Premýšľali ste niekedy nad tým, koľko práce sa ukrýva v jedinom pohári medu? Počas leta vrcholí v mnohých oblastiach včelárska sezóna a prichádza čas medobrania. Výsledok niekoľkomesačnej práce tisícov včiel sa vtedy dostáva z plástov do pohárov. Med je však iba jedným z darov, ktoré nám tento usilovný hmyz poskytuje. Oveľa väčší význam má jeho úloha pri opeľovaní rastlín.
Je horúce letné dopoludnie. Lipa za plotom intenzívne vonia a nad rozkvitnutou lúkou sa nepretržite pohybujú včely. To, čo sa môže na prvý pohľad javiť ako neusporiadané poletovanie, je v skutočnosti súčasťou dobre fungujúceho systému.
Včely robotnice vylietajú za potravou, zbierajú nektár a peľ a vracajú sa do úľa. Pre včelárov sa začína jedna z najkrajších, ale zároveň aj najnáročnejších častí roka. Med treba odobrať v správnom čase, šetrne ho vytočiť a postarať sa o to, aby včelstvu zostalo dostatok vlastných zásob.
Cesta medu sa začína na kvetoch
Med nevzniká jednoducho až v úli. Jeho cesta sa začína na kvetoch rastlín, z ktorých včely zbierajú nektár. Robotnica ho nasáva pomocou cuciaka a ukladá do medového vačku. Ten slúži na prenášanie nektáru a od žalúdka ho oddeľuje špeciálny ventil.
Už počas letu späť do úľa sa nektár začína meniť pôsobením enzýmov. Po návrate ho robotnica odovzdáva ďalším včelám, ktoré pokračujú v jeho spracovaní. Sladkú tekutinu ukladajú do buniek plástu a postupne z nej odstraňujú prebytočnú vodu.
K zahusťovaniu prispieva aj prúdenie vzduchu v úli. Včely ho vytvárajú pohybom krídel, čím podporujú odparovanie vody. Z pôvodne riedkeho nektáru sa tak postupne stáva hustý med vhodný na dlhšie skladovanie.
Med však nemusí pochádzať iba z kvetového nektáru. Medovicový med vzniká z medovice, teda sladkej látky, ktorá sa objavuje na rastlinách najmä v súvislosti s činnosťou hmyzu živiaceho sa rastlinnými šťavami. Včely ju zbierajú, prenášajú do úľa a spracúvajú podobne ako nektár.
Koľko medu vytvorí jedna včela?
Pri výrobe jedného kilogramu medu musia včely navštíviť obrovské množstvo kvetov. Presný počet sa nedá určiť jedným všeobecne platným údajom. Závisí od druhu rastliny, množstva nektáru v jej kvetoch, počasia, vzdialenosti od úľa aj sily samotného včelstva.
Rovnako nie je možné úplne presne povedať, koľko medu vyprodukuje jedna robotnica za celý život. Často sa uvádza približne jedna dvanástina čajovej lyžičky, no ide iba o orientačný prepočet, nie o presne zmeranú hodnotu platnú pre každú včelu.
Skutočné množstvo závisí od dĺžky života robotnice, počasia, dostupnosti potravy a toho, aké úlohy počas života vykonáva. Isté je, že jedna včela vytvorí iba nepatrný zlomok obsahu pohára. Každé balenie medu je preto výsledkom spoločnej práce tisícov jedincov.
Letné robotnice žijú spravidla niekoľko týždňov. Počas tohto obdobia postupne čistia bunky, kŕmia larvy, starajú sa o kráľovnú, spracúvajú zásoby, stavajú plásty, strážia úľ a napokon vylietajú za nektárom, peľom, vodou či ďalšími surovinami.
Kedy je med pripravený na vytáčanie?
Včelár nemôže dozrievanie medu výrazne urýchliť. Musí počkať, kým včely nektár dostatočne spracujú a znížia obsah vody. Ak by sa med vytočil priskoro a zostalo by v ňom priveľa vody, mohol by počas skladovania kvasiť.
Keď včely med zahustia, bunky plástu zvyčajne uzatvoria tenkou vrstvou vosku. Tento proces sa nazýva zaviečkovanie. Zaviečkované bunky sú dôležitým znakom, že med je pravdepodobne pripravený na skladovanie.
Nedá sa však všeobecne povedať, že každý plást musí byť zaviečkovaný presne do polovice alebo do dvoch tretín. Ide iba o orientačnú pomôcku. Rozhodujúci je obsah vody v mede, ktorý môže včelár presnejšie skontrolovať refraktometrom.
Používa sa aj jednoduchá skúška, pri ktorej včelár rámikom prudšie mykne. Ak med z otvorených buniek nevystrekuje, pravdepodobne je už dostatočne hustý. Táto skúška však nenahrádza presné meranie, najmä ak si včelár nie je istý jeho zrelosťou.
Termín medobrania nie je všade rovnaký
Hlavné medobranie sa často spája s júnom a júlom, presný termín sa však nedá určiť podľa kalendára. Závisí od počasia, nadmorskej výšky, dostupnosti potravy a rastlín kvitnúcich v okolí.
V teplejších oblastiach sa prvý med môže vytáčať už na jar. Ďalšie medobranie môže nasledovať po odkvitnutí agáta, lipy alebo lúčnych rastlín. Ak sa objaví výraznejšia medovicová znáška, vytáčanie môže prebiehať aj neskôr.
Počet medobraní závisí od priebehu sezóny. Niekedy včelár vytáča niekoľkokrát, inokedy iba raz. Počas studeného, daždivého alebo mimoriadne suchého roka nemusí včelstvo vytvoriť takmer žiadny prebytok, ktorý by bolo možné bezpečne odobrať.
Aj včely potrebujú počas horúčav vodu
Počas horúcich dní potrebujú včely spoľahlivý zdroj čistej vody. Využívajú ju pre vlastnú potrebu, pri príprave potravy pre larvy aj na ochladzovanie vnútorného priestoru úľa.
Vodu rozmiestňujú v drobných kvapkách a prúdením vzduchu podporujú jej odparovanie. Tým pomáhajú regulovať teplotu a vlhkosť v úli.
V blízkosti včiel možno pripraviť plytké napájadlo s kamienkami, korkami alebo kúskami dreva, na ktoré môžu bezpečne pristáť. Vodu treba pravidelne vymieňať, aby zostala čistá a nestala sa miestom rozmnožovania komárov.
Na bežné napájanie je vhodná voda, nie sladký roztok. Cukrová voda môže prilákať veľké množstvo včiel, ôs a ďalšieho hmyzu, podporiť rabovanie medzi včelstvami a zvýšiť riziko prenosu chorôb. Prikrmovanie včiel cukrovým roztokom má svoje pravidlá a vykonáva sa v konkrétnych obdobiach, keď včelstvo potrebuje doplniť zásoby.
Letné medobranie krok za krokom
Medobranie má zaužívaný postup. Včelár musí pracovať pokojne, čisto a čo najšetrnejšie, aby zbytočne nestresoval včely a nepoškodil plásty.
1. Výber vhodného času
Na odoberanie medníkových plástov je vhodný teplý deň bez dažďa a silného vetra. Mnohí včelári pracujú v čase, keď je veľká časť lietaviek mimo úľa. Nachádza sa v ňom vtedy menej včiel a manipulácia môže byť pokojnejšia.
Dôležitejší než konkrétna hodina je však stav plástov. Ak včely práve prinášajú veľa čerstvého nektáru, obsah otvorených buniek môže byť ešte príliš riedky.
2. Použitie dymáka
Tradičnou včelárskou pomôckou je dymák. Dym pomáha prekryť poplašné pachové signály, ktorými včely upozorňujú ostatné členky spoločenstva na nebezpečenstvo. Pri správnom použití môže znížiť ich obranné správanie a uľahčiť prácu včelára.
Často sa uvádza, že dym včely presvedčí o blížiacom sa požiari, preto sa začnú zásobovať medom. Takéto vysvetlenie môže byť čiastočne správne, ich reakcia je však zložitejšia. Dôležitým účinkom dymu je najmä narušenie komunikácie pomocou poplašných feromónov.
Dym sa musí používať striedmo. Priveľa horúceho alebo hustého dymu môže včely podráždiť či poškodiť. Skúsenému včelárovi spravidla stačí niekoľko miernych dávok chladného dymu.
3. Odstránenie včiel z plástov
Pred prenesením rámikov na vytáčanie treba z plástov odstrániť včely. Včelár ich môže jemne omiesť metličkou, opatrne striasť späť do úľa alebo použiť výklz.
Výklz umožní včelám prejsť z medníka do spodnej časti úľa, no sťažuje im návrat. Vďaka tomu možno neskôr odobrať medník s podstatne menším počtom včiel.
Plásty sa ukladajú do čistých uzatvárateľných nádob alebo debničiek. Treba ich chrániť pred prachom, hmyzom, priamym slnkom a cudzími pachmi. Med totiž dokáže prijímať vlhkosť aj pachy z okolia.
4. Odviečkovanie buniek
Pred vytáčaním treba odstrániť voskové viečka, ktorými včely uzavreli bunky. Používa sa odviečkovacia vidlička, nôž alebo špeciálne zariadenie. Cieľom je otvoriť bunky a pritom čo najmenej poškodiť voskový plást.
Voskové viečka sa nevyhadzujú. Obsahujú zvyšky medu a kvalitný včelí vosk. Po ďalšom spracovaní sa môžu využiť napríklad na výrobu sviečok, voskových obrúskov alebo nových medzistien.
5. Vytáčanie v medomete
Otvorené plásty sa vložia do medometu. Ide o zariadenie pracujúce na princípe odstredivej sily. Pri otáčaní med opúšťa bunky, dopadá na vnútornú stenu medometu a steká na jeho dno.
Pri niektorých medometoch treba rámiky otočiť, aby sa med vytočil z oboch strán. Iné zariadenia umožňujú spracovanie bez ručného obracania.
Medomet sa neroztáča okamžite najvyššou rýchlosťou. Prudké vytáčanie plných a ťažkých plástov by mohlo poškodiť voskové dielo. Rýchlosť sa preto zvyšuje postupne.
Prázdne a nepoškodené plásty sa môžu vrátiť do úľa. Včely ich očistia, opravia a neskôr znovu naplnia. Zachovanie plástov je výhodné, pretože tvorba nového voskového diela stojí včelstvo veľa energie a zásob.
6. Cedenie a odstátie medu
Čerstvo vytočený med môže obsahovať kúsky vosku a ďalšie drobné nečistoty. Preto sa precedí cez vhodné sitá a nechá sa odstáť v čistej nádobe určenej na styk s potravinami.
Počas odstátia vystúpia na povrch vzduchové bubliny a jemné zvyšky vosku. Tie sa odstránia a následne sa med plní do čistých, suchých pohárov. Pri každom kroku je dôležitá dôkladná hygiena a ochrana medu pred vlhkosťou.
Včelám musí zostať dostatok zásob
Med je predovšetkým potravou včiel, nie produktom vytvoreným pre človeka. Včelár preto nemôže odobrať všetky zásoby, ktoré sa v úli nachádzajú.
Pred posledným medobraním a prípravou na zimu musí posúdiť silu včelstva, množstvo zásob a podmienky v danej lokalite. Ak včely nemajú dostatok potravy, včelár im zásoby dopĺňa vhodným krmivom.
Po skončení hlavnej znášky prichádza aj dôležité obdobie kontroly zdravotného stavu včelstva a ochrany proti klieštikovi včeliemu. Ide o parazita, ktorý môže včely oslabovať a prispievať k šíreniu vírusových ochorení. Správne načasovanie jednotlivých zásahov je dôležité pre prežitie včelstva počas zimy.
Koľko medu možno získať z jedného včelstva?
Výnos z jedného úľa nie je každý rok rovnaký. Ovplyvňuje ho sila a zdravotný stav včelstva, počasie, dostupnosť nektáru a medovice, nadmorská výška, spôsob včelárenia aj priebeh celej sezóny.
Ako orientačný údaj sa niekedy uvádza približne 15 až 30 kilogramov medu z jedného včelstva za rok. Nemožno ho však považovať za pravidlo ani za zaručený priemer pre každého včelára.
V mimoriadne priaznivej oblasti a počas dobrej sezóny môže byť výnos podstatne vyšší. Naopak, počas daždivého, chladného alebo veľmi suchého roka môže včelár získať iba niekoľko kilogramov. Niekedy nemôže odobrať nič, pretože všetky dostupné zásoby potrebujú samotné včely.
Kryštalizácia neznamená, že je med pokazený
Mnohí ľudia považujú tekutý med za kvalitnejší, no kryštalizácia je prirodzený proces. Jej rýchlosť závisí predovšetkým od pomeru glukózy a fruktózy, obsahu vody, teploty skladovania a druhu medu.
Niektoré druhy kryštalizujú pomerne rýchlo. Typickým príkladom je repkový med. Agátový med môže vďaka svojmu zloženiu zostať tekutý podstatne dlhšie.
Skryštalizovaný med nie je automaticky pokazený ani falšovaný. Ak ho chcete zmäkčiť, môžete ho pomaly zohrievať vo vodnom kúpeli. Zbytočne vysoká teplota a dlhé zahrievanie však znižujú množstvo niektorých prirodzených enzýmov a menia jeho vôňu aj chuť.
Kvetový alebo medovicový med?
Pri kúpe medu priamo od včelára sa môžete opýtať, kedy bol vytočený a z akej znášky pravdepodobne pochádza. Botanický pôvod však nemožno vždy spoľahlivo určiť iba podľa farby alebo chuti.
Jarné kvetové medy bývajú často svetlejšie a jemnejšie, existujú však aj výnimky. Ich vlastnosti závisia od rastlín, ktoré včely navštevovali.
Medovicový med býva spravidla tmavší, má výraznejšiu arómu a odlišné zloženie. Samotná tmavá farba však ešte nedokazuje, že ide o medovicový med. Presnejšie určenie pôvodu môže poskytnúť až odborné laboratórne vyšetrenie.
Skutočným prínosom včiel nie je iba med
Pri pohľade na pohár medu sa ľahko zabúda, že najväčším prínosom včiel nie je samotná sladká potravina. Oveľa dôležitejšiu úlojšiu úhu zohrávajú pri opeľovaní.
Keď včela prelieta medzi kvetmi, na jej ochlpenom tele sa zachytáva peľ. Jeho prenesením na ďalší vhodný kvet prispieva k oplodneniu a následnej tvorbe semien či plodov.
Včela medonosná však nie je jediným opeľovačom. Na opeľovaní sa podieľajú aj čmeliaky, samotárske včely, pestrice, motýle, chrobáky a ďalšie živočíchy. Pri niektorých rastlinách môžu byť divé druhy včiel mimoriadne účinné.
Odhaduje sa, že približne tri štvrtiny druhov hlavných svetových potravinárskych plodín aspoň do určitej miery využívajú opeľovanie živočíchmi. To však neznamená, že opeľovačom vďačíme za tri štvrtiny celkového objemu potravín.
Mnohé základné plodiny, napríklad pšenica, kukurica a ryža, opeľovanie hmyzom nepotrebujú. Bez opeľovačov by však výrazne klesla úroda viacerých druhov ovocia, zeleniny, orechov, semien, kávy a kakaa. Náš jedálny lístok by bol menej pestrý a pestovanie niektorých plodín oveľa náročnejšie.
Zostali by nám bez včiel iba štyri roky života?
Známy výrok, podľa ktorého by ľudstvu po vyhynutí včiel zostávali iba štyri roky života, sa často pripisuje Albertovi Einsteinovi. Neexistuje však hodnoverný dôkaz, že ho skutočne vyslovil.
Ani samotné tvrdenie nie je vedecky presné. Zánik včiel a ďalších opeľovačov by mal závažné ekologické aj hospodárske následky, no neznamenal by automatické vyhynutie ľudstva v priebehu štyroch rokov.
Ohrozené by boli mnohé ekosystémy a klesla by dostupnosť viacerých potravín. Základné obilniny by však bolo možné pestovať aj bez opeľovania včelami. Problém úbytku opeľovačov je preto veľmi vážny, ale netreba ho vysvetľovať pomocou neoverených citátov a katastrofických termínov.
Opeľovačom môže pomôcť každý
Opeľovače ohrozuje najmä strata a rozdrobenie prirodzených biotopov, nedostatok pestrej potravy, nevhodné používanie pesticídov, klimatické zmeny, parazity a choroby.
Na ich ochranu pritom nemusíte vlastniť úľ. Na záhrade môžete ponechať časť trávnika menej často pokosenú a vysadiť rastliny, ktoré kvitnú od jari do jesene. Vhodné sú ovocné stromy, lipy, levanduľa, šalvia, materina dúška, ďatelina a viaceré domáce lúčne kvety.
Prípravky na ochranu rastlín treba používať iba v súlade s návodom a platnými podmienkami ich použitia. Počas kvitnutia a aktívneho letu opeľovačov je potrebná mimoriadna opatrnosť. Najlepšie je uprednostniť šetrné postupy a chemické zásahy obmedziť na nevyhnutné minimum.
Pomôcť môže aj plytké napájadlo a zachovanie miest, kde si samotárske včely vytvárajú hniezda. Kúpou medu od miestneho včelára navyše podporíte starostlivosť o včelstvá vo svojom okolí.
Kedy sa v lete vytáča med?
Termín závisí od počasia, lokality a druhu znášky. Medobranie môže prebiehať od konca jari do leta, prípadne aj neskôr. Včelár vytáča med až vtedy, keď je dostatočne zrelý a jeho odobratím neohrozí zásoby včelstva.
Koľkokrát za rok možno vytáčať?
V priaznivej sezóne môže včelár vytáčať niekoľkokrát, napríklad po jednotlivých významných znáškach. Počas nepriaznivého roka môže medobranie prebehnúť iba raz alebo vôbec.
Prečo sa pri medobraní používa dym?
Dym prekryje poplašné feromóny a môže zmierniť obranné správanie včiel. Používa sa iba v malom množstve a musí byť dostatočne chladný, aby včelám neublížil.
Je domáci med vždy kvalitnejší?
Označenie „domáci“ samo osebe nezaručuje vyššiu kvalitu. Dôležitý je dôveryhodný pôvod, zrelosť medu, hygiena pri spracovaní a správne skladovanie. Vý sprhodou nákupu od známeho miestneho včelára je možnosť zistiť viac o pôvode a čase vytáčania.
Ako správne skladovať med?
Med uchovávajte v dobre uzavretom, čistom a suchom pohári na tmavom mieste bez veľkých teplotných výkyvov. Chráňte ho pred priamym slnkom, vysokou teplotou a vlhkosťou. Naberajte ho vždy čistou a suchou lyžičkou, aby sa do pohára nedostala voda alebo iné nečistoty.
