Moderná medicína napreduje, ľudia majú jednoduchší prístup k informáciám a mnohé každodenné činnosti zvládajú s menšou fyzickou námahou než ich predkovia. Napriek tomu nemožno automaticky predpokladať, že mladšie generácie budú v rovnakom veku zdravšie ako ich rodičia. Nový výskum naznačuje, že ľudia narodení v novších desaťročiach môžu mať v priemere starší biologický profil než príslušníci predchádzajúcich generácií.
Výskumníci analyzovali údaje viac ako 154-tisíc ľudí z rozsiahlej britskej zdravotnej databázy. Výsledky následne porovnali s informáciami o viac ako 10-tisíc účastníkoch amerického výskumného programu.
Zistenia poukazujú na generačný posun v ukazovateľoch biologického starnutia. Neznamenajú však, že každý človek narodený po roku 1990 starne rýchlejšie alebo že musí ochorieť skôr než jeho rodičia. Výskum zachytil priemerné rozdiely medzi skupinami, nie nemenné pravidlo platné pre každého jednotlivca.
Biologický vek nie je to isté ako dátum narodenia
Chronologický vek vyjadruje počet rokov, ktoré človek prežil. Biologický vek sa pokúša odhadnúť, v akom stave je jeho organizmus v porovnaní s inými ľuďmi rovnakého chronologického veku.
Neurčuje sa podľa vzhľadu, vrások ani toho, ako staro sa človek cíti. Vedci pri jeho odhadovaní používajú rôzne metódy založené napríklad na výsledkoch krvných vyšetrení, metabolických ukazovateľoch, zmenách DNA alebo hladinách bielkovín súvisiacich s fungovaním konkrétnych orgánov.
V najnovšom výskume použili viacero zavedených spôsobov hodnotenia biologického veku. Jeden z modelov pracoval s deviatimi krvnými hodnotami, medzi ktoré patrili albumín, kreatinín, glukóza, C-reaktívny proteín a ďalšie parametre spojené so zápalom, metabolizmom či funkciou orgánov.
Výskumníci sledovali celkové, teda systémové starnutie organizmu, ale aj biologické starnutie jednotlivých orgánových systémov. Ak výsledky naznačovali starší biologický profil, než by zodpovedal chronologickému veku účastníka, hovorili o zrýchlenom biologickom starnutí.
Takýto výsledok však nie je lekárskou diagnózou. Biologický vek navyše nepredstavuje jednu pevnú a nemennú hodnotu. Rozličné metódy môžu u rovnakého človeka priniesť rozdielne výsledky.
Pri mladších ročníkoch zaznamenali výrazný posun
V britskej skupine mali ľudia narodení v rokoch 1965 až 1974 po zohľadnení chronologického veku ukazovateľ systémového starnutia vyšší o 23 percent jednej štandardnej odchýlky než účastníci narodení medzi rokmi 1950 a 1954.
Podobný, ale výraznejší rozdiel sa ukázal v americkej skupine. Ľudia narodení v rokoch 1990 až 1999 mali ukazovateľ systémového starnutia vyšší o 92 percent jednej štandardnej odchýlky než účastníci narodení medzi rokmi 1965 a 1969.
Číslo 92 percent však nemožno vysvetľovať tak, že dnešní tridsiatnici starnú o 92 percent rýchlejšie alebo že sú biologicky takmer dvakrát starší. Ide o štatistický údaj vyjadrujúci veľkosť rozdielu v sledovanom ukazovateli medzi dvoma populačnými skupinami.
Výskum teda nezistil, že všetci ľudia narodení po roku 1990 majú poškodené alebo mimoriadne opotrebované bunky. Zachytil priemerný generačný posun v ukazovateľoch biologického starnutia. Medzi jednotlivými ľuďmi pritom môžu existovať veľké rozdiely.
Biologické starnutie súviselo s rizikom rakoviny
Riziko väčšiny nádorových ochorení rastie s pribúdajúcim vekom. Jedným z dôvodov je postupné hromadenie poškodení a genetických zmien, ktoré môžu narušiť správne fungovanie buniek. Vedci však v posledných rokoch upozorňujú na zvyšujúci sa výskyt niektorých nádorových ochorení aj medzi mladšími dospelými.
Autori výskumu preto skúmali, či rozdiel medzi biologickým a chronologickým vekom môže súvisieť s rizikom rakoviny diagnostikovanej do veku 55 rokov.
Vyššia miera systémového starnutia bola spojená približne s osempercentným zvýšením rizika solídnych nádorov s včasným nástupom. Keď vedci rozdelili účastníkov do troch skupín, ľudia s najvýraznejším systémovým starnutím mali o 15 percent vyššie riziko než účastníci s najnižšou mierou starnutia.
Súvislosť sa ukázala predovšetkým pri nádoroch pľúc, tráviaceho systému a maternice. Výsledky zároveň naznačili, že starší biologický profil imunitného systému súvisel s rakovinou pľúc diagnostikovanou v mladšom veku. Zrýchlené starnutie tukového tkaniva bolo zase spojené s rakovinou hrubého čreva a konečníka s včasným nástupom.
Pozorované rozdiely pretrvávali aj po zohľadnení genetických predpokladov na rakovinu a zrýchlené biologické starnutie. Ani tento výsledok však nedokazuje priamu príčinnú súvislosť. Z výskumu nemožno vyvodiť, že biologické starnutie samo osebe vyvoláva rakovinu. Výsledky zatiaľ ukazujú súvislosť, ktorú musia odborníci ďalej skúmať.
Prípadov rakoviny u mladších ľudí pribudlo
Samostatná globálna analýza zverejnená v roku 2023 uviedla, že počet nových prípadov rakoviny u ľudí mladších ako 50 rokov sa medzi rokmi 1990 a 2019 zvýšil o 79,1 percenta. Počet úmrtí v tejto vekovej skupine vzrástol o 27,7 percenta. Výpočet vychádzal z rozsiahlych medzinárodných údajov o chorobnosti a úmrtnosti.
Tieto čísla však nemožno vykladať bez širšieho kontextu. Absolútny počet prípadov ovplyvňuje aj rast svetovej populácie, zlepšovanie diagnostiky a rozdielna kvalita zdravotných registrov v jednotlivých krajinách. Pri niektorých nádorových ochoreniach však odborníci zaznamenávajú rastúci výskyt aj po zohľadnení vekového zloženia obyvateľstva.
Vývoj sa navyše líši podľa krajiny, pohlavia a konkrétneho typu nádoru. Neplatí teda, že medzi mladými ľuďmi rovnakým spôsobom pribúdajú všetky druhy rakoviny. Výraznú pozornosť priťahuje najmä rastúci výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka v mladších vekových skupinách.
Čo môže byť za rýchlejším biologickým starnutím?
Nový výskum neurčil jednu konkrétnu príčinu generačného rozdielu. Nedokázal ani to, že ho spôsobujú mobilné telefóny, sociálne siete, ultraspracované potraviny, mikroplasty alebo znečistené ovzdušie.
Biologický stav organizmu pravdepodobne ovplyvňuje kombinácia mnohých faktorov pôsobiacich počas celého života. Patria medzi ne genetické predpoklady, fajčenie, alkohol, stravovanie, pohyb, telesná hmotnosť, metabolické zdravie, kvalita spánku, psychická záťaž a životné prostredie. Svoju úlohu môžu zohrávať aj sociálne a ekonomické podmienky či dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Vedci sa zaoberajú možným vplyvom sedavého spôsobu života aj stravy s vysokým podielom energeticky bohatých, no výživovo chudobných výrobkov. Nie je však správne tvrdiť, že všetky priemyselne spracované potraviny poškodzujú telo rovnakým spôsobom alebo že každá prídavná látka spôsobuje chronický zápal.
Rovnako nemožno zatiaľ označiť mikroplasty za dokázanú príčinu zrýchleného starnutia dnešných tridsiatnikov. Ich možné účinky na ľudské zdravie sa skúmajú, no súčasné poznatky neumožňujú vysloviť takýto jednoznačný záver.
Výsledky neplatia rovnako pre každého
Výskum zachytil štatistický rozdiel medzi skupinami, nie pevné pravidlo pre každého príslušníka danej generácie. Človek narodený v 90. rokoch môže byť vo výbornej kondícii, zatiaľ čo niekto chronologicky mladší môže mať viac zdravotných problémov.
Biologický vek ovplyvňujú vrodené predispozície, prekonané ochorenia, životné prostredie aj každodenné návyky. Výsledok jedného komerčného testu preto nemožno považovať za spoľahlivú predpoveď dĺžky života alebo budúceho ochorenia.
Meranie biologického starnutia zatiaľ nie je bežným nástrojom, podľa ktorého by sa zdravým ľuďom automaticky určoval individuálny plán vyšetrení. Ak sa však výsledky potvrdia v ďalších výskumoch a v rozličných populáciách, podobné ukazovatele by mohli v budúcnosti pomáhať pri vyhľadávaní ľudí s vyšším rizikom niektorých ochorení.
Zdravý spôsob života zostáva najrozumnejšou prevenciou
Chronologický vek sa zastaviť nedá. Niektoré faktory spojené s biologickým starnutím a rizikom chronických ochorení však ovplyvniť môžeme.
Medzi dobre podložené odporúčania patrí nefajčiť, pravidelne sa hýbať, udržiavať si primeranú telesnú hmotnosť a alkohol konzumovať čo najmenej. Dôležitá je pestrá strava s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných potravín a vhodných zdrojov bielkovín. Význam má aj dostatok spánku, zvládanie dlhodobého stresu a kontrola krvného tlaku, cholesterolu a hladiny cukru v krvi.
Tieto opatrenia nemôžu zaručiť omladenie buniek ani „otočenie biologických hodín“. Pomáhajú však znižovať riziko viacerých srdcovo-cievnych, metabolických a nádorových ochorení.
Výsledky výskumu preto nie sú dôvodom na paniku. Upozorňujú skôr na to, že dátum narodenia neposkytuje úplný obraz o zdravotnom stave človeka. Ak sa tieto poznatky potvrdia, sledovanie biologického starnutia by v budúcnosti mohlo doplniť prevenciu a pomôcť lekárom odhaliť zvýšené zdravotné riziko ešte pred objavením ochorenia.
