Zatiaľ čo v mnohých krajinách sveta lesy miznú kvôli ťažbe dreva, rozširovaniu miest či intenzívnemu poľnohospodárstvu, Čína sa už desaťročia snaží ísť opačnou cestou. V rozsiahlych severných a severozápadných oblastiach krajiny postupne premieňa vyprahnuté a eróziou zničené územia na zelené pásy stromov a vegetácie. Rozsah tejto premeny je pritom taký obrovský, že ju dnes jasne zachytávajú aj satelitné snímky z obežnej dráhy Zeme.
Za touto obrovskou ekologickou iniciatívou stojí projekt Three-North Shelter Forest Program, ktorý je známy aj pod názvom Veľká zelená stena Číny. Ide o jeden z najväčších environmentálnych projektov v moderných dejinách. Jeho cieľom nie je iba vysádzať stromy, ale predovšetkým zastaviť rozširovanie púští, zmierniť následky klimatických extrémov a postupne obnoviť krajinu, ktorá bola dlhé roky vystavená suchu, vetru a silnej erózii.
Púšte sa rozširovali a ohrozovali milióny ľudí
Myšlienka vytvoriť obrovský zelený pás vznikla ako reakcia na vážne problémy, ktorým Čína čelila najmä v druhej polovici 20. storočia. Púšte ako Púšť Gobi či Taklamakan sa postupne rozširovali a začali ohrozovať poľnohospodársku pôdu aj celé obývané oblasti.
Silné vetry pravidelne zdvíhali obrovské množstvo piesku a prachu, ktoré následne putovali stovky kilometrov ďaleko. Prachové búrky zasahovali dediny, veľké mestá aj priemyselné regióny. Zhoršovala sa kvalita ovzdušia, poškodzovala sa pôda a milióny ľudí čelili zdravotným problémom spôsobeným znečisteným vzduchom.
Čínske úrady preto začali hľadať spôsob, ako šírenie púští zastaviť. Riešením sa stal rozsiahly projekt zalesňovania, ktorého hlavnou úlohou bolo spevniť pôdu, obmedziť veternú eróziu a vytvoriť prirodzenú bariéru proti piesku.
Projekt naplánovali na celé desaťročia
Na rozdiel od krátkodobých ekologických kampaní ide v tomto prípade o plán rozvrhnutý na niekoľko generácií. Oficiálne sa začal už v roku 1978 a podľa pôvodného harmonogramu by mal pokračovať až do roku 2050.
Výsledkom má byť súvislý vegetačný pás dlhý približne 4 500 kilometrov, ktorý sa rozprestiera cez viac než trinásť čínskych provincií. Rozloha oblastí zapojených do projektu je obrovská — v prepočte ide o územie väčšie než deväť Slovenských republík.
Pozornosť sa sústreďuje najmä na regióny s minimom zrážok, silným vetrom a výrazne poškodenou pôdou. V mnohých z týchto oblastí by sa príroda bez zásahu človeka obnovovala veľmi pomaly alebo vôbec.
Takto vyzerá zalesňovanie priamo v teréne
Veľkosť projektu a spôsob, akým prebieha priamo v púštnych oblastiach, približuje aj reportáž na YouTube:
YouTube reportáž o zalesňovaní v Číne
Čína vysadila desiatky miliárd stromov
Podľa oficiálnych údajov bolo do roku 2020 vysadených viac než 66 miliárd stromov. Vďaka tomu sa výrazne zvýšil aj podiel lesov na území krajiny. Kým koncom 70. rokov pokrývali lesy približne 12 percent územia, dnes je to viac než 23 percent.
Nie všetky nové lesné porasty vznikli priamo v rámci projektu Veľkej zelenej steny, no práve tento program výrazne zmenil podobu severných oblastí krajiny. Satelitné snímky ukazujú, že tam, kde kedysi dominovali holé piesočné plochy a suchá zem, dnes vznikajú dlhé zelené pásy vegetácie.
Tieto lesy fungujú ako prirodzená ochrana pred vetrom. Stromy zachytávajú piesok, spomaľujú jeho pohyb a pomáhajú stabilizovať pôdu, ktorá by sa inak ďalej menila na púšť.
Bežné stromy by v takých podmienkach neprežili
Zalesniť suché a polopúštne oblasti nie je jednoduché. V regiónoch s minimom vody, extrémnymi teplotami a silným vetrom by klasické lesné dreviny nedokázali dlhodobo prežiť.
Aj preto čínski odborníci vyberali špeciálne druhy stromov a kríkov, ktoré zvládajú dlhodobé sucho a drsné podmienky. Mnohé z nich majú veľmi hlboké koreňové systémy, vďaka ktorým dokážu čerpať vodu z väčších hĺbok.
Dôležitý je aj samotný spôsob výsadby. V niektorých oblastiach sa pôda upravuje do tvaru menších misiek alebo polkruhov. Tie zachytávajú dažďovú vodu a pomáhajú ju udržať pri koreňoch rastlín. Hoci ide o jednoduché riešenie, v suchých regiónoch výrazne zvyšuje šancu stromov na prežitie.
Do krajiny sa začína vracať život
Pri podobne rozsiahlych zásahoch sa často objavujú otázky, či ide skutočne o obnovu prírody, alebo len o umelo vytvorené zelené plochy bez väčšieho ekologického významu. Viaceré výskumy však naznačujú, že zalesňovanie prináša pozitívne výsledky aj z pohľadu biodiverzity.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications ukázala, že obnova lesov v Číne zlepšila podmienky približne pre 75 percent druhov lesných vtákov. Najlepšie výsledky pritom prinášali oblasti, kde vznikali rozmanitejšie lesy s viacerými druhmi drevín.
Vedci upozorňujú, že nestačí iba vysadiť veľké množstvo stromov. Rozhodujúce je aj to, aké druhy sa používajú, aký vek majú porasty, aká je hustota lesa a či sú nové lesy prepojené s okolitými ekosystémami.
Práve v obnovených oblastiach sa postupne začali vracať aj opeľovače, drobné cicavce a ďalšie živočíchy, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie zdravého ekosystému.
Projekt kritizujú aj odborníci
Napriek obrovskému rozsahu a viditeľným výsledkom sa projekt nevyhol kritike. Odborníci upozorňujú najmä na problémy s monokultúrami. V minulosti sa totiž na niektorých miestach vysádzal prevažne jeden druh stromu, čo môže predstavovať riziko.
Takéto lesy bývajú menej odolné voči škodcom, chorobám aj extrémnemu počasiu. Ak sa objaví problém, môže poškodiť veľké plochy naraz.
Ďalšou diskutovanou témou je spotreba vody. V regiónoch, kde je vody prirodzene veľmi málo, môže masívna výsadba stromov zvyšovať tlak na podzemné zásoby. Objavili sa aj prípady, keď vysadené dreviny bez pravidelnej starostlivosti neprežili alebo ich poškodili požiare.
Čínske úrady preto v posledných rokoch postupne menia prístup. Čoraz viac sa sústreďujú na zmiešané lesy a miestne druhy drevín namiesto rýchlo rastúcich monokultúr. Cieľom je vytvárať stabilnejšie a ekologicky hodnotnejšie porasty, ktoré budú schopné fungovať dlhodobo.
Najväčší zelený štít proti púšti na svete
Three-North Shelter Forest Program dnes patrí medzi najväčšie ekologické projekty, aké ľudstvo kedy realizovalo. Hoci stále čelí viacerým problémom a jeho výsledky nie sú dokonalé, zmena krajiny je obrovská a viditeľná aj z vesmíru.
V mnohých oblastiach sa podarilo stabilizovať pôdu, obmedziť eróziu, zmierniť prachové búrky a postupne obnoviť prírodu tam, kde ešte pred desaťročiami dominovala len suchá a vyprahnutá krajina.
Čína tým zároveň ukazuje, že aj veľmi poškodené územia sa dajú postupne meniť, ak existuje dlhodobý plán, dostatok investícií a ochota pokračovať v projekte celé desaťročia. Nestačí totiž jednorazové vysadenie stromov. Kľúčová je neustála starostlivosť, vedecký prístup a trpezlivosť, pretože obnova krajiny je proces, ktorý môže trvať celé generácie.
