Epidémia cholery na Slovensku sa zmenila na davovú psychózu. Ľudia podozrievali aj kňazov a lekárov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lebky, kostry, kosti, epidémie, mŕtvoly
Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Epidémie boli v minulosti podnetom pre šírenie rôznych konšpiračných teórií, uvádza vo svojom príspevku na stránke Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV výskumníčka Zuzana Panczová.

Choroby, ktoré si vyžiadali množstvo mŕtvych, v ľuďoch vyvolávali strach a nedôveru. Emócie sa potom ventilovali aj v podobe hľadania vinníka.

Ľudia podozrievali lekárov aj úradníkov

Ľudia napríklad ukazovali prstom na tých, ktorí sa epidémie snažili potlačiť, teda na lekárov či úradníkov nariaďujúcich izoláciu chorých, očkovanie, dezinfekcie studní alebo nové liečebné praktiky, píše etnologička vo svojej knihe Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

Ako príklad Panczová uvádza východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831, ktoré sprevádzala epidémia infekčnej cholery.

Podľa Webmd.com bola pôvodcom ochorenia baktéria Vibrio cholerae a jeho príznakmi silné vodnaté hnačky a zvracanie. Infikovaným hrozila dehydratácia a v dôsledku nej aj smrť. Zdrojom nákazy bola kontaminovaná pitná voda a zlá hygiena.

Preventívne opatrenia boli prijímané s nevoľou

Habsburská monarchia v snahe potlačiť epidémiu vyslala do ohnísk nákazy „cholerových komisárov“ spolu s vojskom a lekármi, aby tam riadili preventívne opatrenia.

Ich súčasťou bola kontrola a obmedzenie pohybu osôb, ale aj zákazy konania trhov a jarmokov. Došlo k ochromeniu obchodu, remeselnej výroby a znížila sa aj dostupnosť tovarov, čo podľa etnologičky vyvolávalo u ľudí nevôľu.

Verejnosť si opatrenia začala vysvetľovať ako zámienku na potlačenie revolučných myšlienok zo strany mocných a v reakcii na opatrenia pribúdali aj výtržnosti a silneli nepokoje.

Začali sa šíriť fámy o sprisahaní

Medzi poddanými sa šírili názory, že nákazlivosť cholery je dezinformácia šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva,“ približuje odborníčka. Medzi ľuďmi sa šírili fámy o sprisahaní pánov voči poddaným, ktoré ešte viac umocňovali prísne sankcie za nedodržiavanie opatrení.

V napätej atmosfére sa napríklad medzi ľuďmi rozšírilo, že kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej podávajú jed a úradníci namiesto dezinfekcie (chlórového vápna) do studní a potokov sypú otravu.

Údajnými dôkazmi sprisahania malo byť šírenie nákazy v blízkostí riek a iných zdrojov vody, fámy o dôkazoch otravy počas pitvy mŕtvol, informácie o existencii štatistických odhadov predpokladaného vysokého počtu obetí kvôli plánovaniu masových hrobov, ako aj objavenie sa nákazy po vykonaní preventívnych sanitárnych opatrení,“ píše Panczová.

Väznenie, mučenie a zabíjanie

Epidémia a preventívne opatrenia podnietili aj podozrievavosť voči Židom, ktorých obviňovali z trávenia studien a tiež z roznášania jedu v potravinách.

To sa stalo priamou zámienkou k tomu, aby dedinčania pochytali, zbili a dali uväzniť dvanástich Židov. Hneď nasledujúci deň dokonca chytili a mučili i zdravotného komisára, ktorého nútili k priznaniu, že bol tiež podplateným travičom,“ uvádza etnologička.

Sociálne nepokoje vyústili do povstania s cieľom nastolenia spoločenských zmien, to sa však premenilo na davovú psychózu, ktorá končila aj fyzickým napádaním, vraždením a beštiálnym mučením.

Nespokojnosť a hľadanie nepriateľa

Podľa Zuzany Panczovej je živnou pôdou pre šírenie fám a konšpirácií práve nárast nespokojnosti širokej verejnosti v spojení s hľadaním nepriateľa.

Pocit bezmocnosti voči úradnej moci, ktorá z dôvodu verejného záujmu pácha určité násilie na jednotlivcoch, môže viesť pri nedostatku informácií alebo nedôvere voči oficiálnym zdrojom k presvedčeniam, že cieľom protiepidemických opatrení je v skutočnosti riadená likvidácia obyvateľov,“ hodnotí etnologička.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Zuzana Panczová
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia vied