Keď si domov prinesieme zväzok čerstvej mrkvy, pozornosť väčšinou venujeme iba oranžovému koreňu. Zelená vňať často končí v koši alebo na komposte bez toho, aby sme sa zamysleli nad jej využitím. Pritom ide o jedlú časť rastliny, ktorá sa dá použiť v mnohých receptoch a môže pomôcť znížiť množstvo potravinového odpadu v domácnosti.
Hoci mrkvová vňať nie je na slovenských stoloch taká bežná ako petržlenová vňať či pažítka, v kuchyniach viacerých krajín sa využíva už dlhé roky. Jej chuť je výrazná, mierne korenistá a pripomína kombináciu petržlenu a zelerovej vňate.
Video s tipmi na využitie mrkvovej vňate:
Mrkva nie je len koreň
Mrkva sa pestuje predovšetkým pre svoj koreň, ktorý je známy vysokým obsahom betakaroténu, vlákniny a ďalších prospešných látok. Menej sa však hovorí o tom, že jedlá je aj jej nadzemná časť.
Mrkvová vňať obsahuje vitamín K, vitamín C, draslík, vápnik a ďalšie živiny. Hoci sa jej výživové zloženie líši od koreňa, nemožno povedať, že by bola automaticky zdravšia alebo hodnotnejšia. Obe časti rastliny majú svoje výživové prednosti a môžu byť súčasťou pestrej stravy.
Práve preto je škoda vyhadzovať vňať bez toho, aby sme zvážili jej využitie.
Jednoduché pesto z mrkvovej vňate
Jedným z najobľúbenejších spôsobov spracovania mrkvovej vňate je domáce pesto. Jeho príprava je jednoduchá a nevyžaduje žiadne špeciálne kuchárske zručnosti.
Budete potrebovať:
- väčšiu hrsť čerstvej mrkvovej vňate
- 3 až 4 lyžice olivového oleja
- 1 strúčik cesnaku
- trochu citrónovej šťavy
- štipku soli
- hrsť vlašských orechov alebo slnečnicových semienok
- nastrúhaný tvrdý syr podľa chuti
Všetky suroviny vložte do mixéra a rozmixujte na hladkú alebo mierne hrubšiu pastu. Konzistenciu môžete upraviť pridaním oleja podľa potreby.
Výsledkom je aromatická omáčka, ktorá sa hodí k mnohým jedlám.
Ako ju využiť v kuchyni?
Pesto z mrkvovej vňate sa dá zamiešať do cestovín, natrieť na opečený chlieb alebo podávať k pečenému či grilovanému mäsu. Výborne sa hodí aj k pečeným zemiakom alebo ako súčasť domácich sendvičov.
Samotnú vňať možno nasekať aj do polievok, zeleninových šalátov, nátierok alebo bylinkových masiel. V menšom množstve dokáže nahradiť petržlenovú vňať a jedlu dodá trochu odlišnú chuť.
Niekomu môže jej výraznejšia aróma vyhovovať viac, inému menej. Preto je najlepšie začať s menším množstvom a postupne zistiť, ako vám chutí.
Dôležitá je čistota a čerstvosť
Keďže mrkvová vňať rastie tesne nad pôdou, môže na nej zostať zemina, prach alebo iné nečistoty. Pred použitím ju preto treba dôkladne opláchnuť pod tečúcou vodou.
Najlepšie výsledky dosiahnete s čerstvou mladou vňaťou, ktorá je sýtozelená a nie je zvädnutá. Ak sú listy zažltnuté, vysušené alebo poškodené, na konzumáciu sa už príliš nehodia.
Nie je pritom nevyhnutné používať iba mrkvu z vlastnej záhrady alebo z ekologického pestovania. Dôležité je najmä dôkladné umytie a správne skladovanie.
Menej odpadu, viac možností
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o využívaní celých rastlín v kuchyni. Mrkvová vňať patrí medzi suroviny, ktoré často končia v odpade, hoci môžu nájsť praktické využitie pri varení.
Ak ju nabudúce nevyhodíte, možno objavíte novú ingredienciu, ktorá rozšíri váš jedálny lístok a zároveň pomôže lepšie využiť potraviny, ktoré už máte doma. Nie je to zázračná superpotravina ani náhrada samotnej mrkvy, ale rozhodne ide o jedlú a zaujímavú časť rastliny, ktorá si zaslúži viac pozornosti.
