Tretina Slovákov sa bojí očkovať zo strachu pred nežiaducimi účinkami. Všetky dlhodobé už poznáme, tvrdia vedci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vakcína AstraZeneca
Nezávislí pozorovatelia bezpečnosti štúdie nezistili žiadne vážne vedľajšie účinky vrátane zvýšeného rizika zriedkavých krvných zrazenín. Foto: ilustračné, SITA/AP

Z prieskumu agentúry AKO pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS) vyplýva, že takmer tretina (31,2 percenta) respondentov sa obáva vedľajších účinkov vakcín proti ochoreniu COVID-19. Prieskum sa uskutočnil medzi 21. a 27. júlom na vzorke tisíc respondentov.

Strach majú ľudia hlavne z dlhodobých nežiaducich účinkov, ktoré by sa mohli objaviť až po niekoľkých rokoch od vakcinácie. Vedci sa však takéto názory snažia opakovane a dlhodobo vyvracať vedeckými poznatkami.

V poslednom období sa tejto téme na sociálnych sieťach venovali tiež český evolučný biológ Jaroslav Flegr, ako aj molekulárny biológ a biochemik Pavol Čekan, ktorý stojí za vývojom kloktacích LAMP testov.

Do pol roka

Podľa Čekana je strach z vedľajších účinkov úplne pochopiteľný, avšak dnes už neopodstatnený. „Všetky nežiaduce účinky mRNA vakcín už dnes poznáme. Tie sa vždy ukážu do šiestich mesiacov,“ napísal do komentáru na sociálnej sieti.

Medzi takéto objavené nežiaduce účinky patria práve trombózy, myokarditídy či vysoký tlak, o ktorých Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vždy informuje nadriadenú Európsku liekovú agentúru (EMA), ako aj verejnosť.

Tieto inštitúcie zbierajú údaje o všetkých nahlásených nežiaducich účinkoch. Tak sa prišlo napríklad aj na vzácny Guillain-Barrého syndróm (pozn. akútne zápalové postihnutie periférnych nervov), ktorý však spôsobuje vakcína Janssen, a teda nie mRNA vakcína.

„Nič iné už nemožno čakať, pretože to nebolo dokázané ani pri iných vakcínach v minulosti. Ani ASIA (pozn. autoimunitný zápalový syndróm), ani žiadne iné neurologické autoimunitné choroby, ani negatívny efekt na plodnosť,“ vymenoval Čekan.

Žiaduce účinky

Tieto informácie pre portál vZdravotníctve.sk potvrdil aj lekár a vedec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Celec.

„Nie, žiadne priame dlhodobé nežiaduce účinky schválených vakcín nepoznám, ani tých, čo sa používajú už celé desaťročia. Vakcíny majú predovšetkým dlhodobé žiaduce účinky. Chránia nás pred rôznymi chorobami,“ uviedol Celec.

Zažartoval tiež v tom zmysle, že nikto nemôže so stopercentnou istotou povedať, že dlhodobé nežiaduce účinky sú vylúčené: „Veď napokon taká vakcína ochráni aj zlých ľudí, aj zlodejov a iných kriminálnikov.“

Podľa Celeca si hlavne treba uvedomiť, aká je alternatíva pre ľudí, ktorí sa odmietnu očkovať. Ten, kto sa rozhodne neísť do minimálneho teoretického rizika vakcinácie, má stopercentnú istotu, že sa skôr či neskôr koronavírusom nakazí.

„Aké sú dlhodobé účinky tejto infekcie tiež nevieme, iba o tých krátkodobých akútnych účinkoch COVIDu vieme už celkom dosť, až príliš,“ dodal na záver Celec. Napriek tomu sa viac ako 20 percent Slovákov podľa prieskumu nechce vôbec zaočkovať.

Tak, ako to má byť

Mnohí podľa Čekana veria vyššie opísaným klamstvám, na ktorých sú postavené dezinformácie a konšpirácie o mRNA vakcínach. Jednou z ďalších neprávd je aj tá, že vakcíny sú vlastne neúčinne, nakoľko po pár mesiacoch ľudia žiadne protilátky v krvi nemajú.

Viac o téme: Očkovanie proti koronavírusu na Slovensku

Český odborník Flegr sa pokúsil vysvetliť, prečo je dobrou správou, že množstvo protilátok po očkovaní postupne klesá a že ide vlastne o dôkaz toho, že mRNA vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sú bezpečné a účinné presne podľa plánov.

„Po očkovaní protilátky rýchlo klesajú. Keby nie, znamenalo by to, že proteín kódovaný v RNA vakcíne je niekde v tele stále vyrábaný. V takom prípade by asi RNA vakcíny neboli povolené,“ uviedol na sociálnej sieti.

Pripomenul tiež, že protilátky po prekonaní ochorenia COVID-19 klesajú takisto a na nízke, teda nedostatočné hodnoty, sa dostanú obvykle ešte skôr, ako sa to stane po očkovaní.

Zároveň stále platí, že kľúčovú imunitu zaisťujú pamäťové plazmatické bunky v kostnej dreni, ktoré však „žijú“ roky. „Keď sa imúnny človek nakazí, pamäťové plazmatické bunky sa aktivujú a rýchlo vyrobia nové protilátky,“ dodal Flegr.

Na túto schopnosť sa spolieha aj viac ako 4,76 miliardy ľudí, ktorí sa už proti ochoreniu COVID-19 nechali zaočkovať.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jaroslav FlegrPavol ČekanPeter Celec
Firmy a inštitúcie EMA Európska lieková agentúraJanssen-Cilag International NVŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečivÚstav molekulárnej biomedicíny LF UK v Bratislave