Len máloktorá kuchyňa sa zaobíde bez korenia. Mnohí však netušia, že rastlinu, z ktorej pochádza, je možné úspešne pestovať aj doma ako dekoratívnu izbovú rastlinu.
Piepor pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Postupne sa rozšíril do mnohých krajín sveta a dnes existujú stovky jeho druhov.
Medzi najznámejšie patrí čierne, biele a červené korenie.
Vždyzelená popínavá rastlina
Piepor patrí medzi vždyzelené popínavé rastliny. Má charakteristické listy v tvare srdca a v domácich podmienkach sa často pestuje najmä pre svoj dekoratívny vzhľad.
Pri správnej starostlivosti však dokáže vytvoriť aj vlastné plody, z ktorých získate korenie. Aby sa mu darilo, potrebuje vhodné podmienky na rast a pravidelnú starostlivosť.
Potrebuje vlhkosť aj priepustnú pôdu
Piepor možno pestovať zo semien aj z odnoží. V oboch prípadoch vyžaduje ľahkú, kyprú a dobre priepustnú pôdu, dostatok živín a primeranú vlhkosť.
Zálievka by mala byť vyvážená. Rastlina neznáša ani premokrenie, ani úplné preschnutie substrátu.
Ak je vzduch v byte príliš suchý, prospieva jej pravidelné rosenie pomocou rozprašovača. Na zalievanie je vhodné používať odstátu alebo dažďovú vodu.
Chráňte ju pred ostrým slnkom
Najlepšie sa pieporu darí na teplom mieste. Vyhovuje mu aj polotieň, no priame slnečné lúče môžu poškodiť najmä mladé rastliny.
Ideálna teplota na pestovanie sa pohybuje približne medzi 20 až 22 °C. Počas zimných mesiacov by nemala klesnúť pod 16 °C.
Od jari až do jesene je vhodné rastlinu prihnojovať dvakrát až trikrát mesačne. V zimnom období sa hnojenie neodporúča.
Na prvú úrodu si treba počkať
Ak budete mať pri pestovaní trpezlivosť, prvé korenie sa objaví približne štyri roky po výseve. Najbohatšiu úrodu však piepor prináša až približne od šiesteho roku života.
Farba korenia závisí od stupňa zrelosti plodov a zároveň ovplyvňuje jeho výslednú chuť.
Čierne korenie sa získava zo zelených plodov. Tie sa po zbere sušia na slnku, kde postupne stmavnú a získajú svoju typickú čiernu farbu.
Ako vzniká zelené, červené a biele korenie
Ak chcete získať zelené korenie, zelené bobule sa po zbere naložia do octu alebo slaného nálevu. Vďaka tomu si zachovajú zelenú farbu aj mäkkú konzistenciu.
Červené korenie sa zbiera až po úplnom dozretí plodov, keď získajú červené sfarbenie.
Na výrobu bieleho korenia sa používajú rovnako zrelé červené bobule. Tie sa namáčajú dovtedy, kým sa nezačne oddeľovať ich šupka.
Následným sušením na slnku získajú charakteristickú krémovú až bielu farbu.
