Keď sa na jar vydáte do záhrady a začnete kontrolovať ovocné stromy po zime, môžete si na kmeňoch všimnúť zvláštne sivé, zelené alebo bledé škvrny. Mnohí menej skúsení pestovatelia si okamžite myslia, že ide o nebezpečnú pleseň alebo chorobu, ktorá strom napadla. Vo väčšine prípadov však nejde o plesňové ochorenie, ale o lišajníky alebo machy, ktoré sa usadili na starej kôre.
Tieto organizmy sa často objavujú najmä na starších jabloniach, hruškách či slivkách, kde je kôra drsnejšia a popraskaná. Hoci ich prítomnosť môže vyzerať znepokojivo, samotné lišajníky strom priamo nepoškodzujú a neživia sa jeho živinami.
Lišajníky nie sú parazity
Lišajníky sú zaujímavé organizmy vznikajúce symbiózou huby a riasy. Rastú na rôznych povrchoch – na kameňoch, strechách, plotoch aj na kôre stromov. Na stromoch využívajú len povrch kôry ako miesto na uchytenie, ale živiny získavajú z vody a zo vzduchu.
Z tohto dôvodu sa nepovažujú za parazity a stromu priamo neškodia. Ich výskyt však môže naznačovať určité podmienky v prostredí. Často sa objavujú na stromoch s hrubšou, staršou kôrou alebo na miestach s vyššou vlhkosťou a slabším prúdením vzduchu.
Prečo ich niektorí záhradkári odstraňujú?
Aj keď lišajníky strom priamo nenapádajú, niektorí pestovatelia ich z kmeňov odstraňujú. Dôvodom je najmä to, že v nerovnostiach starej kôry, medzi machmi a lišajníkmi, sa môžu ukrývať škodcovia alebo ich vajíčka.
Staré vrstvy odumretej kôry môžu zároveň zadržiavať vlhkosť a vytvárať prostredie vhodné pre rôzne mikroorganizmy. Preto niektorí ovocinári odporúčajú kmene stromov občas jemne očistiť.
Ako kmene očistiť bezpečne?
Ak sa rozhodnete kmene stromov očistiť, je dôležité postupovať opatrne. Použiť možno napríklad mäkšiu drôtenú kefu alebo tupú škrabku, ktorou sa odstránia len voľné časti starej kôry, machu alebo lišajníkov.
Treba však dávať pozor, aby ste nepoškodili zdravú kôru stromu. Poškodenie kmeňa by mohlo strom oslabiť a vytvoriť vstupné miesto pre choroby.
Mnoho záhradkárov si pod strom rozprestrie plachtu alebo fóliu, aby zoškrabaný materiál mohli jednoducho pozbierať a zlikvidovať.
Bielenie kmeňov má skutočný význam
Bielenie kmeňov ovocných stromov sa používa už dlhé roky a nejde len o tradíciu. Hlavným dôvodom je ochrana kôry pred výraznými teplotnými výkyvmi počas zimy a skorého jari.
Tmavá kôra stromu sa na slnku rýchlo zahrieva. Ak po slnečnom dni nasleduje mrazivá noc, môže dôjsť k napätiu v pletivách kôry a k jej popraskaniu. Biela vrstva náteru odráža časť slnečného žiarenia a pomáha udržiavať stabilnejšiu teplotu kmeňa.
Takýto náter sa robí najčastejšie koncom zimy alebo na začiatku jari.
Vápenný náter môže pomôcť aj hygienicky
Na bielenie sa tradične používa vápenné mlieko pripravené z haseného vápna. Tento náter má mierne dezinfekčné účinky, pretože zásadité prostredie obmedzuje rast niektorých mikroorganizmov.
Okrem toho môže spomaliť opätovné uchytenie machov a lišajníkov na povrchu kôry. Samotný náter však nie je univerzálnou ochranou pred všetkými chorobami alebo škodcami.
Dôležitejšia je celková starostlivosť o strom
Pre zdravie ovocných stromov je oveľa dôležitejšia pravidelná starostlivosť. Patrí sem najmä správny rez, dostatok svetla, dobré prúdenie vzduchu v korune a vhodné podmienky v pôde.
Ak sú stromy v dobrej kondícii, dokážu sa s bežnými prírodnými javmi – vrátane lišajníkov – vyrovnať bez väčších problémov.
Lišajníky sú často znakom čistého prostredia
Zaujímavé je, že lišajníky sú veľmi citlivé na znečistenie ovzdušia. Ich výskyt v záhrade často naznačuje, že vzduch v danej oblasti je pomerne čistý.
Ak teda na kmeňoch stromov objavíte tieto zvláštne povlaky, nemusí to byť dôvod na paniku. V mnohých prípadoch ide len o prirodzenú súčasť ekosystému, ktorá stromu priamo neškodí.
Stačí stromom venovať základnú starostlivosť, občas skontrolovať ich stav a podľa potreby kmene šetrne očistiť alebo vybieliť. Takáto jednoduchá prevencia pomáha udržať ovocné stromy zdravé a pripravené na ďalšiu sezónu. 🌳
