Na prvý pohľad môže pôsobiť trochu hrozivo. Má trojuholníkovú hlavu, veľké oči a predné končatiny vybavené tŕňmi, ktorými dokáže v zlomku sekundy uchopiť korisť. Modlivka zelená (Mantis religiosa) však pre človeka nepredstavuje vážne nebezpečenstvo. Ak ju nájdete v záhrade, na balkóne alebo na stene domu, najhoršou reakciou by bolo spanikáriť, chytiť ju nasilu či ju rozpučiť.
Modlivka zelená nie je na Slovensku úplným nováčikom. V teplých oblastiach ju poznáme už dlhší čas, v posledných rokoch sa však jej výskyt dostáva do pozornosti aj na miestach, kde ju ľudia v minulosti vídali iba zriedkavo. Objavuje sa nielen na juhu krajiny, ale tiež severnejšie a vo vyšších polohách.
Svedčia o tom aj pozorovania zo slovenských chránených krajinných oblastí. Na Poľane bola modlivka zaznamenaná dokonca vo výške približne 1 400 metrov nad morom. Odborníci jej postupné rozširovanie spájajú najmä s miernejšími zimami, teplejšími letami a dostatkom vhodných suchých stanovíšť. Neznamená to však, že každý jednotlivý nález možno automaticky pripísať klimatickej zmene.
Z juhu sa presúva do ďalších oblastí
Modlivke vyhovujú slnečné a teplé miesta s vyššou trávou, bylinami alebo kríkmi. Stretnúť ju preto môžeme na suchých lúkach, medziach, okrajoch polí, viniciach, neudržiavaných pozemkoch aj v záhradách. Niekedy sa zatúla na balkón, terasu či fasádu domu.
Nie je viazaná iba na nedotknutú prírodu. Pokiaľ nájde dostatok potravy a vhodný porast, dokáže žiť aj v blízkosti ľudských obydlí. Práve preto majú ľudia pocit, že sa objavila z ničoho nič. V skutočnosti mohla v okolí žiť už dlhšie, no vďaka výbornému maskovaniu zostávala nepovšimnutá.
Zelené alebo hnedasté sfarbenie jej pomáha splynúť so steblami trávy, suchými rastlinami či vetvičkami. Farba sa môže medzi jednotlivými jedincami líšiť. Nie každá modlivka je teda výrazne zelená, ako ju poznáme z fotografií.
Nezvyčajný vzhľad vyvoláva zbytočné obavy
Dospelá samička môže dorásť približne do siedmich až ôsmich centimetrov, pričom samce bývajú menšie a štíhlejšie. Najvýraznejšou časťou jej tela sú predné uchopovacie končatiny. Keď ich drží zložené pred telom, pripomínajú ruky zopnuté pri modlitbe. Odtiaľ pochádza aj jej slovenské pomenovanie.
Ak sa modlivka cíti ohrozená, môže sa vzpriamiť, zdvihnúť predné končatiny a roztiahnuť krídla. Nesnaží sa tým zaútočiť na človeka. Obranným postojom chce pôsobiť väčšia a odradiť prípadného nepriateľa.
Človeka nepovažuje za korisť a sama ho neprenasleduje. Nie je jedovatá a nemá ani žihadlo. Pri hrubom uchopení alebo pritlačení sa však môže brániť hryzadlami či tŕnitými končatinami. Výsledkom býva nanajvýš nepríjemné štipnutie alebo drobné poranenie kože. Uhryznutia sú zriedkavé a za bežných okolností nepredstavujú vážne zdravotné riziko. Ak by kožu predsa len poranila, miesto stačí umyť vodou a mydlom.
Najväčšou chybou je chytať ju nasilu
Pri pohľade na neznámy veľký hmyz niektorí ľudia automaticky siahnu po metle, postreku alebo inom predmete. V prípade modlivky na to nie je žiadny rozumný dôvod. Neohrozuje ľudí, nepoškodzuje stavby, nekonzumuje rastliny a nevytvára v domácnosti kolónie.
Rovnako nevhodné je chytať ju prstami, stláčať jej telo alebo ju dvíhať za končatiny či krídla. Napriek dravému vzhľadu ide o pomerne krehkého živočícha. Nešetrná manipulácia môže poškodiť jej nohy, tykadlá alebo mäkké časti tela.
Ak sa nachádza vonku, najjednoduchším riešením je nechať ju na pokoji. Modlivka sa po čase sama presunie za potravou alebo si nájde lepší úkryt. Nie je potrebné ju kŕmiť, polievať vodou ani prenášať na iné miesto.
Čo robiť, ak modlivka vletí do bytu?
Ak sa dostane do interiéru, môžete otvoriť okno alebo balkónové dvere a dopriať jej čas na odlet. Keď sa jej nechce odísť, netreba ju chytať holými prstami.
Priložte pred ňu väčšiu nádobu alebo pevnú škatuľu a opatrne ju naveďte dovnútra kúskom papiera. Nádobu následne prekryte a modlivku vypustite vonku na rastlinu alebo do vyššej trávy. Celý postup by mal byť pomalý a bez prudkých pohybov.
Modlivku nevypúšťajte na rušnú cestu, holý betón ani miesto vystavené dažďu či silnému vetru. Ideálne je slnečné stanovište s dostatkom vegetácie, kde sa môže okamžite ukryť.
Je užitočná, no nie je vyberavým ochrancom záhrady
Modlivka je dravec, ktorý sa živí živou korisťou. Loví muchy, mole, kobylky, cvrčky, bzdochy a ďalšie druhy hmyzu. Väčšinou zostáva nehybne ukrytá medzi rastlinami a čaká, kým sa korisť dostane na dosah. Potom ju bleskurýchlo uchopí prednými končatinami.
V záhrade môže uloviť aj niektorých škodcov, preto ju možno považovať za súčasť prirodzenej regulácie hmyzu. Nie je však špecializovaným „ochrancom úrody“. Nerozlišuje medzi škodlivými a užitočnými druhmi a príležitostne môže chytiť aj opeľovača alebo iného predátora. Jej prítomnosť preto netreba opisovať ako náhradu biologickej ochrany rastlín.
Zo záhrady ju však určite netreba vyháňať. Patrí do miestnej potravovej siete a zároveň slúži ako potrava vtákom, plazom či ďalším živočíchom.
Na Slovensku v súčasnosti nie je zákonom chránená
V súvislosti s modlivkou sa často opakuje tvrdenie, že na Slovensku patrí medzi zákonom chránené živočíchy. Táto informácia už nie je aktuálna. Podľa slovenského štátneho systému biomonitoringu je modlivka zelená v súčasnosti vedená ako nechránený druh so spoločenskou hodnotou nula eur. V starších právnych predpisoch medzi chránené živočíchy patrila, a preto sa zastaraná informácia stále objavuje v článkoch aj na sociálnych sieťach. V slovenskom červenom zozname však môže byť naďalej uvádzaná ako ohrozený druh. Štátny biomonitorovací systém SR
To, že dnes nie je zákonom chránená, však nie je dôvodom na jej bezdôvodné zabíjanie alebo odchyt. Každý voľne žijúci živočích má v prírode svoje miesto. Navyše, odnesenie jedinca z prírody do nádoby či terária mu môže výrazne skrátiť život.
Domov si ju radšej neodnášajte
Pre svoj nezvyčajný vzhľad môže modlivka pôsobiť ako lákavé exotické domáce zviera. Jedinec nájdený v prírode však nie je vhodným suvenírom. Potrebuje správnu teplotu, vetranie, priestor na zvliekanie a pravidelný prísun primerane veľkej živej koristi.
Problémom je predovšetkým zvliekanie. Modlivka sa musí zavesiť dolu hlavou a zo starej kutikuly postupne vysunúť celé telo. Ak nemá dostatok priestoru alebo ju počas tohto procesu niekto vyruší, môže sa zdeformovať, spadnúť alebo uhynúť.
Mimoriadne zraniteľná je aj krátko po zvliekaní. Jej nová vonkajšia kostra je vtedy mäkká a potrebuje čas na spevnenie. Hmyz, ktorý inokedy pôsobí ako obávaný lovec, je v tejto chvíli takmer bezbranný.
Pozor na penové puzdro s vajíčkami
Na konci leta alebo počas jesene vytvára samička takzvanú ootéku – penovité puzdro, do ktorého uloží vajíčka. Prichytáva ho na pevné steblá rastlín, konáre, kamene, ploty a niekedy aj na vonkajšie steny budov.
Ootéka môže vyzerať ako zaschnutý kúsok peny alebo zvláštny nános, a preto ju ľudia pri upratovaní či strihaní rastlín neraz odstránia. Ak neprekáža, je vhodné ponechať ju na mieste. Vajíčka v nej prečkajú zimu a mladé modlivky sa zvyčajne liahnu počas teplejšej časti nasledujúceho roka.
Ak sa puzdro nachádza na rastline určenej na odstránenie, možno odrezať časť stonky spolu s ootékou a upevniť ju vonku v podobnej polohe. Nemala by sa prenášať do vykurovanej miestnosti. Teplo by mohlo urýchliť liahnutie v čase, keď by mláďatá vonku nenašli potravu.
Stretnutie si radšej vychutnajte z primeranej vzdialenosti
Modlivka patrí medzi najpozoruhodnejších zástupcov nášho hmyzu. Dokáže otáčať hlavou, pozorne sledovať okolie a celé minúty zostať bez jediného pohybu. Pri love sa spolieha na nenápadnosť, presný odhad vzdialenosti a mimoriadne rýchly útok.
Keď ju najbližšie uvidíte v záhrade alebo počas prechádzky, nemusíte utekať ani siahať po postreku. Stačí jej dopriať priestor a chvíľu ju pozorovať. Najdôležitejšie je nechytať ju nasilu, neodnášať si ju domov a zbytočne jej neubližovať. Hoci už na Slovensku nejde o zákonom chránený druh, stále je cennou a zaujímavou súčasťou našej prírody.
