Grónsko je dnes pokryté jedným z najväčších ľadových štítov na Zemi, no najnovší vedecký výskum ukázal, že tento obraz neplatil vždy. Medzinárodný tím odborníkov v rámci projektu GreenDrill vykonal hlboké vrty v severozápadnej časti ostrova, v oblasti Prudhoe Dome, a narazil na prekvapivý nález.
V hĺbke približne 500 metrov pod povrchom ľadu našli výskumníci jemné sedimenty, ktoré mohli vzniknúť iba vtedy, keď bol povrch bez ľadovej pokrývky a vystavený okolitému prostrediu. Usadeniny boli chránené pod ľadom celé tisícročia, vďaka čomu sa zachovali vo výnimočne dobrom stave.
Dôkaz, že časť Grónska bola v minulosti od ľadu oslobodená
Analýza odobratých vzoriek ukázala, že sedimenty niesli stopy kontaktu so slnečným svetlom. Moderné metódy datovania — najmä opticky stimulovaná luminiscencia — umožnili určiť, kedy bol povrch naposledy bez ľadu.
Výsledky naznačujú, že oblast Prudhoe Dome nebola pokrytá ľadom približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, teda počas obdobia známeho ako raný holocén. Vtedy bolo v Grónsku prirodzene teplejšie než dnes, najmä počas letných mesiacov.
Dôležité je zdôrazniť, že tento objav neznamená, že celé Grónsko bolo v tom čase bez ľadu. Ide výlučne o dôkaz z jednej konkrétnej lokality ľadového štítu.
Ako teplé bolo Grónsko v ranom holocéne
Podľa rekonštrukcií klímy z rôznych arktických oblastí bolo v tomto období leto približne o 3 – 5 °C teplejšie než dnes. Práve taký rozdiel mohol spôsobiť úplný ústup ľadu v regióne Prudhoe Dome.
Samotný grónsky ľadový štít bol aj v tom čase rozsiahly, no jeho okrajové alebo tenšie časti reagovali na teplotné zmeny citlivejšie — podobne ako sa to deje aj dnes.
Čo znamená objav pre naše chápanie dnešného klimatického vývoja
Výsledky výskumu prinášajú dôležitý poznatok:
aj časti veľkého ľadového štítu, ktoré sme považovali za mimoriadne stabilné, v minulosti dokázali zmiznúť pri relatívne miernom oteplení.
Výskum zároveň podporuje modely, ktoré predpovedajú, že ak letné teploty v Arktíde na konci tohto storočia dosiahnu podobné hodnoty ako v ranom holocéne, mohlo by dôjsť k významnému ústupu ľadu v niektorých oblastiach Grónska.
Prečo je tavenie grónskeho ľadu dôležité
Grónsky ľadový štít zohráva zásadnú úlohu v regulácii hladiny svetových oceánov. Obsahuje toľko ľadu, že jeho úplné roztopenie by spôsobilo zvýšenie hladiny morí približne o 7 metrov.
Tento scenár však nie je predmetom aktuálneho objavu — výskumníci len poukazujú na to, že niektoré časti štítu sú oveľa citlivejšie na otepľovanie, než sa predpokladalo.
Topenie grónskeho ľadu má aj ďalšie dôsledky, napríklad prísun veľkého množstva sladkej vody do severného Atlantiku. To môže ovplyvňovať fungovanie oceánskych prúdov, ktoré udržiavajú mierne podnebie v Európe a na východnom pobreží Severnej Ameriky.
Vedci však zdôrazňujú, že ide o procesy, ktoré prebiehajú postupne a dlhodobo.
Jasné posolstvo výskumu
Objav z Prudhoe Dome ukazuje, že:
- grónsky ľadový štít nie je nehybný a nemení sa len počas extrémnych globálnych kríz
- aj relatívne mierne oteplenie môže viesť k výraznému ústupu ľadu v citlivých oblastiach
- minulosť ľadovca je kľúčom k lepšiemu pochopeniu jeho budúcnosti
Aj keď nejde o dôvod na okamžitý poplach, je to dôležitý vedecký signál o tom, ako môže Grónsko reagovať na klimatické zmeny.
