Slovenský zahraničný obchod si aj v apríli udržal kladnú bilanciu, hoci jeho prebytok sa oproti predchádzajúcim mesiacom citeľne znížil. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahol prebytok zahraničného obchodu 76 miliónov eur. Za slabším výsledkom však nestojí zhoršenie exportnej výkonnosti ekonomiky, ale najmä kombinácia sezónnych faktorov, vyšších cien energií a rastu dovozov.
Analytici sa zhodujú, že aprílové čísla priniesli viacero pozitívnych signálov. Vývoz medziročne vzrástol o 4,5 percenta, zatiaľ čo dovoz sa zvýšil o 2,6 percenta. Export tak zaznamenal lepší výsledok, než očakávali viaceré prognózy. Pozitívnym prekvapením bol najmä rast vývozu strojov a prepravných zariadení, teda kategórie, ktorá je pre slovenskú ekonomiku kľúčová.
Vývoz zahraničného obchodu
Analytik Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber upozorňuje, že vývozy aj saldo zahraničného obchodu síce skončili v pluse, no výsledok zaostal za očakávaniami pre silnejší rast dovozov.
„Pozitívnym prekvapením bol vývoz, ktorý medziročne vzrástol o 4,5 percenta, čím predbehol naše očakávania mierneho poklesu v apríli. Nižší ako očakávaný výsledok čistých vývozov teda odráža silnejší ako predpokladaný slovenský dopyt po zahraničnom tovare,“ konštatuje.
Slovenská ekonomika vysiela zmiešané signály a fabriky opäť ožívajú, problémy automobiliek však nekončia
Podľa analytika UniCredit BankĽubomíra Koršňáka bolo výrazné zúženie mesačného prebytku prevažne technického charakteru. Svoju úlohu zohrala veľkonočná sezóna, ale aj rast cien energetických surovín po eskalácii konfliktu na Blízkom východe. Po očistení o tieto vplyvy hodnotí vývoj zahraničného obchodu ako prevažne priaznivý. Potvrdzuje to aj vývoj dlhodobého ukazovateľa, keď sa dvanásťmesačný prebytok zahraničného obchodu zvýšil z 2,2 na 2,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Nižšie investičné dovozy
Rast exportov však nebol výsledkom len vyššieho objemu predaného tovaru. Významnú úlohu zohrali aj ceny. Exportné ceny sa medzimesačne zvýšili o 1,2 percenta, pričom nahor ich tlačili najmä vývozy palív a chemických produktov. Vývozy palív podporilo aj obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba. Chemický priemysel zároveň pokračoval v silnom raste a medziročné tempo rastu vývozov chemikálií prekročilo 20 percent.
Zahraničný obchod sa vo februári vrátil do plusu, no len formálne. Podľa analytikov reálne čísla odhaľujú slabý dopyt
Dôležitým signálom pre slovenský priemysel je oživenie v segmente strojov a dopravných zariadení. Po slabšom začiatku roka sa ich vývozy vrátili na úrovne dosahované na konci minulého roka, ktoré predstavovali doterajšie maximá. Práve tento vývoj podľa Koršňáka vytvára priestor na optimistickejší pohľad na vývoj priemyselnej produkcie.
Na druhej strane však analytici upozorňujú na menej priaznivé trendy na dovoznej strane. Kým exporty strojov a automobilov rástli, ich dovoz stagnoval a medziročne dokonca klesol. Podľa Ľubomíra Koršňáka to môže signalizovať slabšie investície aj možné spomalenie výroby v najbližších mesiacoch. „Nižšie investičné dovozy signalizujú pretrvávajúcu slabosť v domácich investíciách, ktorá ohrozuje strednodobý rastový potenciál ekonomiky,“ upozorňuje.
Dopyt po minerálnych palivách
Najvýraznejší rast dovozov bol zaznamenaný pri palivách a mazivách. Vyššie ceny ropy a zemného plynu spolu s obnovením dodávok cez ropovod Družba spôsobili, že dovoz tejto komoditnej skupiny medziročne vyskočil o desiatky percent. Aj Maximilián Wéber upozorňuje, že práve silný dopyt po minerálnych palivách, rope a plyne výrazne obmedzil veľkosť aprílového obchodného prebytku.
Priemyselná produkcia na Slovensku opäť klesá, brzdia ju autá aj drahá energia
Zaujímavý bol aj rozdiel medzi dovozmi z členských štátov Európskej únie a z krajín mimo únie. Kým dovozy komodít a chemických produktov z krajín EÚ rástli, dovozy komodít z krajín mimo EÚ výrazne poklesli. Výnimkou zostali práve energetické suroviny, kde dovozy minerálnych palív z krajín mimo Európskej únie medziročne vzrástli o viac ako polovicu.
Výhľad na ďalšie mesiace zostáva opatrný. Obe analytické inštitúcie sa zhodujú, že geopolitické napätie na Blízkom východe predstavuje jedno z najväčších rizík pre slovenskú ekonomiku. Vyššie ceny energií sa môžu premietnuť do rastu výrobných nákladov, zhoršovania konkurencieschopnosti priemyslu a spomaľovania hospodárskeho rastu.
Odolnosť Slovenska
Maximilián Wéber upozorňuje, že Slovensko je vzhľadom na svoju energetickú náročnosť voči takýmto šokom obzvlášť citlivé. Slovenské podniky podľa neho čelia v porovnaní s priemerom Európskej únie nadpriemerným cenám energií, čo znižuje ich konkurencieschopnosť voči zahraničným konkurentom. Negatívne pôsobí aj slabší globálny dopyt, pomalšie hospodárske oživenie v Európe a pokračujúca geopolitická neistota.
Slovenská ekonomika sa mení, firmy tlačí nedostatok ľudí aj nové technológie
Aj podľa UniCredit Bank sa obdobie postupného rozširovania obchodných prebytkov pravdepodobne blíži ku koncu. Vyššie dovozné ceny energií by mohli v nasledujúcich mesiacoch prebytok zahraničného obchodu znížiť približne na úroveň 1 až 1,5 percenta HDP, oproti súčasným 2,3 percenta HDP.
Napriek tomu zostáva aprílový výsledok povzbudivým signálom pre malú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko. Exportný sektor totiž naďalej preukazuje odolnosť aj v prostredí rastúcich geopolitických rizík a neistého vývoja svetovej ekonomiky.
