Na prvý pohľad vyzerá skôr ako plyšová hračka než ako hospodárske zviera. Napriek tomu si hodvábnička získava čoraz viac priaznivcov aj na Slovensku. Dôvodom nie je len jej výnimočný vzhľad a pokojná povaha, ale aj prirodzené správanie vo výbehu. Počas celého dňa totiž vyhľadáva rôzny hmyz, larvy a drobné bezstavovce, medzi ktorými sa môžu objaviť aj kliešte.
Hoci nemožno očakávať, že záhradu kliešťov úplne zbaví, ako súčasť prirodzenej ochrany môže zohrávať svoju úlohu.
VIDEO: Ako vyzerá chov hodvábničiek v praxi
Dokážu sliepky znížiť počet kliešťov?
S príchodom teplých mesiacov sa v záhradách, parkoch aj na okrajoch lesov opäť objavujú kliešte. Tie predstavujú riziko nielen pre ľudí, ale aj pre psy, mačky či hospodárske zvieratá. Mnohí záhradkári preto hľadajú prirodzené spôsoby, ako ich výskyt obmedziť.
Jednou z možností sú práve sliepky. Počas voľného pohybu neustále prehrabávajú povrch pôdy a hľadajú potravu. Živia sa najmä hmyzom, červami, larvami, slimákmi a ďalšími drobnými živočíchmi. Ak natrafia na kliešťa, môžu ho jednoducho skonzumovať.
To však neznamená, že kliešte cielene lovia alebo ich dokážu zo záhrady odstrániť.
Odborníci upozorňujú, že ide skôr o vedľajší efekt ich prirodzeného spôsobu života. Sliepky síce môžu lokálne znížiť počet niektorých kliešťov, no ich populáciu nedokážu regulovať natoľko, aby sa záhrada stala úplne bezpečnou.
Preto je dobré počítať s tým, že:
- kliešte nevyhľadávajú zámerne, ale skonzumujú ich len vtedy, keď na ne narazia,
- účinok závisí od veľkosti výbehu, počtu sliepok aj množstva kliešťov v okolí,
- nejde o náhradu ďalších preventívnych opatrení, ako je pravidelné kosenie trávy či odstraňovanie hustého porastu.
Hodvábnička patrí medzi najnezvyčajnejšie plemená sliepok
Hodvábnička patrí medzi najstaršie známe plemená hydiny. Jej pôvod sa najčastejšie spája s Čínou a ďalšími oblasťami východnej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšírila do Európy.
Najvýraznejším znakom je jej perie. Na rozdiel od bežných sliepok nemajú jednotlivé perá pevne spojené vetvičky, takže pôsobia mäkko a nadýchane. Celé telo preto pripomína skôr jemnú srsť alebo hodváb, podľa čoho plemeno získalo svoje meno.
Typické sú aj ďalšie znaky:
- menšia a zavalitejšia postava,
- výrazná chocholka na hlave,
- tmavá až čierna koža, zobák a kosti spôsobené genetickou vlastnosťou nazývanou fibromelanóza,
- päť prstov na nohách namiesto bežných štyroch,
- viacero farebných variantov vrátane bielej, čiernej, modrastej, sivej či plavej.
Práve pre svoj vzhľad bývajú hodvábničky častými obyvateľmi okrasných fariem, minizoo alebo rodinných záhrad.
Pokojná povaha z nich robí ideálne sliepky do menších záhrad
Okrem vzhľadu sú obľúbené aj pre svoju povahu. Sú pokojné, priateľské a menej plaché než mnohé úžitkové plemená. Rýchlo si zvyknú na ľudí a pri pravidelnom kontakte bývajú veľmi krotké.
Výhodou je aj to, že vo všeobecnosti rozhrabávajú pôdu menej intenzívne než niektoré aktívnejšie plemená sliepok. V praxi to znamená, že:
- menej poškodzujú okrasné záhony,
- sú vhodné aj do menších záhrad,
- lepšie sa hodia tam, kde sa pestujú kvety alebo zelenina.
To však neznamená, že záhony zostanú úplne nedotknuté. Hrabanie patrí medzi prirodzené prejavy správania každej sliepky, preto sa mu nedá úplne zabrániť.
Chov nie je náročný, no treba myslieť na niekoľko dôležitých vecí
Hodvábničky sú pomerne nenáročné na starostlivosť, no ich nezvyčajné operenie si vyžaduje určité podmienky.
Suchý kurník je nevyhnutnosť
Pretože ich perie neodpudzuje vodu tak dobre ako u bežných sliepok, horšie znášajú dážď aj vlhké prostredie. Ak zmoknú, schnú podstatne dlhšie a v chladnom počasí sú náchylnejšie na podchladenie.
Kurník by preto mal byť dobre vetraný, ale zároveň suchý a chránený pred dažďom aj prievanom.
Výbeh musí byť bezpečný
Hodvábničky lietajú len veľmi obmedzene, preto nepotrebujú vysoké oplotenie. Oveľa dôležitejšia je ochrana pred líškami, kunami, dravými vtákmi či túlavými psami.
Kvalitná potrava zostáva základom
Aj keď si vo výbehu nájdu časť potravy samy, nestačí to na pokrytie všetkých ich potrieb. Potrebujú kvalitné kompletné krmivo určené pre sliepky, dostatok minerálnych látok a nepretržitý prístup k čerstvej pitnej vode.
Nečakajte rekordnú znášku
Ak niekto hľadá plemeno s vysokou produkciou vajec, hodvábnička nebude ideálnou voľbou.
Ročne znesie približne 70 až 100 vajec. Tie sú menšie ako vajcia klasických nosníc, no chuťovo sa od nich výraznejšie nelíšia.
Mäso hodvábničiek je tmavé až čierne v dôsledku genetickej pigmentácie kože, svalov a kostí. V krajinách východnej Ázie sa považuje za tradičnú surovinu a využíva sa v miestnej kuchyni, zatiaľ čo v Európe sa s ním stretávame len výnimočne.
Môžu byť súčasťou prirodzenej ochrany záhrady
Ak uvažujete nad chovom hodvábničiek najmä kvôli kliešťom, oplatí sa mať realistické očakávania.
Ich prínosy sú najmä tieto:
- pomáhajú znižovať množstvo rôzneho hmyzu a lariev,
- môžu skonzumovať aj časť kliešťov,
- prinášajú do záhrady prirodzený pohyb a život.
Na druhej strane však platí, že:
- kliešte úplne nevyhubia,
- nenahrádzajú ostatné preventívne opatrenia proti kliešťom,
- aj samotné sliepky môžu byť kliešťami napadnuté, preto je vhodné pravidelne kontrolovať ich zdravotný stav.
Hodvábnička poteší vzhľadom aj užitočnosťou
Hodvábnička patrí medzi najzaujímavejšie plemená sliepok, ktoré možno chovať aj v bežnej záhrade. Zaujme netradičným vzhľadom, pokojnou povahou a zároveň môže prirodzeným spôsobom pomáhať pri zbere hmyzu vrátane niektorých kliešťov.
Netreba ju však považovať za zázračný prostriedok proti kliešťom. Oveľa presnejšie je vnímať ju ako príjemného a nenáročného obyvateľa záhrady, ktorý okrem estetickej hodnoty prinesie aj drobný praktický úžitok a prispeje k prirodzenej rovnováhe v záhradnom prostredí.
