Keď sa stratí posledný sneh a ľad, naše oči automaticky hľadajú prvé kvety pri zemi. No rovnako pozorne by sme sa mali zahľadieť aj do konárov kríkov a stromov.
Práve tam sa totiž začína skutočné predjarie. Ktoré dreviny rozkvitajú medzi prvými?
Jednotlivé druhy môžeme zoradiť podľa toho, ako postupne nakvétajú. Treba však počítať s tým, že počasie býva nevyspytateľné a každý rok môže byť poradie mierne odlišné.
Kalina voňavá (Viburnum farreri)
Spomedzi mnohých druhov kalín vyniká najmä tým, že kvitne veľmi skoro – často už koncom februára. Ak mráz časť kvetov poškodí, rastlina zvyčajne vytvorí ďalšie.
Pochádza zo severnej Číny a dorastá približne do výšky dvoch metrov. Rastie trochu nepravidelne, listy má vajcovité a pomerne nenápadné.
O to výraznejšie sú jej silno voňajúce kvety, ktoré majú svetloružovú až takmer bielu farbu a sú usporiadané v súkvetiach s priemerom okolo 5 cm. Plody nie sú príliš výrazné.
Kalina nemá špecifické nároky na pôdu, potrebuje však trvalo mierne vlhké stanovište. Aby sme si kvety mohli vychutnať čo najdlhšie, vysádzame ju na chránené a teplejšie miesto.
Rez znáša, no pri príliš silnom zásahu má tendenciu nadmerne zahusťovať. Rozmnožuje sa letnými odrezkami.
Jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum)
V bežnej reči sa slovom jazmín často označuje aj ker kvitnúci bielymi kvetmi koncom mája – ide však o pustoryl (Philadelphus).
Skutočným zástupcom rodu Jasminum je jazmín nahokvetý.
Pochádza z Číny a vytvára dlhé, oblúkovito previsnuté výhony. Prvé puky sa objavujú už na jeseň.
Keď v záhradách začnú rozkvitať krokusy, na jeho vetvách sa otvárajú drobné, sýtožlté kvety. Ak ich poškodí mráz, rastlina obyčajne znovu zakvitne.
Neskôr na jar a v lete už pôsobí nenápadne, s drobnými listami.
Ide o svetlomilnú a teplomilnú drevinu, ktorá u nás môže namŕzať. Hoci dobre regeneruje, zimná ochrana je vhodná.
Najlepšie sa jej darí na závetrnom mieste, napríklad na terase, odkiaľ môžu výhony voľne splývať. Dá sa však aj vyväzovať k opore do výšky viac než dva metre.
Vyhovuje jej ľahšia pôda a dobre znáša sucho. Rozmnožuje sa delením alebo potápaním výhonov (hriadením).
Vresovec pleťový (Erica carnea)
Tento druh spoznáme jednoducho – ako jediný z vresovcov kvitne už v predjarí. Puky si pripravuje už na jeseň.
Nízke, približne 20 cm vysoké trsy sú bohato obsypané drobnými ružovými kvietkami. Existuje množstvo kultivarov s bielymi, ružovými aj fialovými odtieňmi.
Pôvodne rastie v južnej a západnej Európe, zasahuje aj do južných a západných Čiech. Pestovanie sa riadi rovnakými zásadami ako pri iných vresoviskových rastlinách.
Vyžaduje ľahšiu, trvalo vlhkú pôdu obohatenú rašelinou a stanovište v miernom polotieni. Sádza sa v skupinách, minimálne 25 cm od seba.
Po odkvitnutí je vhodné súkvetia odstrihnúť. Rozmnožuje sa letnými odrezkami alebo delením.
Lykovec jedovatý (Daphne mezereum)
V ešte bezlistých lesoch môže upútať malý ker s výrazne voňavými ružovými kvetmi. Dorastá obyčajne do výšky okolo 50 cm, výnimočne až do jedného metra.
Listy sú podlhovasté, mierne sivasté a dosahujú dĺžku približne 6 cm.
Kvety vyrastajú priamo na holých koncoch vetvičiek. Neskôr sa objavujú sýtočervené, takmer guľaté dužinaté plody s jediným semenom. Celá rastlina je jedovatá.
Je rozšírený od celej Európy až po západnú Čínu. U nás rastie roztrúsene, najmä v pahorkatinách a podhorských oblastiach, v bukových či svetlých dubovo-hrabových lesoch.
V záhrade mu vyberáme miesto s trvalou vlhkosťou v ľahkom polotieni. Vhodná je pôda obohatená kompostom z lístia s neutrálnou reakciou. Je dostatočne mrazuvzdorný.
Najlepšie sa rozmnožuje výsevom čerstvých semien po dozretí plodov, pričom mladé rastliny rastú pomaly a dopestovanie trvá aj tri roky.
Rododendron raný (Rhododendron × praecox)
Tento redšie vetvený, približne meter vysoký ker kvitne fialovo už začiatkom marca. V čase kvitnutia má ešte minuloročné listy, ktoré neskôr opadávajú.
Vznikol v polovici 19. storočia krížením dvoch druhov z Himalájí a horských oblastí Sibíri.
Kvitne podstatne skôr než väčšina rododendronov a jemnou stavbou vetiev sa od nich líši, no nároky má podobné.
Vyžaduje humóznu, kyslú pôdu s výrazným podielom neupravenej rašeliny, stanovište v miernom polotieni a stálu pôdnu aj vzdušnú vlhkosť.
Ideálne je chránené miesto, napríklad pri jazierku. Drevo mrazmi výrazne netrpí, rozmnožovanie je však náročnejšie.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Vyšší, pomaly rastúci ker s nenápadnými vajcovitými listami. Guľaté puky sa objavujú už na jeseň a čakajú na prvé dlhšie bezmrazové obdobie koncom zimy.
Na slnečných miestach sa kvety otvárajú už vo februári.
Drobné kvety sú usporiadané do guľovitých súkvetí a v čase plného kvitnutia vytvárajú doslova zlatú záplavu.
Plody dozrievajú koncom augusta a sfarbujú sa do tmavočervena. Lesklé, podlhovasté kôstkovice dorastajú do 3 cm a sú jedlé.
Je typickým druhom teplomilnej flóry, rozšírený od strednej Európy po Malú Áziu. Je plne mrazuvzdorný a nenáročný.
Vyhovuje mu hlinitá alebo hlinitopiesčitá pôda s prídavkom mletého vápenca a slnečné až mierne zatienené miesto.
Vyžaduje len občasné presvetlenie starších konárov, nie skracovanie výhonov. Rozmnožuje sa výsevom, ktorý klíči pomaly.
Mandľa nízka (Amygdalus nana / Prunus tenella)
Do výšky približne jedného metra dorastajúci ker je začiatkom apríla úplne obsypaný jemnými ružovými kvetmi.
Má úzke listy a v lete sa na ňom objavujú malé mandle, ktorých semená sú jedovaté.
Rozšírená je od strednej Európy po západnú Áziu, u nás vzácne na južnej Morave. Je výrazne teplomilná a obľubuje vápenaté pôdy, inak je nenáročná a dobre znáša sucho.
Vyžaduje plné slnko. Postupne sa rozširuje podzemnými výhonkami, čo možno využiť na jej rozmnožovanie.
Vŕba jíva (Salix caprea)
Typickým symbolom jari sú vetvičky s „bahniatkami“. Vŕbu jívu si síce do malej záhrady často nevysadíme, no v prírode patrí k najvýraznejším predjarným drevinám.
Často býva zrezávaná, preto rastie ako nepravidelný ker vysoký viac než tri metre. Má široké, vajcovité listy.
Ide o dvojdomú rastlinu – existujú samčie a samičie jedince. Kvetné jahňady sa objavujú ešte pred rašením listov, zvyčajne v marci.
Samičie sú zelenkasté, samčie žltkasté vďaka peľu.
Dobré rady na záver
- Všetky skoro kvitnúce dreviny sú významným zdrojom potravy pre včely.
- Kry je vhodné doplniť jarnými bylinami, ako sú pečeňovníky, prvosienky, snežienky, scily, modrice, čemerice, krokusy, tavolíny, chochlačky či sasanky.
- Vysádzajme ich pozdĺž chodníkov, aby sme mohli denne sledovať, ako sa puky postupne otvárajú a vychutnať si ich vôňu zblízka.
- Konáriky s pukmi možno rýchliť vo váze. Ak ich na niekoľko hodín ponoríme do vlažnej vody, v interiéri rýchlo rozkvitnú.
