Rúška ako talizman a nečakané prázdniny. Koronavírus ďakuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Koronavírus
V Miláne sa na uliciach objavujú ľudia s rúškami na tvári Foto: SITA/AP

Po hektickom a nervóznom pondelku priniesol utorok priestor pre mierne vydýchnutie. Ako keď dokončíte horúčkovité opevňovanie a nepriateľ si dáva načas s útokom.

Fakt, že sa v utorok neobjavil žiaden pozitívny prípad, bol prekvapivý a až znepokojujúci. Nemožno reálne očakávať, že prípady prestanú pribúdať. Máme kapacity pre testovanie? Testujú sa tí pacienti, ktorí sa naozaj majú?

Ale kým začneme hádzať kamene na štátne inštitúcie a obviňovať ich z neschopnosti alebo šíriť konšpiračné úvahy o zatajovaní nových prípadov, pozrime sa na seba.

Len nič nepovedať

Prípad zo Šace a ďalší z Nitry ukázali zaujímavú stránku ľudskej povahy: ľudia zatajili, že boli v podmienkach, kedy mohli chytiť koronavírus. Je to priam mätúce. Vedome tak vystavujú riziku zdravotníckych pracovníkov a najmä – nič z toho nemajú.

Mať koronavírus je zjavne hanbou. Je to nejaký atavizmus z čias moru, strach z vylúčenia zo spoločnosti.

Vírus 2019-nCoV srdečne ďakuje.

Z extrému do extrému

Na druhej strane tu máme ľudí, ktorí akoby neporozumeli epidemiologickej stránke prijatých opatrení.

Zavreté školy a nútené OČR-ky využili na vybavovanie si úradných vecí, na ktoré doteraz pre prácu nemali čas. Aj s prázdninujúcimi deťmi zaplavili kontaktné centrá, až ministerstvo vnútra muselo vydať výzvu, že to s tým obmedzením stretávania sa ľudí myslelo vážne.

Na opačnej strane spektra sú zase tí, ktorí vzali útokom obchody, nakričali na predavačky a vykúpili rúška v lekárňach. Rúško je zjavne nejaký talizman, ktorý treba mať doma na vyvýšenom mieste, pretože síce sú nedostatkové, ale na ľuďoch vonku ich nevidno.

Nedostatky komunikácie

Telefóny a internet nám uľahčujú život aj v čase koronavírusu. Teda, ak fungujú. Na telefónne čísla úradov verejného zdravotníctva je problém sa dovolať.

Ešte väčší problém je s pokynom, aby sme v prípade potreby aj svojho všeobecného lekára kontaktovali telefonicky. Lekári v ambulanciách nie sú práve povestní promptným dvíhaním telefónov. Buďme však fér – ak majú práve pacienta, osadenstvo ambulancie sa venuje jemu, nie telefónu.

A hoci tu máme koronavírus, iné ochorenia si ešte preto nedali pracovnú prestávku.

Vchádzame do ďalšieho dňa zrušených podujatí, zavretých škôl, obmedzení a nervozity. Toto obdobie ešte potrvá a zatiaľ netušíme, ako sa vyvinie. Kým však vystavíme účet lekárom, hygienikom, vláde a úradom, aspoň ich úsilie nesabotujme. Správajme sa racionálne, lebo na pudové správanie sú vírusy vybavené a využívajú ho.

A umývajme si ruky.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať