Kry patria medzi rastliny, ktoré dokážu záhradu obohatiť nielen množstvom farieb a rozmanitými tvarmi listov, ale aj príjemnou vôňou.
Ich pestrosť je natoľko veľká, že si medzi nimi svojho favorita nájde takmer každý záhradkár.
Málokto si pritom uvedomuje, že vôňa rastlín nie je len príjemným bonusom. V skutočnosti má dôležitú úlohu.
Kvety svojou arómou lákajú opeľujúci hmyz, zatiaľ čo rastlina zároveň využíva vôňu aj ako formu ochrany pred neželanými návštevníkmi.
Nie všetky kry však fungujú rovnakým spôsobom. Niektoré rozvoniavajú najmä počas kvitnutia, iné až v období dozrievania plodov.
Nájdu sa aj druhy, ktoré sú aromatické prakticky počas celej sezóny.
Polokry, ktoré si získali obľubu
Osobitnú skupinu tvoria rastlinné polokry, medzi ktoré patrí množstvo obľúbených byliniek.
Vďaka meniacim sa klimatickým podmienkam ich už v teplejších oblastiach často nie je potrebné na zimu premiestňovať do priestoru bez mrazu.
Ak rastú na chránenom mieste, dokážu zostať vonku počas celého roka.
Typickým príkladom sú rozmarín a levanduľa.
Ešte približne pred dvadsiatimi rokmi hrozilo levanduli poškodenie silnými mrazmi, zatiaľ čo dnes je považovaná za bežnú a celoročnú súčasť záhrad.
Vyzerajú ako kry, no botanika ich zaraďuje inak
Rozmarín aj levanduľa na prvý pohľad pripomínajú kry, pretože ich výhonky postupne drevnatejú. Z botanického hľadiska však patria medzi polokry.
V našich podmienkach sa preto môže stať, že počas zimy namrznú konce ich výhonkov.
Po výraznejšom spätnom reze však zvyčajne rýchlo zregenerujú a opäť vytvoria nové prírastky.
Táto drobná nevýhoda je vyvážená ich intenzívnou vôňou, ktorej dokáže konkurovať len máloktorý ker.
Aromatické silice sa totiž nachádzajú v celej rastline – v dreve, listoch aj kvetoch.
Možno ste si už všimli, že v záhradníctvach bývajú rozmarín či levanduľa označené ako trvalky. Podobne sú niekedy označované aj ďalšie kry.
Nejde však o botanické zaradenie, ale skôr o spôsob ich využitia v záhrade. Často sa totiž vysádzajú spolu s bylinkami alebo ako súčasť trvalkových záhonov.
Vôňa ako lákadlo aj ochrana
Príjemnú vôňu rastlín považujeme za samozrejmosť, no jej význam je oveľa dôležitejší.
Hlavnou úlohou voňavých kvetov je prilákať opeľovače, ktoré prenášajú peľ medzi jednotlivými rastlinami a zabezpečujú tak vznik ďalšej generácie.
Svoju funkciu má však aj vôňa listov. Tie obsahujú éterické oleje, ktoré rastline poskytujú prirodzenú ochranu.
Pomáhajú odrádzať škodcov, či už ide o hmyz alebo cicavce, ktoré by sa živili listami a výhonkami.
Zároveň predstavujú obranný mechanizmus aj proti rôznym chorobám.
Práve vďaka týmto aromatickým olejom získava rastlina účinný ochranný štít, ktorý jej pomáha prežiť aj v menej priaznivých podmienkach.
