Spoločnosť Google po sľubných výsledkoch z východnej Európy spustí v Nemecku novú kampaň zameranú na to, aby boli ľudia odolnejší voči ničivým vplyvom dezinformácií v online priestore.
Boj proti dezinformáciám
Technologický gigant plánuje zverejniť sériu krátkych videí, ktoré upozorňujú na techniky bežne používané v mnohých zavádzajúcich tvrdeniach. Videá sa objavia ako reklamy na platformách ako Facebook, YouTube alebo TikTok v Nemecku. Spoločnosť pracuje na podobnej kampani aj pre Indiu.
Meta zablokovala stovky falošných účtov s proruskou propagandou, niektoré webstránky imitovali svetové médiá
Prístup, známy ako prebunking, zahŕňa učenie ľudí, ako rozoznať falošné tvrdenia skôr, ako na ne narazia. Práve táto stratégia si pritom získava podporu medzi výskumníkmi a technologickými firmami.
I keď viera v nepravdy a konšpiračné teórie nie je ničím novým, rýchlosť a dosah, ktoré im poskytol internet, zvýšili ich silu. Keď ich navyše podporia algoritmy, nepravdivé tvrdenia môžu ľudí odradiť od očkovania, šíriť autoritársku propagandu, podnecovať nedôveru v demokratické inštitúcie i vyvolávať násilie.
Overovanie faktov
Táto výzva však nemá jednoduché riešenie. Overovanie faktov novinármi je síce efektívne, no zároveň je náročné na prácu, nie každý si ho prečíta a nepresvedčí tých, ktorí už majú nedôveru voči tradičným médiám. Moderovanie obsahu zo strany technologických spoločností zase odsúva dezinformácie na iné miesta a zároveň vyvoláva obvinenia z cenzúry či zaujatosti.
Facebook je zdrojom nenávisti a extrémizmu, Heger vyzval zástupcu Meta o zintenzívnenie boja proti dezinformáciám
Prebunkingové videá sú však, naopak, relatívne lacné a jednoduché na výrobu, ak ich umiestnia na populárne platformy, môžu si ich pozrieť milióny ľudí a úplne sa vyhýbajú politickým výzvam tým, že sa neorientujú na témy falošných tvrdení, ktoré často vyvolávajú konflikty, ale na techniky, vďaka ktorým sú virálne dezinformácie také nákazlivé.
Medzi tie patrí napríklad vyvolávanie strachu, vytváranie obetných baránkov, falošné porovnávanie, zveličovanie či vynechávanie kontextu.
Spustil najväčší test
Minulú jeseň Google spustil dosiaľ najväčší test tejto teórie v podobe prebunkingovej videokampane v Poľsku, Česku a na Slovensku. Videá sa zamerali na rôzne techniky z falošných tvrdení o ukrajinských utečencoch, ktoré sa spoliehali na nepodložené príbehy vyvolávajúce strach o utečencoch páchajúcich trestnú činnosť či kradnúcich pracovné miesta obyvateľov.
Spoločnosť Google sa zaviazala dodržiavať pravidlá Únie a poskytovať spotrebiteľom jasnejšie a presnejšie informácie
Videá zaznamenali na Facebooku, TikToku, YouTube a Twitteri 38 miliónov pozretí. Výskumníci následne zistili, že ľudia, ktorí si tieto videá pozreli, dokázali s väčšou pravdepodobnosťou identifikovať dezinformačné techniky a bolo menej pravdepodobné, že by šírili falošné správy, ako tí, ktorí ich nevideli. Pilotný projekt bol dosiaľ najväčším testom prebunkingu a prispel k rastúcemu konsenzu na podporu tejto teórie.
Nová kampaň Googlu
Google však zistil, že vplyv kampane vo východnej Európe sa v jednotlivých krajinách líšil. Zatiaľ čo najväčší efekt zaznamenali v Poľsku, na Slovensku mali videá „nízky až nerozoznateľný vplyv“. Jedným z vysvetlení by mohla byť podľa výskumníkov skutočnosť, že videá do slovenčiny nadabovali a neboli špeciálne vytvorené pre miestne publikum.
Google označili ako monopol online reklamy, žalobou sa štáty snažia dostať nekontrolovateľný rast pod kontrolu
Nová kampaň Googlu v Nemecku sa bude okrem iného zameriavať na fotografie a videá a to s akou ľahkosťou je možné ich prezentovať ako dôkaz niečoho úplne iného.
Napríklad, po minulotýždňovom ničivom zemetrasení v Turecku a Sýrii niektorí používatelia šírili video obrovského výbuchu v Bejrúte z roku 2020 s tvrdením, že sú to skutočné zábery jadrovej explózie, ktorú vyvolalo zemetrasenie. Nebolo to pritom prvý raz, čo video využili na šírenie dezinformácií.
Šíria sa ako vírus
„Dezinformácie si môžete predstaviť ako vírus. Šíria sa, pretrvávajú, ľudia sa v dôsledku nich rôzne správajú. Niektorí majú symptómy, iní nie. Takže, ak sa šíria a správajú ako vírus, potom by sme možno mohli prísť na to, ako ľudí zaočkovať,“ skonštatoval Sander van der Linden z Univerzity v Cambridgei, ktorý je považovaný za vedúceho experta v tejto oblasti.
Van der Linden spolupracoval na kampani s Googlom a momentálne radí aj spoločnosti Meta, ktorá vlastní Facebook a Instagram.
Práve prebunking by pritom mohol v kombinácií s tradičnou žurnalistikou, moderovaním obsahu a ďalšími metódami boja proti dezinformáciám pomôcť vytvoriť akúsi kolektívnu imunitu voči nim a tak obmedziť ich šírenie a dopad.
