Pre staršie generácie predstavovali vlastné auto a kľúče od bytu významné symboly samostatnosti a dospelosti. Časť dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov však využíva prenájmy, predplatné či zdieľané služby. Neznamená to automaticky, že mladí ľudia odmietajú majetok. Niekto si vyberá flexibilnejší život dobrovoľne, iný na vlastné bývanie alebo automobil jednoducho finančne nedosiahne.
Pohľad na vlastníctvo sa v niektorých skupinách skutočne mení. Pred kúpou drahšej veci ľudia častejšie zvažujú, ako často ju využijú a koľko ich bude stáť jej prevádzka. Najlepšie to vidieť na automobiloch. Tie môžu veľkú časť dňa zostať nevyužité na parkovisku, hoci ich majiteľ za ne naďalej platí.
Pre človeka žijúceho v meste s kvalitnou verejnou dopravou preto nemusí byť vlastníctvo vozidla výhodné. Úplne iná situácia nastáva v menšej obci, kde autobus premáva iba niekoľkokrát denne.
VIDEO: Pozrite sa, ako môže fungovať požičanie zdieľaného bicykla.
Vlastné auto prináša slobodu aj pravidelné výdavky
Automobil dokáže výrazne uľahčiť každodenný život, no jeho cena sa nekončí zaplatením kúpnej sumy. Majiteľ musí počítať s poistením, pohonnými látkami, technickou a emisnou kontrolou, pneumatikami, pravidelným servisom aj nečakanými opravami. Hodnota bežného auta navyše vekom a používaním spravidla klesá.
V mestách sa pridáva problém s parkovaním. Vodič môže platiť za rezidentské státie, parkovací dom alebo prenajaté miesto. Ak automobil využíva iba príležitostne, celkové náklady môžu byť vyššie než výdavky na verejnú dopravu, taxislužbu a občasný prenájom vozidla.
Aj preto sa vo väčších mestách objavili služby zdieľaných automobilov. Používateľ si dostupné vozidlo vyhľadá a rezervuje prostredníctvom aplikácie. Zaplatí podľa pravidiel poskytovateľa, napríklad za čas alebo počet prejdených kilometrov. Nemusí pritom riešiť servis, poistenie ani dlhodobé parkovanie.
Takýto spôsob dopravy môže byť užitočný pri väčšom nákupe, sťahovaní, návšteve rodiny alebo víkendovom výlete. Nie je však vhodný pre každého. Ak človek jazdí denne alebo potrebuje auto neustále k dispozícii, vlastné vozidlo môže byť praktickejšie a v niektorých prípadoch aj lacnejšie.
Podobný princíp funguje pri zdieľaných bicykloch a kolobežkách. Používateľ si nekupuje dopravný prostriedok, ale platí za jeho krátkodobé použitie.
Na vidieku zostáva auto často nevyhnutnosťou
Predstava života bez vlastného auta je reálna najmä tam, kde existuje hustá sieť verejnej dopravy a služby sú dostupné v pešej vzdialenosti. Na vidieku a v menších regiónoch bývajú možnosti obmedzenejšie.
Ak autobus alebo vlak nepremáva v čase pracovných zmien, automobil prestáva byť otázkou životného štýlu. Bez neho sa človek nemusí dostať načas do zamestnania, k lekárovi, na úrady či na nákup. Rodičia ho často potrebujú aj na odvoz detí do školy a na krúžky.
Bicykel nemôže auto nahradiť pri každej ceste, najmä ak ide o väčšiu vzdialenosť, zlé počasie alebo trasu bez bezpečnej cyklistickej infraštruktúry. Ani zdieľané automobily nie sú dostupné vo všetkých slovenských mestách a obciach.
Nemožno preto vyhlásiť, že mladí ľudia všeobecne prestávajú mať záujem o vlastné autá. Rozhodujúce sú miesto bydliska, dostupnosť spojov, zamestnanie, rodinná situácia aj finančné možnosti konkrétneho človeka.
Prenájom môže znamenať slobodu, ale aj jedinú dostupnú možnosť
Zmena spôsobu používania vecí sa netýka iba dopravy. Prenájom a zdieľanie sa rozšírili aj do pracovného prostredia. Samostatne zárobkovo činní ľudia či zamestnanci pracujúci na diaľku môžu využívať coworkingové centrá namiesto vlastnej kancelárie.
Existujú aj rozličné formy spoločného bývania. Obyvateľ má vlastnú izbu alebo menší súkromný priestor, zatiaľ čo kuchyňu, obývaciu izbu či pracovňu zdieľa s ostatnými. Výhodou môžu byť nižšie náklady a spoločné zázemie, nevýhodou menšie súkromie.
Časť mladých ľudí nechce zostať dlhodobo viazaná na jedno miesto. Prenájom im umožňuje jednoduchšie sa presťahovať za prácou, partnerom alebo štúdiom. Kto pracuje na diaľku, môže určitý čas stráviť aj v inom meste či krajine.
Tento spôsob života však nemožno pripisovať celej generácii. Mnohí mladí ľudia túžia po vlastnom dome alebo byte, no kúpu odkladajú pre vysokú cenu, chýbajúce úspory alebo obavy z dlhodobého úveru.
Mladí Slováci sa osamostatňujú pomerne neskoro
Mnohí mladí ľudia na Slovensku zostávajú bývať s rodičmi aj po skončení školy a nástupe do zamestnania. Nemožno z toho však vyvodiť, že sa nechcú osamostatniť. Dôvodom môžu byť vysoké ceny nehnuteľností, drahé nájomné, nedostatočné úspory, neistý príjem aj obmedzená ponuka dostupného bývania.
Svoju úlohu zohrávajú tiež rodinné a kultúrne zvyklosti. Viacgeneračné bývanie je na Slovensku pomerne bežné a niektorým domácnostiam vyhovuje. Iní mladí ľudia zostávajú u rodičov preto, aby si našetrili peniaze potrebné na kúpu vlastného bytu alebo na získanie hypotéky.
Vysoký podiel domácností žijúcich vo vlastnom bývaní zároveň neznamená, že väčšina mladých ľudí osobne vlastní byt alebo dom. Ak dospelý človek býva s rodičmi v ich nehnuteľnosti, sám ešte nemusí mať žiadny majetok. Pri hodnotení situácie je preto potrebné rozlišovať medzi bývaním v domácnosti vlastníka a osobným vlastníctvom nehnuteľnosti.
Vlastný byt zostáva pre mnohých vzdialeným cieľom
Dostupnosť bývania závisí od vzťahu medzi cenami nehnuteľností, príjmami a úrokovými sadzbami. Záujemca o hypotéku musí mať dostatočný príjem, splniť pravidlá banky a spravidla disponovať aj vlastnými úsporami.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že dostupnosť bývania predstavuje problém najmä pre mladých ľudí kupujúcich svoju prvú nehnuteľnosť. Situáciu môže zhoršovať aj investičný dopyt, teda nákup bytov ľuďmi, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnia.
To neznamená, že investori sú jedinou príčinou vysokých cien. Na trh vplývajú aj náklady na výstavbu, množstvo dostupných bytov, ceny pozemkov, úrokové sadzby, príjmy domácností a atraktivita jednotlivých lokalít. Vyšší investičný dopyt však môže vytvárať ďalšiu konkurenciu pre ľudí, ktorí si hľadajú prvé bývanie.
Ak mladý človek zostáva v prenájme alebo býva s rodičmi, nemožno automaticky tvrdiť, že odmieta vlastníctvo. Môže ísť o jeho slobodnú voľbu, no rovnako aj o dôsledok cien, chýbajúcich úspor či neistého príjmu.
Presnejšie je preto hovoriť o generácii, ktorá má k majetku nerovnaký prístup, nie o generácii, ktorá ho nechce.
Družstevné bývanie predstavuje jednu z možností
Medzi klasickým nájmom a priamym vlastníctvom nehnuteľnosti sa nachádza družstevné bývanie. Člen družstva spravidla nevlastní konkrétny byt priamo, ale družstevný podiel, s ktorým je spojené právo byt užívať.
Podmienky jednotlivých projektov sa môžu výrazne líšiť. Záujemca by si mal preveriť spôsob financovania, výšku vstupného vkladu a pravidelných platieb, možnosti prevodu bytu do osobného vlastníctva aj pravidlá predaja družstevného podielu.
Družstevné bývanie môže niektorým domácnostiam rozšíriť možnosti, samo osebe však nevyrieši nedostatok dostupných bytov. Dôležitá zostáva výstavba, ponuka nájomného bývania, ceny pozemkov a celkové nastavenie trhu.
Predplatné poskytuje prístup, nie vlastníctvo
Pravidelné mesačné platby sa stali bežnou súčasťou života. Ľudia si predplácajú hudbu, filmy, softvér, cloudové úložiská a ďalšie digitálne služby. Pri niektorých výrobkoch možno využiť dlhodobý prenájom namiesto kúpy.
Výhodou je, že zákazník nemusí zaplatiť vysokú sumu naraz. Pri prenajatých veciach môže časť starostlivosti o servis a údržbu prevziať poskytovateľ. Používateľ má zároveň možnosť službu podľa zmluvných podmienok zmeniť alebo zrušiť.
Nevýhodou je, že predplatený obsah ani prenajatý výrobok spravidla nevlastní. Prístup k nemu má iba počas platenia služby. Poskytovateľ môže navyše upraviť cenu, rozsah ponuky alebo obchodné podmienky.
Pri dlhodobom používaní sa aj zdanlivo nízke mesačné platby môžu nazbierať na vysokú sumu. Pred uzatvorením predplatného je preto rozumné prepočítať si jeho celkovú cenu a porovnať ju s jednorazovým nákupom.
Nie je však pravdivé tvrdiť, že človek využívajúci predplatné nemá žiadny majetok ani finančnú rezervu. Môže sporiť, investovať alebo vlastniť iné veci. Rovnako nemožno predplatné automaticky označiť za nevýhodné. Rozhodujú jeho celková cena, dĺžka používania a potreby zákazníka.
Vlastníctvo tiež nie je bez rizika
Vlastný byt môže byť významnou súčasťou finančného zabezpečenia, no prináša aj povinnosti. Majiteľ musí hradiť údržbu, opravy, poistenie a ďalšie výdavky. Ak nehnuteľnosť financuje hypotékou, zostáva dlhodobo závislý od schopnosti splácať úver.
Ani automobil nie je finančnou rezervou v rovnakom zmysle ako úspory. Väčšina bežných áut postupne stráca hodnotu a vyžaduje ďalšie náklady. Možnosť auto v núdzi predať existuje, no získaná suma nemusí zodpovedať tomu, koľko doň majiteľ vložil.
Na druhej strane človek žijúci celý život v nájme musí počítať s nákladmi na bývanie aj na dôchodku. Ak nevlastní nehnuteľnosť, mal by si finančnú rezervu vytvárať iným spôsobom. Jedno riešenie preto nemožno automaticky označiť za správne pre všetkých.
Za jedným označením sa ukrývajú rozdielne príbehy
Pojem „generácia bez majetku“ je pútavý, ale zjednodušujúci. Mladí ľudia netvoria jednotnú skupinu s rovnakými názormi a možnosťami. Niektorí odmietajú vlastniť veci, ktoré využívajú len príležitostne. Iní by si auto alebo byt radi kúpili, ale nedokážu ich financovať. Ďalší už nehnuteľnosť získali s pomocou rodiny alebo ju zdedili.
Zdieľané služby môžu znížiť náklady a pomôcť efektívnejšie využívať veci. Prenájom môže priniesť flexibilitu a vlastníctvo zase väčšiu stabilitu. Obe možnosti majú výhody, nevýhody aj riziká.
Odpoveď na otázku, prečo mladí vlastnia menej majetku, preto nie je jednoznačná. V niektorých prípadoch ide o dobrovoľnú zmenu životného štýlu, v iných o dôsledok vysokých cien a obmedzených možností. Najpresnejšie je posudzovať každého človeka podľa jeho situácie, nie podľa roku narodenia.
