Horúčavy v paneláku zvládnete aj bez klimatizácie. Jednoduché triky ochladia byt počas tropických dní

Bytovka
Bytovka Foto: depositphotos.com

Letné počasie má svoje čaro, no iba dovtedy, kým možno vysoké teploty tráviť pri vode, v tieni stromov alebo v príjemne chladnej miestnosti. Oveľa náročnejšie sú horúčavy pre ľudí, ktorí musia zostať doma v panelákovom byte. Najmä byty na vyšších poschodiach, pod strechou alebo s oknami orientovanými na juh a západ sa dokážu počas slnečného dňa nepríjemne prehriať.

Klimatizácia síce prináša rýchle ochladenie, jej kúpa a prevádzka však niečo stoja a nie v každom byte sa dá jednoducho namontovať. Dobrou správou je, že vnútornú teplotu možno znížiť alebo aspoň spomaliť prehrievanie miestností aj bez nej. Základom je zabrániť slnečným lúčom, aby prenikali dovnútra, vetrať v správnom čase a obmedziť všetky zbytočné zdroje tepla.

Vetrajte vtedy, keď je vonku chladnejšie než v byte

Jednou z najčastejších chýb je ponechanie okien otvorených počas celého horúceho dňa. Človek síce môže vďaka pohybu vzduchu nadobudnúť pocit, že sa miestnosť ochladzuje, v skutočnosti však dovnútra prúdi teplý vonkajší vzduch. Steny, podlahy a nábytok ho postupne absorbujú a byt sa ešte viac prehrieva.

Najvhodnejším časom na dôkladné vetranie je noc, skoré ráno alebo obdobie po búrke, keď vonkajšia teplota klesne pod teplotu v interiéri. Ak to dispozícia bytu umožňuje, otvorte okná na protiľahlých stranách a vytvorte prievan. Takto sa vzduch vymení podstatne rýchlejšie.

Okná je vhodné zatvoriť hneď, ako sa vonku začne otepľovať. Nedá sa pritom povedať, že správnym časom je vždy konkrétna hodina. Počas niektorých dní môže byť vonku chladnejšie ešte o ôsmej ráno, inokedy sa vzduch ohreje oveľa skôr. Pomôcť môže obyčajný teplomer umiestnený v byte a druhý na tienistom mieste vonku.

Nočné vetranie je bezpečnejšie a príjemnejšie, ak máte na oknách sieťky proti hmyzu. V rušných mestských oblastiach však treba prihliadať aj na hluk a kvalitu vonkajšieho ovzdušia.

Žalúzie a rolety zatiahnite ešte pred príchodom slnka

Najlepší výsledok dosiahnete vtedy, keď teplo zastavíte ešte predtým, ako prenikne cez sklo. Mimoriadne účinné sú preto vonkajšie rolety, žalúzie, markízy alebo tieniace plachty. Zachytia slnečné žiarenie na vonkajšej strane okna, takže sa sklenená plocha a následne ani miestnosť nezohrejú tak výrazne.

Pomôžu však aj vnútorné žalúzie a závesy. Zatiahnite ich najmä na oknách, do ktorých dopoludnia alebo popoludní priamo svieti slnko. Netreba pritom zatemniť celý byt na celý deň. Zatienené majú byť predovšetkým tie miestnosti, ktoré sú práve vystavené slnečnému žiareniu.

Ak nemáte žalúzie ani hrubšie závesy, ako dočasné riešenie môžete použiť svetlé prestieradlo alebo inú ľahšiu tkaninu. Tmavé uteráky a deky nie sú najlepšou voľbou, pretože pohlcujú veľa slnečného žiarenia a následne odovzdávajú teplo do miestnosti. Ťažké textílie navyše nemusia byť vhodné pre každú garnižu.

Vypnite spotrebiče, ktoré zbytočne vyhrievajú miestnosť

Teplo nevytvára iba slnko. Ohrieva ho aj zapnutý televízor, počítač, herná konzola, sušička, rúra či klasická žiarovka. Jednotlivé spotrebiče síce nemusia produkovať veľké množstvo tepla, no v malej uzatvorenej miestnosti sa ich účinok postupne sčítava.

Počas najteplejšej časti dňa preto vypnite zariadenia, ktoré práve nepotrebujete. Nenechávajte ich ani v pohotovostnom režime, ak sa dajú úplne odpojiť. Vhodné je obmedziť pečenie v rúre a dlhé varenie. Teplé jedlo môžete pripraviť skoro ráno alebo večer, prípadne si počas horúčav zvoliť ľahšie pokrmy, ktoré nevyžadujú zdĺhavú tepelnú úpravu.

Práčku a umývačku riadu je lepšie spúšťať večer alebo skoro ráno. Pri umývačke po skončení programu chvíľu počkajte, aby ste do kuchyne naraz nevypustili veľké množstvo horúcej pary.

Ventilátor neznižuje teplotu, ale dokáže výrazne uľaviť

Ventilátor nevyrába studený vzduch, takže teplotu v izbe spravidla nezníži. Prúdenie vzduchu však urýchľuje odparovanie potu z pokožky, a preto sa človek cíti príjemnejšie. Najväčší význam má vtedy, keď fúka na ľudí, nie do prázdnej miestnosti.

Večer môžete ventilátor postaviť k otvorenému oknu a pomôcť tak výmene vzduchu. Jednou možnosťou je nasmerovať ho dovnútra, ak je vonkajší vzduch chladnejší. Pri vhodne rozmiestnených oknách ho možno otočiť aj smerom von a vytláčať ním nahromadený teplý vzduch z bytu.

Miska s ľadom umiestnená pred ventilátorom môže v jeho bezprostrednom okolí priniesť krátkodobý pocit ochladenia. Nemožno však očakávať, že týmto spôsobom výrazne znížite teplotu v celom byte. Roztápajúci sa ľad navyše mierne zvyšuje vlhkosť.

Mokrá bielizeň nemusí byť v každom byte dobrým riešením

Rozvešaná mokrá bielizeň pri odparovaní vody môže vzduch vo svojom okolí mierne ochladiť. Tento postup však nie je vhodný automaticky pre každú domácnosť. Odparovaním sa zvyšuje relatívna vlhkosť a pri už beztak dusnom počasí môže byť pobyt v miestnosti ešte nepríjemnejší. Vyššia vlhkosť totiž sťažuje odparovanie potu, ktorým sa telo prirodzene ochladzuje.

Bielizeň preto sušte v byte iba vtedy, keď je vzduch skutočne suchý a miestnosť možno neskôr vyvetrať. Ak máte doma vlhkomer a hodnota je už vysoká, ďalšie zvlhčovanie vynechajte. Vlhké uteráky položené na nábytku alebo posteli môžu navyše podporiť vznik zatuchnutého zápachu či plesní.

Oveľa bezpečnejšie je priložiť chladný vlhký uterák priamo na zátylok alebo zápästia. Pomôže aj vlažná sprcha či namočenie chodidiel do chladnej, nie však ľadovej vody.

Nezabúdajte pravidelne piť

Počas horúčav stráca telo viac vody potením, preto je potrebné tekutiny priebežne dopĺňať. Nespoliehajte sa iba na výrazný smäd, najmä u detí, starších ľudí a niektorých chronicky chorých osôb nemusí byť dostatočne spoľahlivým signálom.

Najlepšou voľbou je čistá pitná voda. Vhodná môže byť aj nesladená minerálna voda, slabý čaj alebo voda ochutená kúskami ovocia, citrónom či mätou. Citrón spríjemní chuť a pridá malé množstvo vitamínu C, organizmus však „neodkysľuje“. Hodnotu pH krvi si zdravé telo reguluje samo pomocou pľúc a obličiek.

Univerzálne pravidlo, podľa ktorého musí každý človek vypiť presne dva litre denne, neexistuje. Potreba tekutín závisí od veku, telesnej hmotnosti, zdravotného stavu, jedálnička, fyzickej aktivity aj množstva potu. Počas horúčav preto pite pravidelne v menších dávkach a sledujte aj farbu moču. Veľmi tmavý moč alebo výrazne zriedkavé močenie môžu upozorniť na nedostatok tekutín.

Sladené nápoje nie sú ideálnym základom pitného režimu a alkohol riziko dehydratácie aj prehriatia zvyšuje. Ľudia s ochorením srdca alebo obličiek, ktorí majú lekárom určené obmedzenie tekutín, by ich príjem nemali svojvoľne zvyšovať.

Ochladzujte predovšetkým svoje telo

Ak sa nedarí ochladiť celý byt, sústreďte sa na seba. Noste ľahké, voľné a priedušné oblečenie. Počas dňa si oplachujte tvár, ruky a predlaktia vlažnou vodou. Veľmi studená sprcha síce pôsobí osviežujúco, môže však vyvolať stiahnutie ciev a pre niektorých ľudí predstavovať zbytočný teplotný šok.

Na spanie používajte ľahkú posteľnú bielizeň z priedušného materiálu. Ak je jedna miestnosť citeľne chladnejšia než ostatné, presuňte sa do nej aspoň počas najteplejších hodín alebo v nej spite. Dvere do vyhriatych miestností môžete cez deň zatvoriť, aby sa teplý vzduch nešíril po celom byte.

Pozor na príznaky prehriatia

Horúčava nie je iba otázkou pohodlia. Môže viesť k vyčerpaniu z tepla, dehydratácii alebo nebezpečnému prehriatiu organizmu. Medzi varovné príznaky patria výrazná slabosť, bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, svalové kŕče, zrýchlený pulz, nezvyčajná ospalosť alebo zmätenosť.

Postihnutého človeka treba presunúť na chladnejšie miesto, uvoľniť mu oblečenie a postupne ho ochladzovať. Ak je zmätený, stráca vedomie, má veľmi vysokú telesnú teplotu alebo sa jeho stav nezlepšuje, treba privolať zdravotnú pomoc. Zvýšenú pozornosť si počas horúčav vyžadujú malé deti, seniori, tehotné ženy a ľudia s chronickými ochoreniami.

Aj bez klimatizácie možno prehrievanie panelákového bytu citeľne obmedziť. Najväčší účinok neprinesie jediný zázračný trik, ale spojenie viacerých opatrení: intenzívne nočné vetranie, denné tienenie, zatvorené okná počas najväčšej horúčavy, vypnutie nepotrebných spotrebičov a pravidelné ochladzovanie tela. Rovnaké základné opatrenia odporúčajú aj Úrad verejného zdravotníctva SR a Svetová zdravotnícka organizácia.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať