Slovenský priemysel sa po krátkom januárovom oživení opäť dostal pod tlak a vo februári sa vrátil k poklesu, ktorý odhalil jeho pretrvávajúcu zraniteľnosť aj silnú závislosť od externých faktorov.
Podľa údajov Štatistického úradu medziročne klesla priemyselná produkciao 2,9 %, pričom pokles zaznamenala väčšina sledovaných odvetví. Hoci sa po sezónnom očistení produkcia medzimesačne mierne zvýšila o 0,3 %, tento rast nedokázal vykompenzovať slabší medziročný výsledok, ktorý stiahol priemysel do mierne záporných čísel aj za prvé dva mesiace roka.
Kľúčovým faktorom februárového prepadu bola výroba dopravných prostriedkov, teda najdôležitejší pilier slovenského priemyslu. Tá medziročne klesla o viac ako 7 %, pričom výraznú rolu zohral aj vysoký porovnávací základ z minulého roka.
Umelé nafúknutie produkcie
Analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš upozorňuje, že časť minuloročných vplyvov možno pripísať pravdepodobne aj snahe výrobcov predstihnúť clá, čo vtedy umelo nafúklo produkciu.
Podobne to vníma aj analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák, podľa ktorého automobilový sektor vlani atakoval svoje dlhodobé výrobné maximá práve pred zavedením amerických ciel. Februárový pokles tak nie je len signálom aktuálneho oslabenia, ale aj dôsledkom silného bázického efektu.
Zahraničný obchod sa vo februári vrátil do plusu, no len formálne. Podľa analytikov reálne čísla odhaľujú slabý dopyt
Problémy sa však neobmedzili len na automobilky. Výrazne klesla aj výroba kovov, ktorá je energeticky náročná, a ešte dramatickejší prepad zaznamenala výroba ropných produktov, ktorá sa znížila takmer o 27 %. Za týmto vývojom stáli najmä výpadky dodávok cez ropovod Družba.
Koršňák konštatuje, že výpadok zásadnou mierou prejavil na produkcii petrochémie a výrazne prispel k celkovému poklesu priemyslu. Negatívny vývoj v týchto odvetviach zároveň poukazuje na citlivosť slovenskej ekonomiky na energetické šoky a narušenie dodávateľských reťazcov.
Čiastočná brzda prepadu
Napriek tomu sa našli aj sektory, ktoré pôsobili ako čiastočná brzda prepadu. Výrazný rast zaznamenala výroba chemikálií, ktorá medziročne stúpla takmer o 14 %, ako aj potravinárstvo či ostatná výroba. Paradoxne, ako upozorňuje Koršňák, priemysel sa vo februári opieral najmä o tzv. low-tech odvetvia, ktoré sú však z dlhodobého hľadiska menej stabilné a citlivejšie na rast nákladov práce či zhoršovanie podnikateľského prostredia.
Slovenský priemysel stráca dych, analytik varuje pred „smrteľným kokteilom“ nákladov
Krátke januárové oživenie sa tak ukázalo skôr ako dočasné vychýlenie než začiatok stabilného rastu. Koršňák hovorí o technických a jednorazových faktoroch, ktoré nebolo možné udržať, čo februárové čísla naplno potvrdili.
Priemysel sa navyše musí vyrovnávať nielen s aktuálnymi výkyvmi, ale aj so štrukturálnymi zmenami. Od transformácie automobilového sektora smerom k elektromobilite až po slabnúcu konkurencieschopnosť na niektorých zahraničných trhoch.
Výhľad ostáva neistý
Výhľad na ďalšie mesiace zostáva neistý a silne závislý od externého prostredia. Kočiš upozorňuje, že slovenský priemysel bude aj v roku 2026 pod tlakom geopolitického napätia, celkovej neistoty aj pokračujúcich obchodných vojen.
Kľúčovú rolu pritom zohrá vývoj cien energií, zahraničný dopyt a obchodná politika veľkých ekonomík. Aktuálne napätie na Blízkom východe môže podľa neho zasiahnuť ekonomiku nielen cez ceny energií, ale aj cez finančné trhy a dodávateľské reťazce.
Priemyselné tržby v januári klesli, celkový výsledok najvýraznejšie ovplyvnili dve oblasti
Dodatočným rizikom je aj rastúci protekcionizmus a slabší výhľad globálneho obchodu, ktorý môže tlmiť investičnú aktivitu firiem. Na druhej strane sa objavujú aj mierne pozitívne signály, najmä zo zahraničia. Oživenie v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, by mohlo slovenskému priemyslu postupne pomôcť, hoci tento impulz bude pravdepodobne len pozvoľný a nerovnomerný.
Nálada v priemysle zatiaľ zostáva tlmená, hoci niektoré indikátory naznačujú mierne zlepšenie očakávaní. Firmy evidujú vyššie zásoby, najmä v automobilovom sektore, no zároveň sa zlepšuje výhľad objednávok a očakávanej produkcie. To naznačuje, že hlavný problém zostáva na strane dopytu. V prostredí vyšších úrokových sadzieb a inflačných očakávaní navyše nemožno počítať s výraznejšou podporou zo strany menovej politiky.
