vadí im ako prekyslenie, tak aj prevápnenie. Táto voda je preto vhodná pre rastliny, ktoré vápnik naopak milujú.
V období, keď dostatočne prší, zalievame iba rastliny v mobilných nádobách umiestnených tak, že sa do nádob voda nedostane, alebo len málo, rastliny v skleníku, fóliovníku a parenisku.
Za horúceho počasia zásadne nezalievame cez deň, ale najlepšie ráno, prípadne k večeru.
Dôvodov je niekoľko:
Za horúceho dňa tvorí slnko na pôde krustu a veľká časť vody sa vyparí. Rastliny navyše môžu utrpieť teplotný šok, za veľkého tepla ich nesmieme zalievať predovšetkým chladnou vodou zo studne či vodou z vodovodu. Voda musí byť teplá a odstáta. Preto je treba napumpovať ju najskôr do veľkej nádoby a nechať odstáť aspoň 1 deň. No a nakoniec – kvapky vody vytvoria na rastlinách niečo ako obdobu sklíčok a to spôsobí niečo ako popálaninu.
U zeleniny, ktorá ľahko podlieha plesniam, sa navyše neodporúča zalievanie večerné, pretože nestačí oschnúť. Jedinou možnosťou je u nich opatrné zavlažovanie pôdy, bez toho aby sa voda rastlín s výnimkou koreňov a spodnej časti stoniek dotkla. V každom prípade je ale lepšie výdatné zalievanie ráno.
Prečo dať prednosť dažďovej vode?
Dažďová voda je mäkká a tak neobsahuje veľké množstvo solí minerálnych látok. Nezasoluje preto pôdu, ale tiež neobsahuje chlór, ktorý rastlinám neprospieva a niektoré dokonca ničí. Pitná voda je pre zalievanie navyše príliš drahá a mnohé rastliny sa s ňou nesmú zalievať vôbec práve kvôli chlóru (rododendrony, azalky, kanadské čučoriedky, …). Ideálna teplota dažďovej vody je pritom pre zálievku teplota okolitého prostredia.
Avšak aj zálievka dažďovou vodou má svoje pravidlá. Snažíme sa brániť padaniu nečistôt do zbernej nádoby, prípadne možno použiť aj filtráciu. Napríklad jednoduchú filtráciou je navlečenie obyčajnej pančuchy na okraj odkvapového zvodu, ktorá vodu jednoducho prefiltruje. Je tiež vhodné opatriť povrch nádrže poklopom a to nielen kvôli nečistotám, ale aj komárom, aby tu nekládli larvy. Po každej sezóne je potrebné nádrže na vodu vyčistiť, najlepšie aj niekoľkokrát počas sezóny. Nebude sa nám v nádrži hromadiť kal, ale ani množiť riasy. Vhodná je aj dezinfekcia nádrže, nielen jej vymytie. Použiť možno Savo či iný prípravok, ale aj obyčajný ocot.
Vystačíme si s dažďom?
Výdatný dážď nám vždy uľahčí prácu, ale krátky letný dáždik nás zalievanie predovšetkým zeleninových záhonov nezbaví. Voda musí preniknúť dostatočne hlboko do zeme, aby korene rástli správnym smerom, kde majú dostatok drahocennej tekutiny. Určite nestačí 10 litrov vody na 1 m 2 záhonu. A čo potom stromy, tie vyžadujú za suchého obdobia aspoň 50 litrov vody každý deň. Trocha vody je úplne zbytočná, pretože sa až ku koreňom nedostane. A najviac vlahy potrebujú práve stromy ovocné. Ak nemôžete dopriať zálievku všetkým drevinám v záhrade, postarajte sa aspoň o tie ovocné.
Uhorky sa zalievajú predovšetkým dobre odstátou vodou, aby nezhorkla. Uhorky navyše vyžadujú rovnako ako papriky menšie, ale pravidelné dávky vody, pretože majú slabší povrchový koreňový systém. Nedokážu získavať vodu z väčších hĺbok. Paradajky naopak zavlažujeme naraz veľkým množstvom vody. Ich silné korene tým donútime rast hlboko.
Voda zo studne aj vodovodu patrí do zbernej nádoby
Ak už nemáme inú možnosť, vodu z vodovodného kohútika je vhodné naplniť do zbernej nádoby a nechať odstáť. Po prvé kvôli teplote studenej vody, za druhé kvôli miernemu obsahu chlóru. V prípade vody zo studne ide len o zvýšenie teploty. S tvrdosťou vody toho veľa neurobíme, aj keď existujú možnosti jej úpravy.
