V malej miestnosti na okraji saharskej púšte stojí miska s hustou, sladkou tekutinou. Je to aromatická zmes ťavieho mlieka, cukru a vody – zmes, ktorú tu ženy pripravujú celé generácie. Dievča, pre ktoré nápoj prichystali, má sotva niekoľko rokov. Do večera by mala zvládnuť takmer osem litrov. Zajtra znovu. A pozajtra tiež. Až kým nepriberie. Nie preto, aby bola zdravšia, ale aby bola žiaduca pre budúceho ženícha. Áno, hovoríme o roku 2026.
„Keď je tučná, znamená to, že je príťažlivá. Znamená to, že sa môže rýchlo vydať. A manželstvo tu znamená bezpečie, jedlo a budúcnosť,“ vysvetľuje jedna z mauritánskych žien.
V Mauritánii sa ideál ženskej krásy dramaticky líši od toho, ktorý dominuje vo väčšine sveta. Štíhlosť tu nie je cnosťou, práve naopak. Znakom krásy, spoločenského statusu a prosperity je extrémna nadváha. Tento ideál sa však netýka dospelých žien, ktoré o svojom tele môžu slobodne rozhodovať. Týka sa dievčat, často mladších než desať rokov.
V Mauritánii krása neznamená štíhlosť, ale tučnotu
V priebehu histórie si spoločnosti definovali krásu veľmi extrémnymi spôsobmi. Naťahovanie krku v juhovýchodnej Ázii, černenie zubov v Japonsku či zväzovanie chodidiel v Číne. Po celé stáročia pritom bola plná postava celosvetovým ideálom krásy.
V africkej Mauritánii sa však tento starobylý ideál vyvinul do niečoho omnoho temnejšieho. Nazýva sa leblouh a praktizuje sa dodnes. Miska jedla pre dievčatá tu je v podstate bezodná – hneď ako sa vyprázdni, znovu ju naplnia. Po stáročia tu bolo jedlo vzácne a plná postava znamenala jediné: istotu prežitia. Žena s veľkým telom symbolizovala rodinu, ktorá má zásoby, dobytok, postavenie.
Obezita ako nevypovedaný dôsledok traumy: Mnohé prípady súvisia so sexuálnym zneužívaním v detstve - ROZHOVOR
V krajine s minimálnymi životnými príležitosťami nie je totiž manželstvo o láske, ale o prežití. Oficiálne zákony síce stanovujú minimálny vek sobáša na 18 rokov, no v realite sa viac než tretina dievčat vydáva pred šestnástym rokom života. V odľahlých vidieckych oblastiach sú tieto čísla ešte vyššie než celonárodný priemer. To vedie k tomu, že dievčatá začínajú s praktikou leblouh už vo veľmi mladom veku, aby ich „pripravili“ na manželstvo. Tučná dcéra je žiaduca dcéra. A pre mnohé rodiny to znamená jedlo na stole, budúcnosť, istotu.
Dievčatá sú nútené konzumovať obrovské množstvá jedla: kuskus, datle, mastné chleby, oleje a najmä ťavie mlieko. Podľa výpovedí, ktoré zaznamenala austrálska blogerka a dokumentaristka Josie Kuntze, dievčatá musia skonzumovať až 16-tisíc kalórií denne v nádeji, že budú žiadanejšie pre manželstvo. Táto tradícia pretrváva najmä v konzervatívnejších a odľahlejších oblastiach krajiny, hoci ju odsudzujú zdravotní odborníci aj mauritánski aktivisti.
„Dievča v tomto veku môže vypiť takmer osem litrov mlieka denne. A nejde len o tekutiny. Ak mlieko nie je, musí jesť čokoľvek, čo sa nájde. A na ďalší deň celý proces zopakovať. Kým nepriberie,“ cituje blogerka výpovede mauritánskej ženy.
Ako vyzerá bežný deň dievčaťa, ktoré je násilne prekrmované?
Prekrmovanie nie je založené na presviedčaní, ale na nátlaku. Ak dievča odmietne jesť, používajú sa tresty. Ženy opisuje praktiku, pri ktorej sa dievčatám vkladajú malé paličky medzi prsty na rukách a nohách.
„Toto sa robí, keď odmietnu. Bolesť ich prinúti pokračovať,“ vysvetľuje. Prvým krokom je rozprávať sa s ňou. A potom ju kŕmiť hoci aj násilím. Niektorí starší ľudia túto praktiku podporujú. Ale čo mladé dievčatá? Chcú to podstúpiť, alebo nie? „Dievčatá to nemajú rady. Ale sú nútené. Staršie ženy veria, že je to pre ich budúcnosť veľmi dobré,“ hovorí žena.
Temná realita Dubaja: Zadržiavanie pasov a mesto postavené na modernom otroctve
Podľa odhadov bolo až 22 % mauritánskych žien v detstve násilne prekrmovaných. V odľahlých oblastiach môžu byť tieto čísla ešte vyššie.
Staršia žena, ktorá prekrmuje svoje dcéry sama priznala, že v mladosti leblouh odmietala. Bránila sa. „Rozhodla som sa, že to nechcem podstúpiť. Odmietala som to. Ale po niekoľkých rokoch som sa k tomu musela vrátiť,“ zaznieva v jej výpovedi. Ak by nepribrala, nebola by považovaná za vhodnú na manželstvo, takže svoje rozhodnutie musela prehodnotiť. Bola to jej voľba. Tradícia sa prenáša ďalej ako prostriedok prežitia.
Tlak neprichádza len od mužov
Z výpovedí vyplýva, že samotné dievčatá túto praktiku väčšinou odmietajú. Najväčší tlak však často prichádza od starších žien – matiek a starých mám.
Mužský ideál je pritom jednoznačný. „Pre nás sú väčšie ženy krajšie. Chudé ženy nie sú atraktívne,“ hovorí jeden z mužov počas rozhovoru v saharskej púšti. „Žena by si mala vybrať to, čo chce. Ale v skutočnosti sa vydá rýchlejšie, ak je tučná, než ak je chudá,“ dodáva s tým, že hoci sa doba mení, ten pocit, že väčšie telo je príťažlivejšie, tu stále je a bude tu aj o sto či dvesto rokov.
Japonsko bojuje proti samovraždám modrým svetlom: Na vlakových staniciach klesli prípady o 84 percent
Zdá sa, že hoci samotná praktika násilného prekrmovania postupne ustupuje, tlak na ženy, aby boli väčšie, pretrváva, najmä kvôli preferenciám miestnych mužov. Prekrmovanie je extrémny spôsob, ako prinútiť ženy zapadnúť do ideálu, ktorý im spoločnosť určila. Ale nie je to len problém Mauritánie. Je to príbeh, ktorý sa odohráva po celom svete, len v inom pozlátku.
