Tuje boli dlhé roky takmer automatickou voľbou pri zakladaní živého plota. Niet sa čomu čudovať – pri správnej starostlivosti vytvoria hustú zelenú stenu, tlmia vietor, chránia záhradu pred pohľadmi z ulice a zelené zostávajú aj počas zimy. Napriek tomu už nie sú jediným riešením. Čoraz viac majiteľov záhrad hľadá dreviny, ktoré pôsobia prirodzenejšie, počas roka menia svoj vzhľad a do priestoru prinášajú kvety, farebné listy alebo plody.
Moderný živý plot preto nemusí pozostávať z dokonale rovnej rady rovnakých ihličnanov. Môže byť vytvorený z jedného vhodne zvoleného druhu, ale aj z kombinácie viacerých krov rôznej výšky. Výsledkom je vzdušnejšia záhrada, ktorá nepôsobí ako uzavretá zelená miestnosť a zároveň môže poskytovať potravu či úkryt vtákom a užitočnému hmyzu.
Prečo niektorí záhradkári hľadajú náhradu za tuje?
Tuje majú nesporné výhody. Dobre znášajú pravidelné tvarovanie, pri vhodných podmienkach rastú pomerne rýchlo a dokážu vytvoriť celoročnú clonu. Problém však môže nastať vtedy, keď sú vysadené príliš nahusto, trpia suchom alebo k ich vnútorným častiam nepreniká dostatok svetla.
Staršie tuje môžu zvnútra hnednúť a vytvárať suché miesta. Mierne opadávanie staršieho ihličia vo vnútri koruny je prirodzené, rozsiahle hnednutie však môže súvisieť so suchom, poškodením koreňov, nevhodnou pôdou, chorobou alebo škodcami. Navyše, ak tuja prerastie a zostrihne sa až do starého holého dreva, poškodené miesto sa nemusí opäť zazelenať.
Mohutná a jednotná stena tiež nemusí vyhovovať modernejším ani prírodne ladeným záhradám. Alternatívou sú listnaté kry, kvitnúce dreviny alebo zmiešaný živý plot, ktorý počas roka mení farby a nepôsobí tak monotónne.
Bobkovišeň patrí medzi najobľúbenejšie náhrady
Jednou z najčastejšie vysádzaných alternatív je bobkovišeň lekárska. Ide o vždyzelený ker s veľkými, pevnými a lesklými listami. Pri vhodných podmienkach rastie rýchlo a vytvára hustú clonu, ktorá poskytuje súkromie aj počas zimy.
Bobkovišeň sa dá pravidelne tvarovať, no treba jej ponechať dostatok miesta. Niektoré odrody môžu bez rezu vyrásť na pomerne mohutné kry. Najlepšie sa jej darí v mierne vlhkej, priepustnej pôde, na slnku alebo v polotieni.
Pri jej výsadbe treba myslieť na niekoľko skutočností:
- v chladnejších oblastiach a na miestach vystavených zimnému vetru môžu listy namŕzať,
- neprospieva jej dlhodobé premokrenie ani úplné preschnutie pôdy,
- listy, semená a nezrelé plody nie sú určené na konzumáciu a po požití môžu byť škodlivé,
- na udržanie rozumnej veľkosti potrebuje pravidelný rez.
Vo vyšších a mrazivejších polohách sa oplatí vyberať odolnejšie odrody a chránené stanovisko. Bobkovišeň je síce veľmi dobrá clona, no nemožno ju považovať za bezúdržbovú rastlinu.
Vtáčí zob obyčajný
Vtáčí zob patrí medzi tradičné dreviny vhodné na tvarované aj voľnejšie živé ploty. Rastie pomerne rýchlo, zahusťuje sa po reze a dobre sa prispôsobuje rozličným pôdnym podmienkam. Znesie slnko aj polotieň.
Ide prevažne o opadavý až poloopadavý ker. Počas miernej zimy môže časť listov zostať na konároch, v chladnejších oblastiach však nemožno počítať s úplne zelenou clonou počas celého roka. Jeho plody sú potravou pre vtáky, pre človeka však nie sú určené na konzumáciu.
Hrab obyčajný
Hrab síce botanicky patrí medzi stromy, no pravidelným rezom sa dá výborne viesť ako hustý živý plot. Pôsobí prirodzenejšie než tuje, dobre znáša tvarovanie a po zakorenení dokáže vytvoriť pevnú zelenú bariéru.
Je opadavý, ale suché hnedé listy často zostávajú na mladých konároch počas veľkej časti zimy a opadnú až pred pučaním nových. Vďaka tomu poskytuje aspoň čiastočné súkromie aj mimo vegetačnej sezóny. Hrab je vhodný tam, kde neprekáža, že zimná clona nebude úplne nepriehľadná.
Tavoľník
Tavoľníky sú nenáročné kvitnúce kry dostupné v množstve druhov a odrôd. Líšia sa výškou, farbou listov aj obdobím kvitnutia. Niektoré kvitnú na jar, iné počas leta.
Dobre vyzerajú vo voľných, netvarovaných živých plotoch a v kombináciách s ďalšími krami. Samostatne však spravidla nevytvoria vysokú celoročnú clonu. Sú vhodné skôr tam, kde má výsadba zakryť plot, oddeliť jednotlivé časti záhrady alebo priniesť farbu bez potreby náročnej starostlivosti.
Kalina
Kaliny sú rozmanitou skupinou drevín. Niektoré druhy sú opadavé, iné si listy ponechávajú aj v zime. Mnohé zaujmú bohatými súkvetiami, vôňou, ozdobnými plodmi alebo pekným jesenným sfarbením.
Pred kúpou je dôležité overiť si konečnú veľkosť a mrazuvzdornosť konkrétneho druhu. Nie každá kalina je vhodná do rovnakej polohy a nie všetky vytvoria nepriehľadný živý plot. V zmiešanej výsadbe však dokážu pôsobiť mimoriadne elegantne.
Muchovník
Muchovník je výbornou voľbou pre záhradu, ktorá sa má meniť počas celého roka. Na jar bohato kvitne bielymi kvetmi, začiatkom leta prináša jedlé tmavé plody a na jeseň sa jeho listy sfarbujú do oranžových a červených odtieňov.
Dá sa pestovať ako väčší ker alebo menší viackmenný strom. Najlepšie vynikne vo voľnom živom plote, pretože príliš časté a radikálne tvarovanie by obmedzilo kvitnutie aj tvorbu plodov. V zime je opadavý, preto neposkytuje celoročnú nepriehľadnú clonu.
Hortenzia metlinatá
Hortenzia metlinatá si získala obľubu vďaka veľkým súkvetiam, ktoré sa objavujú počas leta a pri niektorých odrodách postupne menia farbu. Rastie pomerne svižne a po každoročnom reze vytvára množstvo nových výhonkov.
K plotu sa hodí ako výrazný dekoratívny prvok, nie však ako jediná ochrana súkromia. Na zimu zhadzuje listy a po jarnom reze zostáva určitý čas pomerne riedka. Výborne preto funguje pred drevenou alebo kovovou zástenou, prípadne v kombinácii so vždyzelenými rastlinami.
Svíb
Svíby sú zaujímavé najmä v zime. Po opadaní listov vyniknú ich farebné výhonky, ktoré môžu byť podľa odrody červené, vínové, oranžové alebo žltozelené. Niektoré druhy majú aj panašované listy.
Hodia sa do voľných a zmiešaných výsadieb. Najvýraznejšiu farbu mávajú mladé konáre, preto sa staršie výhonky pravidelne odstraňujú. Samotný svíb nevytvorí celoročne zelenú stenu, ale zimnej záhrade dodá farbu, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva.
Blýskavka Fraserova
Blýskavka Fraserova je vždyzelený až čiastočne vždyzelený ker známy červenými mladými listami, ktoré neskôr zozelenajú. Pravidelným strihaním sa podporuje tvorba nových farebných výhonkov.
V miernejších oblastiach môže vytvoriť veľmi pôsobivý moderný živý plot. Na veterných miestach a v chladných polohách však môže trpieť zimným vysušovaním alebo poškodením mrazom. Na Slovensku je preto bezpečnejšou voľbou do chránených a teplejších lokalít. Poškodiť ju môže aj neskorý jarný mráz.
Bambus
Bambus vytvorí zelenú clonu rýchlo a záhrade dodá moderný, mierne exotický vzhľad. Jeho výhodou je hustota, celoročné olistenie a príjemný pohyb listov vo vetre.
Rozhodujúci je však výber druhu. Výbežkaté bambusy sa môžu prostredníctvom podzemkov rozrásť ďaleko od miesta výsadby. V malej záhrade môžu po niekoľkých rokoch spôsobiť vážny problém.
Bezpečnejšou možnosťou sú trsnaté bambusy, napríklad viaceré druhy rodu Fargesia. Aj pri nich treba sledovať konečnú veľkosť. Pri výbežkatých druhoch je nevyhnutná pevná a dostatočne hlboká koreňová bariéra, ktorej horný okraj zostane mierne nad úrovňou pôdy, aby sa podzemky nedostali ponad ňu. Odborné odporúčania upozorňujú, že výbežkaté bambusy si vyžadujú pravidelnú kontrolu aj po osadení bariéry. RHS – kontrola rastu bambusu
Zlatovka, ľudovo nazývaná zlatý dážď
Pod názvom zlatý dážď sa na Slovensku často myslí zlatovka, teda forzítia, ktorá skoro na jar rozkvitá množstvom žltých kvetov. Ide o rýchlo rastúci opadavý ker vhodný do voľnejších živých plotov.
Netreba si ju zamieňať so skutočným zlatým dažďom, čiže štedrecom. Ten je väčšia drevina s previsnutými strapcami kvetov a všetky jeho časti sú pri požití jedovaté. Do bežného živého plota sa spravidla používa zlatovka.
Zlatovka kvitne na staršom dreve, preto sa strihá po odkvitnutí. Silný rez v nesprávnom období môže výrazne obmedziť kvitnutie v nasledujúcej sezóne.
Komuľa Dávidova
Komuľa, známa aj ako motýlí ker, kvitne počas leta a svojimi súkvetiami priťahuje množstvo motýľov a ďalšieho opeľujúceho hmyzu. Rastie rýchlo a podľa odrody môže dosiahnuť značnú výšku aj šírku.
Je opadavá a na jar sa zvyčajne výraznejšie zreže, preto neposkytuje súkromie počas celého roka. Najlepšie sa uplatní ako kvitnúca súčasť kombinovaného živého plota. Odkvitnuté súkvetia je vhodné odstraňovať aj preto, aby sa obmedzilo nechcené vysemeňovanie.
Vajgélia
Vajgélia je nenáročný okrasný ker s ružovými, červenými alebo bielymi rúrkovitými kvetmi. Dostupné sú aj odrody s vínovými alebo panašovanými listami.
Najlepšie sa hodí do voľne rastúcich živých plotov. Po odkvitnutí sa môže mierne presvetliť a skrátiť, no pri pravidelnom strihaní do úzkeho hranola by stratila prirodzený vzhľad a kvitla menej.
Cezmína
Cezmíny majú pevné, často lesklé listy a viaceré druhy sú vždyzelené. Dobre znášajú rez a môžu vytvoriť hustú celoročnú clonu. V porovnaní s bobkovišňou alebo vtáčím zobom však zvyčajne rastú pomalšie, preto nie sú riešením pre každého, kto chce mať vysoký plot za niekoľko sezón.
Dekoratívne plody sa tvoria len pri vhodnej kombinácii samčích a samičích rastlín, hoci existujú aj výnimky medzi jednotlivými odrodami. Plody nie sú určené na ľudskú konzumáciu.
Zemolez lesklý
Zemolez lesklý je hustý drobnolistý ker, ktorý výborne znáša strih. Používa sa najmä na nižšie živé ploty, lemovanie záhonov a ako náhrada za krušpán.
Pre vysokú clonu k hranici pozemku sa veľmi nehodí, pretože jeho hlavnou prednosťou je kompaktný rast pri nižšej výške. V chladnejších polohách môžu listy a mladé výhonky poškodiť silnejšie mrazy.
Nie každá alternatíva poskytne súkromie aj v zime
Pred výberom drevín je dobré rozhodnúť sa, čo od živého plota skutočne očakávate. Ak potrebujete nepriehľadnú clonu počas celého roka, vhodnejšie budú vždyzelené druhy, napríklad bobkovišeň, niektoré cezmíny, vhodne zvolený bambus alebo v teplejších oblastiach blýskavka.
Ak vám neprekáža, že bude plot v zime redší, možnosti sú oveľa širšie. Hrab, vtáčí zob, muchovník, kalina, svíb, tavoľník, vajgélia, zlatovka, hortenzia a komuľa prinesú kvety, plody alebo jesenné farby. Mnohé z nich sú zároveň zaujímavejšie pre živočíchy než jednotná ihličnatá stena.
Zmiešaný živý plot pôsobí modernejšie a prirodzenejšie
Súčasné záhrady sa často nesnažia všetky rastliny uzavrieť do jedného rovného pásu. Oveľa prirodzenejšie pôsobí výsadba, v ktorej sa striedajú vyššie a nižšie kry, kvitnúce druhy, okrasné trávy a menšie dreviny.
Takýto plot sa počas roka mení. Na jar môže kvitnúť zlatovka a muchovník, v lete hortenzia, vajgélia či komuľa, na jeseň vyniknú farebné listy a v zime svíb s výraznými výhonkami. Zmiešané živé ploty navyše poskytujú živočíchom potravu, úkryt a pri dostatočnej hustote aj priestor na hniezdenie. RHS – zmiešané živé ploty pre živočíchy
Nevýhodou je, že takáto výsadba obyčajne potrebuje viac miesta než úzky pravidelne strihaný plot. Jednotlivé dreviny treba vyberať podľa ich konečnej veľkosti, aby rýchlejšie rastúce druhy časom nepotlačili tie pomalšie.
Zeleň sa dá spojiť s drevom, kovom aj kameňom
Ak je prioritou okamžité súkromie, nie je nevyhnutné čakať niekoľko rokov, kým kry dorastú. Moderným riešením je kombinácia rastlín s drevenými lamelami, kovovými panelmi, gabiónmi alebo nižším kamenným múrikom.
Pevný prvok vytvorí clonu hneď po dokončení a rastliny následne zjemnia jeho vzhľad. Vďaka tomu nemusí byť výsadba taká hustá a možno v nej použiť aj opadavé kvitnúce kry. Výsledok pôsobí ľahšie než vysoká súvislá stena z jedného druhu dreviny.
Pri výbere netreba sledovať iba rýchlosť rastu. Rozhodujúce sú aj svetelné podmienky, kvalita a vlhkosť pôdy, nadmorská výška, množstvo dostupného priestoru a ochota plot pravidelne strihať. Správne zvolená rastlina, ktorej podmienky vyhovujú, napokon vytvorí krajší a zdravší živý plot než údajne rýchlo rastúci druh vysadený na nevhodnom mieste.
