Myrta krepová sa vďaka odolnejším odrodám postupne objavuje aj v záhradách strednej Európy. Potrebuje predovšetkým veľa slnka, teplé chránené miesto a priepustnú pôdu. Ak jej vytvoríte vhodné podmienky, počas druhej polovice leta sa môže obsypať veľkými súkvetiami ružových, červených, fialových alebo bielych kvetov.
Ešte donedávna sme myrtu krepovú obdivovali najmä počas dovoleniek v Taliansku, Chorvátsku či na juhu Francúzska. V teplejších oblastiach Európy zdobí mestské parky, súkromné záhrady, promenády aj okolie hotelov. Keď naplno rozkvitne, jej koruna takmer zmizne pod množstvom farebných súkvetí.
Dnes už táto atraktívna drevina nie je iba nedostupnou exotickou raritou. V záhradníctvach sa objavujú kompaktnejšie a odolnejšie odrody, ktoré možno pestovať aj v našich podmienkach. Úspech však závisí od vybranej odrody, polohy záhrady, priebehu zimy aj správnej starostlivosti. Hoci myrta krepová dokáže zniesť mráz, odolnosť jednotlivých odrôd sa môže výrazne líšiť.
Z Ázie sa postupne rozšírila do európskych záhrad
Myrta krepová (Lagerstroemia indica) pochádza z rozsiahleho územia Ázie. Jej prirodzený výskyt sa spája najmä s Čínou, juhovýchodnou Áziou, oblasťou Himalájí a Japonskom. Latinské druhové meno indica preto môže pôsobiť trochu zavádzajúco, pretože rastlina nepochádza výlučne z Indie.
Do Európy sa dostala už v 18. storočí. Rodové pomenovanie Lagerstroemia získala na počesť švédskeho obchodníka Magnusa von Lagerströma, ktorý dodával rastliny a prírodniny známemu prírodovedcovi Carlovi Linnému. Práve Linné tento rod vedecky opísal a pomenoval.
V oblastiach s dlhým a teplým letom sa myrta krepová rýchlo zaradila medzi obľúbené okrasné dreviny. Zaujme nielen farebnými kvetmi, ale aj celkovým vzhľadom. Môže rásť ako bohato rozkonárený ker alebo menší viackmenný strom.
Staršie dreviny sú príťažlivé aj mimo obdobia kvitnutia. Ich hladká kôra sa postupne odlupuje a odhaľuje plochy v sivastých, hnedých alebo škoricových odtieňoch. Na jeseň sa zase listy niektorých odrôd sfarbujú do žltej, oranžovej alebo červenej farby.
Moderné odrody sú odolnejšie než kedysi
Významný posun v šľachtení myrty krepovej nastal najmä počas 20. storočia. Veľká časť šľachtiteľskej práce sa uskutočnila v Spojených štátoch, kde je táto drevina mimoriadne obľúbená najmä v teplejších južných oblastiach.
Šľachtitelia krížili myrtu krepovú aj s ďalšími príbuznými druhmi. Ich cieľom bolo získať rastliny s bohatším kvitnutím, výraznejšími farbami, krajšou kôrou a lepšou odolnosťou proti múčnatke a ďalším hubovým ochoreniam. Niektoré nové odrody zároveň lepšie znášajú nízke zimné teploty.
V súčasnosti sú dostupné rastliny rôznych veľkostí. Niektoré odrody zostávajú nízke a dajú sa pestovať vo veľkých nádobách, iné postupne vytvoria niekoľkometrový ker alebo menší strom. Líšia sa tiež farbou kvetov, časom kvitnutia, rýchlosťou rastu a mrazuvzdornosťou.
Pri nákupe preto nestačí sledovať iba fotografiu na etikete. Dôležité je poznať presný názov odrody, jej predpokladanú konečnú veľkosť a odolnosť proti mrazu. Rastlina vhodná do teplej oblasti južného Slovenska nemusí spoľahlivo prežiť zimu v chladnej kotline alebo vo vyššej nadmorskej výške.
Rozkvitá v čase, keď iné kry pomaly končia
Jednou z najväčších predností myrty krepovej je jej neskoré a pomerne dlhotrvajúce kvitnutie. Orgovány, vajgélie a mnohé ďalšie okrasné kry ukončia svoju hlavnú sezónu už na jar alebo začiatkom leta. Myrta krepová sa, naopak, prebúdza neskôr a s kvitnutím sa neponáhľa.
Kvety sa vytvárajú na koncoch mladých výhonkov, ktoré vyrástli v aktuálnom roku. V teplých oblastiach môže začať kvitnúť už začiatkom leta. V slovenských podmienkach sa prvé súkvetia zvyčajne objavujú neskôr, často v druhej polovici júla alebo až v auguste.
Dĺžka kvitnutia závisí od odrody, počasia, množstva slnečného svetla aj celkového zdravotného stavu rastliny. Pri priaznivých podmienkach môže kvitnúť niekoľko týždňov a v mimoriadne teplej polohe pokračovať až do septembra či októbra.
Nemožno však zaručiť, že každá myrta krepová bude kvitnúť štyri mesiace alebo až do prvého mrazu. Počas chladného a daždivého leta môže rozkvitnúť neskoro, menej bohato alebo sa kvety nemusia naplno rozvinúť.
Súkvetia pripomínajú farebné oblaky
Jednotlivé kvety majú jemne zvlnené až pokrčené korunné lupienky, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú krepový papier. Práve odtiaľ pochádza slovenský názov myrta krepová. Kvety sú usporiadané v nápadných koncových metlinách.
Podľa odrody môžu byť biele, svetloružové, sýtoružové, červené, purpurové alebo fialové. Keď rastlina bohato rozkvitne, veľké množstvo súkvetí čiastočne prekryje listy. Z diaľky potom ker pôsobí ako veľký farebný oblak.
Myrta krepová zostáva okrasná aj po odkvitnutí. Listy niektorých odrôd sa na jeseň sfarbujú do žltých, oranžových alebo červených odtieňov. Staršie rastliny navyše zaujmú hladkou, dekoratívne sa odlupujúcou kôrou.
Bez slnka sa množstva kvetov nedočkáte
Myrta krepová potrebuje veľa priameho slnečného svetla a tepla. Najlepšie sa jej darí na južne alebo juhozápadne orientovanom stanovišti, ktoré je chránené pred studeným severným a východným vetrom.
Vhodné môže byť miesto pri slnečnej stene domu, ktorá cez deň prijíma teplo a postupne ho uvoľňuje do okolia. Rastlina však zároveň potrebuje dostatok priestoru a primerané prúdenie vzduchu.
Mala by mať aspoň šesť hodín priameho slnka denne, ideálne však ešte viac. V polotieni môže prežiť a vytvárať listy, ale kvitnutie býva slabšie alebo sa kvety nemusia objaviť vôbec. Nedostatok letného tepla patrí medzi najčastejšie príčiny, prečo myrta krepová v strednej Európe nekvitne.
Pri výbere miesta treba myslieť aj na jej konečnú veľkosť. Drobné odrody môžu zostať nízke, zatiaľ čo stromovité formy v priaznivých podmienkach dorastajú do výšky niekoľkých metrov. Rastlinu preto nevysádzajte tesne k domu, plotu alebo iným drevinám bez toho, aby ste poznali vlastnosti konkrétnej odrody.
Pôda musí odvádzať prebytočnú vodu
Myrta krepová najlepšie rastie v primerane vlhkej, ale dobre priepustnej pôde. Dokáže sa prispôsobiť rôznym pôdnym podmienkam vrátane ťažšej zeminy, pokiaľ v nej po daždi alebo počas zimy dlhodobo nestojí voda.
Nebezpečné je najmä spojenie zimného chladu a premokrených koreňov. V takejto pôde môže rastlina slabnúť, zle prezimovať alebo úplne odumrieť.
Ak máte v záhrade veľmi ťažkú, zhutnenú zeminu, treba zlepšiť jej štruktúru a odtok vody na väčšej ploche. Samotná malá jama naplnená ľahkým substrátom nemusí stačiť. V nepriepustnom podloží môže dokonca fungovať ako nádoba, do ktorej bude stekať voda z okolia.
Nevhodné sú zamokrené miesta, priehlbiny a stanovištia s vysokou hladinou podzemnej vody. Ak sa dobrý odtok nedá zabezpečiť, rastlinu možno vysadiť na mierne vyvýšené miesto. Menšie odrody sa dajú pestovať aj vo veľkých nádobách.
Po výsadbe nesmie úplne preschnúť
Mladá myrta krepová potrebuje počas prvých rokov pravidelné zavlažovanie, aby si vytvorila dostatočne silný koreňový systém. Pôda má zostať primerane vlhká, nie však neustále mokrá.
Po zakorenení rastlina lepšie zvláda kratšie obdobia sucha. Dlhodobý nedostatok vody však môže spomaliť rast a obmedziť tvorbu kvetov. Počas horúceho a suchého leta je vhodnejšia výdatná zálievka v dlhších intervaloch než každodenné povrchové pokropenie.
Voda by sa mala dostať hlbšie ku koreňom. Polievajte ju preto priamo ku koreňovej zóne a zbytočne nezvlhčujte listy. Suchšie listy a vzdušná koruna pomáhajú obmedziť podmienky vhodné na šírenie niektorých hubových ochorení.
Povrch pôdy možno prikryť niekoľkocentimetrovou vrstvou organického mulča. Ten spomalí odparovanie vody a zmierni prudké zmeny teploty pôdy. Mulč však nenavŕšte priamo ku kmeňu. Vlhký materiál v tesnom kontakte s kôrou by mohol podporiť jej poškodenie alebo zahnívanie.
S hnojivom treba zaobchádzať opatrne
Počas vegetačného obdobia môže myrte krepovej prospieť primeraná dávka vyváženého alebo pomaly pôsobiaceho hnojiva. Množstvo treba prispôsobiť úrodnosti pôdy, veľkosti rastliny a odporúčaniu výrobcu.
Najväčším problémom býva nadbytok dusíka. Ten podporuje bujný rast listov a dlhých mäkkých výhonkov, ale môže obmedziť tvorbu kvetov. Neskoro vyrastené výhonky navyše nemusia do zimy dostatočne vyzrieť, a preto ich môže mráz ľahšie poškodiť.
Riziko vzniká aj vtedy, keď myrta rastie vedľa intenzívne prihnojovaného trávnika. Časť živín určených pre trávu sa môže dostať aj ku koreňom okrasnej dreviny.
Radikálny každoročný rez nie je potrebný
Myrta krepová kvitne na nových výhonkoch, preto dobre znáša rozumný rez vykonaný pred začiatkom rastu. To však neznamená, že ju treba každú jar radikálne skrátiť.
Príliš silný každoročný rez môže viesť k tvorbe dlhých a slabších výhonkov, pokaziť prirodzený tvar koruny a zanechať veľké rany. Rastlina po takomto zásahu síce môže vytvoriť mohutné výhonky, tie však nemusia byť dostatočne pevné.
Na jar odstráňte najmä suché, poškodené, namrznuté a navzájom sa križujúce konáre. Podľa potreby možno korunu mierne presvetliť alebo upraviť tvar kra. Pri stromčekovej forme sa postupne odstraňujú aj nežiaduce výhonky vyrastajúce pri báze.
Ak nadzemná časť počas silnej zimy namrzne, netreba ju odstraňovať príliš skoro. Počkajte, kým bude jasne viditeľné, ktoré časti sú skutočne odumreté. Poškodené výhonky potom skráťte až po zdravé drevo.
Ak korene zostali živé, rastlina môže opäť vyhnať od zeme. V takom roku však nemusí dosiahnuť pôvodnú veľkosť a jej kvitnutie môže byť oneskorené alebo slabšie.
Mrazuvzdornosť závisí od odrody aj stanovišťa
Údaj o jednej univerzálnej teplote, ktorú znesú všetky myrty krepové, by bol zavádzajúci. Jednotlivé odrody nemajú rovnakú odolnosť. Rozdiel môže byť aj medzi mrazuvzdornosťou koreňov a nadzemných konárov. Korene teda môžu prežiť, hoci výhonky nad zemou namrznú.
Niektoré odolnejšie odrody môžu na chránenom stanovišti zvládnuť teploty približne okolo –18 až –20 °C. Takýto údaj však neznamená, že rastlina určite prežije zimu bez poškodenia.
Rozhoduje aj dĺžka mrazivého obdobia, vietor, vlhkosť pôdy, vek rastliny, vyzretie dreva a prudké výkyvy teplôt. Krátky pokles teploty môže rastlina zniesť lepšie než niekoľkodňový silný mráz sprevádzaný studeným vetrom.
Na Slovensku má myrta krepová najväčšiu šancu v teplejších, najmä južných oblastiach, vo vinohradníckych polohách a v mestských záhradách s priaznivou mikroklímou. V chladných kotlinách, na severe krajiny a vo vyšších nadmorských výškach je jej celoročné pestovanie vo voľnej pôde podstatne riskantnejšie.
Mladé rastliny treba počas zimy chrániť
Prvých niekoľko rokov po výsadbe je rozumné myrtu krepovú chrániť. Ku koreňom možno navrstviť suché lístie, kompostovanú kôru alebo iný vzdušný izolačný materiál. Nadzemnú časť možno v chladnejšej oblasti obaliť bielou netkanou textíliou.
Nevhodná je nepriedušná plastová fólia. Zadržiava vlhkosť a počas slnečných zimných dní sa môže priestor pod ňou výrazne prehrievať.
Na jar treba zimnú ochranu postupne odstrániť, keď pominie riziko silných mrazov. Myrta krepová začína pučať pomerne neskoro, preto ju netreba predčasne považovať za odumretú. Kým iné kry už majú listy, ona môže stále vyzerať, akoby zimu neprežila.
Trpezlivosť je pri tejto drevine dôležitá. Pred radikálnym rezom môžete jemne poškriabať tenkú vrstvu kôry na menšom výhonku. Ak je pletivo pod ňou zelené, konár je stále živý.
Najčastejšie chyby pri pestovaní myrty krepovej
Najväčším nepriateľom tejto rastliny nemusí byť vždy samotný mráz. O kvety alebo dokonca o celú drevinu vás častejšie pripravia nevhodné podmienky a nesprávna starostlivosť.
Medzi najčastejšie chyby patria:
- výsadba do tieňa alebo chladného polotieňa
- pestovanie na veternom a mrazivom mieste
- dlhodobo premokrená pôda
- plytké zalievanie bez preniknutia vody ku koreňom
- nadmerné prihnojovanie dusíkom
- radikálny každoročný rez
- výber odrody bez overenia jej veľkosti a odolnosti
- odstránenie rastliny na jar skôr, než dostane čas neskoro vyrašiť
Pri nevhodných podmienkach sa môže objaviť aj múčnatka, ktorá vytvára na listoch typický belavý povlak. Riziko sa zvyšuje pri slabej cirkulácii vzduchu, nedostatku slnka a pravidelnom zvlhčovaní listov.
Pri kúpe je preto výhodné vybrať odrodu, ktorá má vyššiu odolnosť proti múčnatke. Pomôže aj vzdušné stanovište, primeraný rez a polievanie priamo ku koreňom.
Rastlina, ktorej obľuba ešte len porastie
Vo Francúzsku, Taliansku či Chorvátsku je myrta krepová bežnou súčasťou parkov, ulíc a záhrad. Na Slovensku ju stále možno považovať za menej známu drevinu, jej pestovanie však už nie je nemožné.
Najkrajšie výsledky dosahuje v oblastiach s dlhým a teplým letom. Na slnečnom a chránenom stanovišti sa môže odmeniť dlhotrvajúcim kvitnutím práve v období, keď už mnohé iné okrasné dreviny strácajú farbu. Počas jesene ju zdobia sfarbené listy a v zime môže upútať dekoratívnou odlupujúcou sa kôrou.
Nie je to úplne bezúdržbový ker vhodný do každej záhrady. Ak mu však doprajete dostatok slnka, priepustnú pôdu, primerané množstvo vody a ochranu počas prvých zím, môže sa stať jednou z najvýraznejších drevín neskorého leta.
Ako dlho kvitne myrta krepová?
V teplých oblastiach a pri priaznivom počasí môže kvitnúť niekoľko mesiacov. Na Slovensku sa kvety najčastejšie objavujú od druhej polovice leta a môžu vydržať do septembra alebo októbra. Presný čas závisí od odrody, počasia a stanovišťa.
Je myrta krepová mrazuvzdorná?
Jej mrazuvzdornosť závisí od konkrétnej odrody. Niektoré odolnejšie formy môžu na chránenom stanovišti zvládnuť teploty približne –18 až –20 °C, nadzemné výhonky však môžu počas nepriaznivej zimy namrznúť. Mladé rastliny treba chrániť.
Prečo myrta krepová nekvitne?
Najčastejšou príčinou je nedostatok slnka alebo letného tepla. Kvitnutie môže obmedziť aj priveľa dusíka, príliš silný rez, poškodenie zimným mrazom, dlhodobé sucho alebo premokrená pôda. Mladá rastlina môže potrebovať určitý čas, aby sa po výsadbe dobre zakorenila.
Kedy treba myrtu krepovú strihať?
Zdravotný a mierny tvarovací rez sa robí pred začiatkom nového rastu, spravidla na jar. Odstraňujú sa najmä suché, poškodené, namrznuté a nevhodne rastúce konáre. Radikálne každoročné skracovanie celej koruny nie je potrebné.
Dá sa pestovať aj v nádobe?
Menšie odrody možno pestovať vo veľkej nádobe s odtokovými otvormi. Substrát však v lete vysychá rýchlejšie a korene sú v zime vystavené silnejšiemu chladu než vo voľnej pôde. Nádobu preto treba dôkladne zaizolovať alebo premiestniť do chladného chráneného priestoru.
