Ak chcete, aby bola voda vo vašom bazéne čistá, zdravotne nezávadná a priezračná počas celej sezóny, stačí dodržiavať niekoľko základných zásad.
Pravidelná starostlivosť vám ušetrí množstvo problémov a vy si budete môcť letné dni užívať bez zbytočných starostí.
Najlepšie je zabrániť znečisteniu
Najjednoduchším riešením je predchádzať tomu, aby sa do bazéna vôbec dostávali nečistoty. Pomôže prekrytie vodnej hladiny plachtou alebo pevnou presklenou konštrukciou.
Takéto zakrytie má aj ďalšie výhody – obmedzuje odparovanie vody, spomaľuje jej ochladzovanie a zároveň predlžuje obdobie vhodné na kúpanie.
Dôležitou súčasťou údržby sú aj bazénové vysávače, ktoré odstraňujú usadeniny zo stien aj dna bazéna. Na trhu sú dostupné tri základné typy:
- mechanické (ručné),
- poloautomatické,
- plne automatické.
Mechanické aj poloautomatické modely sa jednoducho pripájajú cez skimmer k pieskovej filtrácii. Pri ručných vysávačoch je však potrebná obsluha.
Na teleskopickú tyč sa upevní špeciálna kefa, ktorá sa pomocou hadice pripojí k filtrácii, a následne treba bazén manuálne povysávať.
Naopak, plne automatické vysávače sa pohybujú po bazéne samostatne podobne ako robotické vysávače v domácnosti.
Cenové rozpätie je veľmi široké – od modelov za niekoľko stoviek korún, ktoré postačia pre bežné rodinné bazény, až po profesionálne zariadenia v hodnote desiatok tisíc.
Aké druhy bazénovej chémie existujú?
Video:
Bez filtrácie to nepôjde
Ani zakrytý bazén a pravidelné vysávanie nedokážu zabrániť tomu, aby sa do vody nedostali drobné nečistoty. Preto je kvalitná filtrácia nevyhnutnosťou.
Pri menších bazénoch postačí kartušová filtrácia. Textilnú kartušu možno jednoducho vybrať a očistiť kefkou pod vlažnou vodou.
Väčšie bazény si vyžadujú pieskovú filtráciu. Jej čistenie sa vykonáva pomocou ovládacieho ventilu, ktorý je súčasťou filtračného systému.
Filtračný piesok je potrebné meniť približne raz za 2 až 4 roky.
Počas horúcich dní alebo pri intenzívnom využívaní bazéna by sa mala všetka voda prefiltrovať každé 3 až 4 hodiny.
Za bežných podmienok postačí kompletná filtrácia raz za 6 až 8 hodín.
Čo robiť, keď sa voda zhorší?
Zakalená voda
Ak voda stratí svoju čírosť alebo sa zakalí, pridajte prípravok na jej prejasnenie. Ten je vhodné používať aj preventívne počas celej kúpacej sezóny.
Následne nechajte filtráciu pracovať dovtedy, kým nebude voda opäť úplne čistá.
Zelená voda
Zelené sfarbenie je najčastejšie dôsledkom zanedbanej alebo nedostatočnej preventívnej starostlivosti.
V takom prípade sa odporúča vykonať šokové chlórovanie a doplniť ho prípravkom proti riasam.
Ak je voda výrazne zelená, pomôže flokulant. Tento prípravok spôsobí zhlukovanie rias, ktoré následne klesnú na dno bazéna.
Po ich odstránení vysávačom nechajte vodu filtrovať, až kým nebude opäť krištáľovo čistá.
Keď už bazénová chémia nestačí
Najmä po zime alebo pri bazénoch s nekvalitnou filtráciou môže nastať situácia, keď chemické prípravky už problém nevyriešia.
Vtedy je potrebné vodu úplne vypustiť, bazén dôkladne vyčistiť a znovu napustiť.
Osobitnú opatrnosť si vyžadujú bazény s fóliou namiesto keramického obkladu. Voda totiž udržiava fóliu napnutú a po vypustení môže dôjsť k jej odlepeniu, pokrčeniu alebo mechanickému poškodeniu.
Hodnota pH rozhoduje o kvalite vody
Úprava bazénovej vody je pomerne rozsiahla a technicky náročná oblasť. Najčastejšie sa však využíva bazénová chémia, predovšetkým pre svoju dostupnosť a jednoduché používanie.
Na kvalitu vody vplýva viacero parametrov, ktoré treba pravidelne kontrolovať. Ide najmä o:
- pH,
- alkalitu,
- obsah voľného chlóru,
- celkovú tvrdosť vody.
Ak sa niektorá z hodnôt dostane mimo odporúčaného rozsahu, je potrebné podľa pokynov výrobcu použiť vhodný chemický prípravok.
Dezinfekčné látky s obsahom chlóru ničia baktérie a zároveň zabraňujú množeniu rias a plesní. Samostatné prípravky slúžia aj na úpravu hodnoty pH.
Práve pH patrí medzi najdôležitejšie ukazovatele kvality bazénovej vody. Ovplyvňuje nielen účinnosť chemických prípravkov, ale aj technický stav a životnosť samotného bazéna.
Optimálne pH sa pohybuje v rozmedzí od 6,8 do 7,4. Je preto vhodné kontrolovať ho kvapkovými testermi minimálne raz týždenne.
Ak sa nameraná hodnota odlišuje od odporúčaného rozsahu, upravuje sa pomocou prípravkov pH mínus alebo pH plus.
Dôležitá je aj tvrdosť vody, ktorá by nemala prekročiť hodnotu 3,2 mmol/l, teda celkový obsah vápnika a horčíka.
Existujú aj alternatívy ku klasickému chlóru
V posledných rokoch sa čoraz viac využívajú technológie, ktoré výrazne obmedzujú spotrebu bazénovej chémie.
Jednou z možností je dezinfekcia pomocou UV lampy. Výhodou tejto metódy je, že pri nej nehrozí predávkovanie, ako sa môže stať pri niektorých iných spôsoboch úpravy vody.
Nevýhodou sú vyššie vstupné náklady a skutočnosť, že UV žiarenie vodu iba dezinfikuje, preto musí byť kombinované s ďalšími systémami na odstraňovanie nečistôt.
Často sa spomína aj slaná voda. Existujú technológie, ktoré pridávajú do bazéna soľ, čím zabezpečujú veľmi účinnú dezinfekciu. Nie každému však vyhovuje pocit soli na pokožke.
Niekedy sa uvádza, že elektrolýza slanej vody predstavuje bezchlórovú dezinfekciu.
V skutočnosti tento systém funguje na rozklade chloridu sodného elektrickým prúdom, pričom vzniká plynný chlór.
Ten sa rozpustí vo vode, zabezpečí dezinfekciu a ďalšie chemické prípravky už nie sú potrebné. Samotný plynný chlór však má rovnaké nepriaznivé vlastnosti ako klasické chlórové prípravky.
Ďalšou možnosťou je ozonizácia, ktorá využíva silné oxidačné aj dezinfekčné účinky ozónu.
Keďže je ozón mimoriadne reaktívny, jeho účinok je krátkodobý, preto sa používa spolu s chlórom.
Oxidačný účinok ozónu rozkladá organické nečistoty aj už vytvorený viazaný chlór.
Následne sa pridáva iba menšie množstvo chlóru ako dlhodobej dezinfekcie. Samotná ozonizácia bez chlóru preto nie je použiteľná.
Pri bezchlórovej dezinfekcii sa využíva zmes koloidného striebra a peroxidu vodíka.
Pre alergikov, astmatikov a osoby s veľmi citlivou pokožkou sa odporúča moderná polymérová metóda založená na katiónových polyméroch PHMG, ktoré sa používajú aj v zdravotníctve a potravinárskom priemysle.
