Maturity na Slovensku každoročne otvárajú rovnakú otázku: sú dnešní maturanti naozaj slabší, alebo sa len mení svet, v ktorom vyrastajú a školstvo im nestíha? Generácia Z, ktorá vyrástla s mobilom v ruke, sociálnymi sieťami a dnes už aj s umelou inteligenciou, sa učí úplne inak než študenti pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
Odborníci na vzdelávanie upozorňujú, že problém nie je v tom, že by mladí ľudia menej vedeli, ale v tom, že školský systém a maturita často nereflektujú realitu 21. storočia. Digitálne rozptýlenie, slabšia schopnosť sústredenia, ale aj tlak na výkon a psychické zdravie výrazne ovplyvňujú výsledky študentov.
Ako dnes vyzerajú maturity, aké chyby robia maturanti najčastejšie a prečo by sme mali prehodnotiť samotný význam „skúšky dospelosti“? Na tieto otázky odpovedá významný slovenský pedagóg a odborník na vzdelávanie Juraj Hipš, ktorý upozorňuje, že slovenské školstvo stále testuje pamäť, zatiaľ čo svet už dávno vyžaduje kritické myslenie, prácu s informáciami a schopnosť reagovať na rýchlo sa meniaci svet.
Hovorí sa, že dnešní maturanti sú úplne iní ako pred 10 – 15 rokmi. Je to stereotyp alebo reálne vidíme zásadnú zmenu?
Nie je pravda, že dnešní mladí ľudia sú „horší“. To je bežný stereotyp každej staršej generácie. Ale je pravda, že vyrastali v úplne inom svete. Maturant spred pätnástich rokov ešte nemal vo vrecku nepretržitý prístup k odpovediam, videám, sociálnemu porovnávaniu, notifikáciám a dnes už aj umelej inteligencii.
Matematika nie je o talente, ale o spôsobe výučby. Odborníci radia, ako ju žiakom neznechutiť
Zásadná zmena nie je v tom, že by dnešní študenti nevedeli rozmýšľať. Zmena je v prostredí, v ktorom sa učia. Ich pozornosť je fragmentovanejšia, sú zvyknutí rýchlejšie prepínať medzi podnetmi a oveľa menej trénujú dlhé sústredenie. Napríklad výskum OECD ukazuje, že digitálne rozptyľovanie v triedach súvisí s horšími výsledkami v matematike. 59 % žiakov v krajinách OECD uviedlo, že ich vyrušujú spolužiaci používajúci digitálne zariadenia.
Zároveň však dnešní študenti a študentky často vedia rýchlejšie vyhľadávať, prepájať informácie a pracovať s digitálnymi nástrojmi. Problém je, že škola ich často stále skúša tak, ako keby svet zostal v roku 1995.
Generácia Z vyrastala s mobilom v ruke. Aké sú najväčšie rozdiely medzi dnešnými maturantmi a tými spred desiatich rokov?
Najväčší rozdiel je v tom, že dnešný maturant žije v neustálom informačnom hluku. Pred desiatimi rokmi bol mobil ešte najmä komunikačný nástroj. Dnes to už zďaleka neplatí. Mobil sa stal multifunkčným nástrojom a dnešní mladí ľudia sú digitálni domorodci. Digitálne technológie sú absolútne prirodzenou súčasťou ich života.
Už neveria učebnici len preto, že je to učebnica. To je dobré. Ale nie vždy vedia rozlíšiť dôveryhodný zdroj od nezmyslu. Zároveň inak komunikujú. Sú zvyknutí na krátke správy, hlasovky, memy a rýchle reakcie. A oveľa viac riešia psychickú záťaž.
Je zároveň si dôležité uvedomiť, že študenti nie sú technologicky zdatní automaticky. Sú zdatní používateľsky. Vedia používať appky, ale to neznamená, že rozumejú ich algoritmom, bezpečnosti, práci so zdrojmi alebo tomu, ako sa učiť s AI.
V čom robia maturanti najväčšie chyby pri učení?
Určite jednou z najväčších chýb a to nielen u mladých ľudí je učenie sa s mobilom na stole. Od detí častokrát počúvam ako multitasking zvládajú. Lenže mozog neprepína zadarmo. Každá notifikácia je malý útok na pozornosť. Toto dobre poznajú aj dospelí.
Každoročné maturity odhaľujú slabé miesta. Ktoré sa dnes opakujú najčastejšie?
Každý rok si po maturitných otázkach lámem hlavu, prečo majú mladí ľudia vedieť napríklad toto:
Slovné spojenie „bola by šla“ predstavuje:
a)zložený určitý slovesný tvar.
b)jednoduchý určitý slovesný tvar.
c)zložený neurčitý slovesný tvar.
d)jednoduchý neurčitý slovesný tvar.
Alebo toto:
Pomenujte umelecký prostriedok, ktorý predstavuje zvýraznené slovo v slovnom spojení po SLADKEJ nedeli.
Spisovateľ Daniel Hevier otvorene povedal, že by z takýchto otázok maturitou neprešiel. A to ho určite nikto nemôže upodozrievať, že nemá rád slovenský jazyk. V mnohom sa „skúška dospelosti“ za desiatky rokov stále nezmenila.
Slovenské školstvo má za sebou prvý ročník elektronickej maturity, zapojilo sa do nej viac ako 95 percent stredných škôl
Napriek tomu, že za kľúčové zručnosti sa dnes považuje schopnosť riešiť problémy, kritické myslenie, kreativita alebo tímová práca, časť maturitných otázok stále skôr pripomína test pamäti alebo prípravu lingvistov pre jazykovedný ústav. Ak už ani spisovateľská legenda by na Slovensku nezmaturovala, niekde robíme chybu. Mali by sme konečne začať diskusiu o tom, na čo nám je maturita a ako má vyzerať.
Treba zároveň oceniť, že súčasťou maturitných otázok nie je len overovanie encyklopedických vedomostí, ale napríklad aj schopnosť čítať s porozumením. To je dobré. Ale stále máme v systéme priveľa encyklopedického testovania a málo situácií, kde má študent vysvetliť, obhájiť, porovnať, vyhodnotiť a vytvoriť vlastný záver.
V ktorých predmetoch vidíte najväčší prepad a prečo práve tam?
Najcitlivejšie oblasti sú čítanie s porozumením, matematika a prírodovedná gramotnosť. PISA 2022 ukázala, že slovenskí 15-roční žiaci dosiahli podpriemerné výsledky OECD v matematike, čítaní aj prírodných vedách. V čítaní dosiahlo aspoň základnú úroveň iba 65 % slovenských žiakov, kým priemer OECD bol 74 %.
Maturanti písali maturity zo slovenčiny a maďarčiny, ministerstvo školstva zverejnilo témy slohových prác – FOTO
Čítanie s porozumením sa buduje roky. Matematické myslenie sa buduje roky. Schopnosť pracovať s dôkazmi, grafom, textom či argumentom sa nedá naliať do hlavy za víkend. Problém nie je len v žiakoch. PISA ukazuje aj silnú závislosť výsledkov na sociálno-ekonomickom zázemí. Na Slovensku bol rozdiel medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými žiakmi v matematike 133 bodov, čo je viac ako priemer OECD. Toto je zásadná správa o našom školstve.
Sú dnešní študenti menej odolní voči stresu ako predchádzajúce generácie?
Nehovoril by som, že sú slabší. Skôr sú vystavení inému typu tlaku. WHO upozorňuje nielen na nárast problematického používania sociálnych sietí, ale aj na súvislosti s nižšou psychickou pohodou, spánkom a školským fungovaním. Študenti nepotrebujú, aby sme im hovorili: „My sme to zvládli, zvládnite to aj vy.“ Potrebujú bezpečné školy, dobrých učiteľov aj možnosť robiť chyby a učiť sa z nich.
Nie sú maturity v dnešnej podobe zastarané pre digitálnu generáciu?
V mnohom áno. Nie preto, že mladí majú mobil, ale preto, že svet už dávno neodmeňuje najmä schopnosť zapamätať si izolované informácie. Odmeňuje schopnosť klásť dobré otázky, rozumieť textu, pracovať s dátami, spolupracovať, rozlišovať dôveryhodné zdroje a niesť zodpovednosť za rozhodnutia. Maturita ale nemá byť múzeum školstva. Má byť zrkadlo toho, čo považujeme za dospelosť v 21. storočí.
Ak by ste mohli maturitu zmeniť, ako by vyzerala?
V prvom rade by sme si mali vyjasniť, akých študentov a študentky chceme mať na konci strednej školy. Majú to byť mladí ľudia, ktorí vedia množstvo encyklopedických vedomostí a majú dobrú pamäť? Alebo očakávame, že budú tvoriví, schopní kriticky myslieť, pracovať v tímoch, vyhľadávať informácie a prepájať ich? Keď si zodpovieme tieto otázky, môžeme začať diskutovať o tom, ako by maturita mala vyzerať.
Bude mať maturita v budúcnosti taký význam ako dnes?
Svet sa dynamicky a radikálne mení, umelá inteligencia zásadne pretvára ľudskú spoločnosť a preto pochybujem, že sa o súčasnej podobe maturity budeme baviť o pár rokov.
Písomné maturity máme za sebou. Teraz prichádza ústna časť. V čom je pre študentov náročnejšia?
V mnohom sa „skúška dospelosti“ za desiatky rokov nezmenila a to aj v ústnej časti. Napriek tomu, že za kľúčové zručnosti sa dnes považuje schopnosť riešiť problémy, kritické myslenie, kreativita alebo tímová práca, maturita stále skôr pripomína test pamäti. Ako hovorí český vzdelávací analytik Jan Zeman, maturanti sú ako cvičení králici fungujúci na princípe „Zapamätaj si a zopakuj“. Študenti si častokrát vystačia so stručnými materiálmi stiahnutými z internetu a dobrou pamäťou.
Študenti si vyskúšali elektronickú maturitu v reálnych podmienkach. Aké sú jej hlavné benefity?
Zažívame svet, ktoré sa radikálne mení, ale veľká časť maturantov len opakuje naučené poznámky a stiahnuté referáty. Vo svete montážnych hál to možno stačilo. Ale to je svet včerajška. Dnešok si zaslúži maturitu, ktorá reaguje na skutočné výzvy tohto sveta.
Ústna maturita preveruje aj schopnosť rozmýšľať v reálnom čase. Prečo to robí dnešným študentom problém?
Pretože reálne rozmýšľanie nahlas sa v škole trénuje málo. Veľa hodín stále vyzerá tak, že učiteľ sa pýta, žiak odpovedá správnu vetu, ostatní čakajú. To nie je diskusia. To je skúšanie. Ak chceme, aby študent na maturite vedel premýšľať, musí to robiť roky predtým. Musí diskutovať, argumentovať, obhajovať, počúvať protiargumenty, meniť názor. To sa nedá naučiť z maturitného ťaháku.
Generácia Z komunikuje najmä cez správy a hlasovky. Ako to ovplyvňuje ich schopnosť vyjadrovať sa?
Digitálna komunikácia nie je automaticky menejcenná. Hlasovka môže byť osobná, správa môže byť presná, meme môže byť veľmi inteligentná skratka. Problém je, že tieto formáty často nevyžadujú dlhú súvislú reč, štruktúru argumentu a okamžitú reakciu na živého človeka. Riešením nie je vysmievať sa hlasovkám. Riešením je prinášať do škôl kvalitnú diskusiu, prezentovanie, debatovanie, prácu v skupine a bezpečné prostredie, kde žiak môže povedať aj nedokonalú myšlienku bez toho, aby bol za ňu zosmiešnený.
