Vojna na Ukrajine: Zelenskyj zvažuje ukončenie mierových rozhovorov, Mariupoľčanov sa stále nepodarilo evakuovať (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ruskí vojaci v Mariupole
Ruskí vojaci v obliehanom meste Mariupoľ. Foto: SITA/AP

Ruské sily pokračujú v zintenzívňovaní útokov na východe Ukrajiny. Ako v nedeľu uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ruská armáda v 60. deň vojny ostreľovala ukrajinské pozície pozdĺž celej frontovej línie a zintenzívnila svoje útočné operácie v smere na Severodoneck, Kurachiv a Popasnu.

Regionálny vojenský správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ruské ostreľovanie v priebehu ostatných 24 hodín zabilo najmenej osem ľudí a ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruské sily tiež pokračujú v útokoch na obkľúčenú mariupoľskú oceliareň Azovstaľ. Snažia sa ju zasiahnuť leteckými útokmi i raketami s dlhým doletom. Rusi ostreľovali aj oblasti okolo mesta Dnipro severne od Záporožia, kde ruská raketa zabila najmenej jedného civilistu.

Niektorí ľudia, ktorí sa skrývajú pod zemou v mariupoľskej oceliarni, už dva mesiace nevideli oblohu a slnko. Povedali to vo videu, ktoré zverejnil batalión Azov.

Ruské sily neprestávajú v ostreľovaní ukrajinských miest ani počas pravoslávnej Veľkej noci. Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej je situácia „napätá“ v Chersonskej oblasti, kde ukrajinskí predstavitelia varovali pred ruskými prípravami na usporiadanie pseudoreferenda o nezávislosti.

Ruské sily podľa Denisovovej „ostreľujú osady v regióne a v smere na susedné regióny.“ Dodala, že Chersonská oblasť „je na pokraji humanitárnej katastrofy“.

Rusko každým dňom nasadzuje v Donbase na východe Ukrajiny stále viac vojakov. Povedal to tajomník ukrajinskej rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov s tým, že na Ukrajine momentálne bojuje viac ako 100-tisíc ruských vojakov vrátane žoldnierov zo Sýrie a Líbye.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že poznámka ruského veliteľa o prevzatí kontroly nad východom a juhom Ukrajiny a prístupe do regiónu Podnestersko v Moldavsku iba dokazuje, že Rusko plánuje napadnúť aj iné krajiny. Ako referuje spravodajský web BBC, útok na Ukrajinu bol podľa Zelenského iba začiatok.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že evakuačný koridor pre Mariupoľ v nedeľu neotvorili, pretože ruská strana negarantovala pokoj zbraní. „Zajtra to skúsime znova,“ povedala Vereščuková.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

V západoukrajinskom Ľvive oznámili zákaz vychádzania. Ako uviedol gubernátor Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj, vzhľadom na „nové spravodajské informácie“ začne platiť od soboty 23:00 do nedele 5:00 a potom každý ďalší deň v týchto hodinách až do odvolania.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

19:00 Nedeľný online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v týždni.

18:55 Republikánka Victoria Spartz z Illinois, ktorá je prvou členkou amerického Kongresu narodená na Ukrajine, v nedeľu vyzvala Spojené štáty, aby obnovili diplomatickú činnosť na Ukrajine. Uviedla, že tento krok vyšle „silný odkaz pre ukrajinský ľud“.

„Veľa krajín sa naozaj vracia späť do Kyjiva. Najmenej, čo môžeme urobiť, je vrátiť sa možno aspoň do Ľvova. Vyšle to silný odkaz pre Ukrajincov. Je dôležité, aby videli túto podporu. To ich urobí silnejšími a vyhrajú (vojnu),“ vyhlásila Spartz.

Tento komentár prichádza v ten istý deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin plánujú návštevu Kyjeva a stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

18:47 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že evakuačný koridor pre Mariupoľ v nedeľu neotvorili, pretože ruská strana negarantovala pokoj zbraní.

Referuje o tom spravodajský web CNN. „Zajtra to skúsime znova,“ povedala Vereščuková vo vysielaní národnej televízie a vyslovila nádej, že Organizácia Spojených národov (OSN) by mohla pomôcť sprostredkovať humanitárnu evakuáciu.

Vereščuková predtým obvinila Rusko zo sprisahania s cieľom spustiť vlastný paralelný koridor z Mariupoľa, ktorý by priviedol obyvateľov na ruské územie. Kremeľ to nekomentoval.

Iryna verescukova
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Foto: www.facebook.com

16:30 Ruské jednotky dostali „tiché povolenie“ na znásilňovanie civilistov počas invázie na Ukrajinu.

Helena Kennedyová, ktorá je súčasťou pracovnej skupiny pomáhajúcej skúmať prípady údajných vojnových zločinov na Ukrajine, uviedla, že doterajšie dôkazy poukazujú na to, že ruskí vojaci spáchali „závažné trestné činy“.

15:56 Rusi kedysi vravievali, že ich najväčším snom je vidieť Paríž a zomrieť, no dnes je to inak – ich snom ukradnúť záchodovú misu a zomrieť. Ako referuje web segodnya.ua, takto okomentoval rabovanie ruských okupantov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ruskí vojaci podľa Zelenského prišli na Ukrajinu, aby “konečne videli normálny život“. Sú pripravení bojovať iba preto, aby pre seba a svoje rodiny ukradli veci, čo takýto život pripomínajú.

15:00 Ruské sily neprestávajú v ostreľovaní ukrajinských miest ani počas pravoslávnej Veľkej noci. Ako informuje spravodajský web CNN, v nedeľu to uviedla ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová.

„V predvečer jedného z najväčších pravoslávnych sviatkov ruská armáda pokračovala v aktívnom ostreľovaní pokojných miest na Ukrajine a zabíjaní civilistov,“ povedala Denisovová.

Medzi útokmi, na ktoré Denisovová poukázala, bolo ostreľovanie mesta Charkov, pri ktorom boli zranení traja policajti a jedna žena, či ostreľovanie domu v obci Slatine v Charkovskej oblasti, pri ktorom zahynuli dvaja muži.

Podľa ombudsmanky je situácia „napätá“ aj v Chersonskej oblasti, kde ukrajinskí predstavitelia varovali pred ruskými prípravami na usporiadanie pseudoreferenda o nezávislosti. Ruské sily podľa Denisovovej „ostreľujú osady v regióne a v smere na susedné regióny.“ Dodala, že Chersonská oblasť „je na pokraji humanitárnej katastrofy“.

14:34 Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg povedal, že Ukrajina by v júni nemala získať štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Namiesto toho vyzval na „iný spôsob“ ukrajinskej integrácie do EÚ. Referuje o tom web heute.at.

Schallenberg povedal, že krajiny na západnom Balkáne prešli dlhú cestu a že by boli vhodnejšie iné spôsoby zblíženia medzi EÚ a Ukrajinou. Zároveň vylúčil normalizáciu vzťahov s Ruskom do predvojnovej podoby, pokiaľ bude na čele Ruska stáť prezident Vladimir Putin.

14:05 Európska únia v najbližších týždňoch uvalí úplné embargo na dovoz ropy z Ruska. Ako upozornil web eurointegration.com.ua, pre televíznu stanicu BFMTV to povedal francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire.

Zároveň skonštatoval, že embargo na ropu pomôže zastaviť tok cudzích mien do Ruska. Tvrdí, že ropa „je hlavným zdrojom cudzej meny pre Rusko“.

„Ide o 700 miliónov dolárov denne,“ dodal s tým, že konsenzus v rámci Európskej únie zatiaľ nebol dosiahnutý. Je však presvedčený, že k dohode dôjde už čoskoro. „Pre mňa je to skôr otázka týždňov ako mesiacov,“ povedal Le Maire.

13:29 Ukrajina tento týždeň odrazila početné ruské útoky pozdĺž frontovej línie v Donbase na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na najnovšiu správu britskej vojenskej spravodajskej služby (DI).

„Napriek tomu, že Rusko dosiahlo určité územné zisky, ukrajinský odpor bol silný naprieč všetkými smermi a spôsobil značné straty ruským silám,“ uvádza sa v správe. DI dodáva, že „zlá ruská morálka a obmedzený čas na zreorganizovanie, prezbrojenie a preskupenie síl po predchádzajúcich ofenzívach pravdepodobne obmedzujú ruskú bojovú efektivitu“.

12:58 Na Ukrajinu dorazili slovenskí odborníci, aby pomohli ukrajinskej prokuratúre v zdokumentovaní dôkazov potrebných pre vyšetrenie vojnových zločinov.

Ako informovala prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom profile na sociálnej sieti, ide o troch kriminalistických technikov, antropológa a troch súdnych lekárov. Hlava štátu podotkla, že od slovenskej samostatnosti v roku 1993 je to historicky prvýkrát, kedy Slovensko týmto spôsobom pomôže inej krajine.

„Keď som videla hrôzu na záberoch z ukrajinskej Buče, túto formu pomoci som okamžite ponúkla prezidentovi Zelenskému. Je to veľmi dôležitá súčasť procesu, na ktorého konci môže byť rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu,“ objasnila Čaputová.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

12:43 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že „jediným cieľom ruských raketových útokov na Odesu bol teror“ obyvateľstva.

„Rusko musí byť označené za štát sponzorujúci terorizmus a musí sa s ním podľa toho zaobchádzať. Žiadny obchod, žiadne kontakty, žiadne kultúrne projekty… Potrebujeme postaviť múr medzi civilizáciou a barbarmi, ktorí raketami ničia mierumilovné mestá,“ uviedol Kuleba na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

11:29 Hraničnými priechodmi prešlo v sobotu (23. apríla) na Slovensko 450 mužov, 1 122 žien a 539 detí. O dočasné útočisko požiadalo 171 osôb. Zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 2 665 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

11:08 Líder ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Kirill, vyjadril nádej, že konflikt na Ukrajine sa čoskoro skončí. Počas vystúpenia v predvečer pravoslávnej Veľkej noci však neodsúdil vojnu a ruskú agresiu v susednom štáte. Referuje o tom spravodajský web BBC.

„Nech Pán v prvom rade zmieri našich ľudí na Ukrajine, v Donbase, kde sa stále prelieva krv,“ povedal na slávnosti v Moskve. Toto vyhlásenie bolo odzrkadlením slov ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusi a Ukrajinci sú v podstate ten istý národ.

Kirill, ktorý je blízky spojenec Putina, už v minulosti vyjadril podporu ofenzíve Moskvy na Ukrajine, čím rozhneval hneď niekoľkých členov ruskej pravoslávnej cirkvi doma aj v zahraničí.

Russia Orthodox Easter
Líder ruskej pravoslávnej cirkvi – patriarcha Kirill. Foto: SITA/AP

10:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sobotňajšej tlačovej konferencii varoval, že ukončí mierové rozhovory s Moskvou, ak Rusko zabije ktoréhokoľvek z posledných obrancov Mariupoľa alebo ak Rusko usporiada referendum o nezávislosti v okupovanom meste Cherson. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Zároveň varoval Ukrajincov žijúcich v oblastiach na juhu Ukrajiny pod kontrolou ruských jednotiek, aby im neposkytovali svoje preukazy totožnosti. Tie by podľa neho mohli byť zneužité „na sfalšovanie pseudoreferenda o našej krajine“ a na vytvorenie vlády priateľskej k Moskve.

9:38 Ukrajinský prezident uviedol, že sa objavujú nové dôkazy o tom, že ruskí vojaci zabili v meste Mariupoľ desaťtisíce civilistov a potom sa to pokúsili zamaskovať. Povedal, že Ukrajina zachytila ruské rozhovory o tom, „ako zakrývajú stopy po svojich zločinoch“.

Zelenskyj tiež informoval, že Rusi zriadili pri Mariupoli „filtračné tábory“ pre tých, ktorí sa pokúšali opustiť mesto. Tých, ktorí prežili tieto tábory, poslali do oblastí pod ruskou okupáciou alebo do samotného Ruska, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ. Medzi násilne deportovanými obyvateľmi sa podľa Zelenského nachádza mnoho detí.

9:23 Ukrajinská armáda zničila ruské veliteľské stanovište v Chersone na juhu krajiny, ktoré padlo do rúk ruským silám na začiatku vojny. Ukrajinská vojenská spravodajská služba zverejnila vyhlásenie, že veliteľské stanovište bolo zasiahnuté v piatok a pri útoku prišli o život dvaja ruskí generáli a jeden bol vážne zranený.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč v online rozhovore povedal, že v čase útoku bolo vo veliteľskom centre až 50 vysokých ruských dôstojníkov. Dodal, že ich osud je neznámy. Ruská armáda tieto tvrdenia dosiaľ nekomentovala.

9:00 Vitajte pri sledovaní sobotného online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

18:49 Stovky demonštrantov patriacich k značnej rusky hovoriacej komunite v Lotyšsku sa v sobotu zúčastnili na rozsiahlej demonštrácii v Rige, na ktorej odsúdili režim ruského prezidenta Vladimira Putina a agresiu Moskvy voči Ukrajine.

Účastníci zhromaždenia mávali ukrajinskými vlajkami a držali transparenty, na ktorých boli nápisy ako „Ruský hlas proti vojne“, „Stop genocíde na Ukrajine“ či „Úplné embargo na ruský plyn a ropu“.

Organizátori protestu uviedli, že cieľom bolo poukázať na to, že mnohí z rusky hovoriacich obyvateľov Lotyšska nepodporujú Putina a považujú kroky Moskvy za „zločiny“.

18:32 Pri sobotňajšom raketovom útoku na ukrajinské prístavné mesto Odesa na pobreží Čierneho mora zahynulo päť ľudí vrátane 3-mesačného bábätka. Informoval o tom vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Anton Heraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra, ešte predtým na Telegrame uviedol, že ruské sily vypálili na mesto najmenej šesť riadených striel. Ukrajinskej armáde sa podarilo väčšinu ruských rakiet zneškodniť, no najmenej jedna v meste explodovala.

„Obyvatelia mesta počuli výbuchy v rôznych oblastiach,“ napísal Heraščenko. „Boli zasiahnuté obytné budovy.“

18:09 Rusko násilne deportovalo do Vladivostoku 308 obyvateľov ukrajinského Mariupoľa vrátane 90 detí. Na Telegrame to uviedol poradca mariupoľského starostu Petro Andriuščenko.

Ukrajinská vojenská rozviedka už pred mesiacom informovala, že ukrajinských civilistov posielajú do ekonomicky zaostalejších častí Ruska, kde ich nútia pracovať bez nároku na mzdu a pod podmienkou, že dva roky odtiaľ neodídu.

17:20 Ľudia prichádzajúci z Ukrajiny môžu zdarma navštíviť nielen Slovenskú národnú galériu (SNG) v Bratislave, ale aj jej vysunuté pracoviská – Schaubmarov mlyn v Pezinku, Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky a Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku.

Manažérka pre publicitu SNG Klára Hudáková v tlačovej správe doplnila, že študenti Ľvovskej národnej akadémie umení, ktorých prijala Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, môžu absolvovať pedagogickú prax na Oddelení galerijnej pedagogiky SNG. V rámci nej SNG pomôžu pripraviť vzdelávacie programy pre ukrajinské triedy a skupiny detí v Bratislave, ktoré už prejavili záujem.

„V súčasnej situácii silne vnímame potrebu integrácie odídencov/odídenkýň z Ukrajiny do spoločnosti, nielen z hľadiska ubytovania, práce a škôl, ale aj spoločenského života. Preto plánujeme otvoriť priestory SNG v Bratislave v pravidelných dňoch a časoch ako ‚meeting point‘ pre ukrajinské rodiny, ale aj pre domácich, ktorí im pomáhajú,“ priblížila Hudáková.

16:56 Rusko pravdepodobne zintenzívni ostreľovanie ukrajinských civilistov počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Tvrdí to Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorá prostredníctvom Telegramu vyzvala obyvateľov, aby cez sviatky zostali doma.

SBU zachytila telefonický rozhovor ruského okupanta, ktorý svojej žene hovorí, že pre Ukrajincov chystajú „veľkonočné prekvapenie“ v podobe silného bombardovania.

„Naši chlapci pripravujú Ukrajincom veľkonočné vajíčka. Na bomby píšeme ´Kristus vstal z mŕtvych´. Zabávame sa, ako vieme,“ hovorí vojak žene a vzápätí sa na tom obidvaja smejú.

15:39 Ruské sily útočia na mariupoľskú oceliareň Azovstaľ, ktorá je poslednou baštou ukrajinských síl v obliehanom meste na pobreží Azovského mora. 

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč v sobotu na brífingu povedal, že ruská armáda obnovila letecké útoky na Azovstaľ. Ukrajinskí predstavitelia odhadujú, že v oceliarni sa nachádza asi 2-tisíc vojakov a približne tisícka civilistov.

Azovstal
Pri oceliarni Azovstal. Foto: ilustračné, SITA/AP

14:22 Ruské sily pokračujú v ostreľovaní Charkovskej oblasti, kde útočia predovšetkým na civilnú infraštruktúru.

„Ruskí okupanti pokračujú v paľbe na civilnú infraštruktúru v Charkove a regióne,“ povedal Syniehubov. Dodal, že ruské sily počas ostatného dňa vypálili 56 rakiet, výsledkom čoho bolo 19 zranených a dvaja mŕtvi civilisti.

Ťažké boje trvajú i v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom najnovšie sa zintenzívnilo ruské ostreľovanie aj v Mykolajivskej oblasti na juhu.

13:36 V západoukrajinskom Ľvive oznámili zákaz vychádzania. Ako uviedol gubernátor Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj, vzhľadom na „nové spravodajské informácie“ začne platiť od soboty 23:00 do nedele 5:00 a potom každý ďalší deň v týchto hodinách až do odvolania.

„Bohužiaľ, nepriateľ nepozná niečo také ako veľký náboženský sviatok. Sú takí barbari, že nerozumejú tomu, čo je Veľká noc,“ uviedol Kozyckyj. Dodal, že cirkevní predstavitelia toto rozhodnutie podporili a všetky veľkonočné bohoslužby odložili na ranné hodiny.

13:23 Niektorí ľudia, ktorí sa skrývajú pod zemou v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ, už dva mesiace nevideli oblohu a slnko. Povedali to vo videu, ktoré zverejnil batalión Azov.

„Chceme vidieť pokojnú oblohu, chceme sa nadýchať čerstvého vzduchu,“ povedala jedna žena vo videu zverejnenom v sobotu. „Jednoducho netušíte, čo pre nás znamená jednoducho jesť, piť sladený čaj. Pre nás je to už šťastie,“ dodala.

12:04 Z obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupoľ by v sobotu mohli evakuovať viac civilistov, ak všetko pôjde podľa plánu. 

Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na slová ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej, podľa ktorej by sa evakuácia mala začať na poludnie miestneho času.

Mesto na pobreží Azovského mora je už niekoľko týždňov obkľúčené ruskými silami. Podľa mestskej rady sa v Mariupoli stále nachádza približne 100-tisíc obyvateľov. Viaceré predchádzajúce pokusy o spustenie únikových ciest neboli úspešné, pretože ich zmarili ruskí vojaci.

11:46 Bieloruský futbalový tréner Leonid Kučuk dôrazne odsudzuje ruskú vojenskú agresiu, ktorá sa na Ukrajine deje i s pomocou jeho rodnej krajiny. 

Sko 62-ročný rodák z Minska povedal, konanie ruských okupantov považuje za genocídu. „Som Bielorus, ale s Ukrajinou mám veľa spoločného. Moja teta, strýko a sestra sú pochovaní vo Ľvove. Moja žena je Ukrajinka a jej otec, tiež Ukrajinec, pochádza z Karlivky pri Poltave. Jej strýko a bratranec sú momentálne vo vojne,“ povedal Kučuk, ktorý momentálne pôsobí v Ruchu Ľvov.

Kučuk tvrdí, že neplánuje utiecť. Chce zostať a pomáhať ukrajinským deťom. „Už dávno som sa rozhodol, že budem žiť na Ukrajine, budem ju chrániť a tu aj zomriem, nech ma to stojí čokoľvek. Ako všetci Ukrajinci, schovávam sa v pivniciach. Chodím tam aj v noci,“ skonštatoval bývalý obranca, ktorý počas hráčskej kariéry pôsobil výlučne v bieloruských kluboch.

Leonid Kučuk
Bieloruský futbalový tréner Leonid Kučuk. Reprofoto: www.facebook.com

10:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že poznámka ruského veliteľa o prevzatí kontroly nad východom a juhom Ukrajiny a prístupe do regiónu Podnestersko v Moldavsku iba dokazuje, že Rusko plánuje napadnúť aj iné krajiny.

Ruský vojenský veliteľ Rustam Minnekajev na výročnom stretnutí Zväzu závodov obranného priemyslu Sverdlovskej oblasti v piatok povedal, že širšia kontrola nad Ukrajinou by otvorila cestu k Moldavsku. Moldavsko si v nadväznosti na vyjadrenia Minnekajeva už predvolalo ruského veľvyslanca.

10:20 Hraničnými priechodmi prešlo v piatok 22. apríla na Slovensko 544 mužov, 1 773 žien a 784 detí. O dočasné útočisko požiadalo 422 osôb. Zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 3617 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Na hraničných priechodoch zabezpečovali všetky činnosti viac ako 100 policajtov, 61 hasičov, 93 colníkov, 304 vojakov, 1 duchovný, 161 dobrovoľníkov, 59 príslušníkov zahraničných zložiek a 20 zamestnancov migračného úradu. Vypravených bolo 25 autobusov, ktoré prepravili 511 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vlakmi prepravili 291 osôb.

9:53 Napriek zvýšenej aktivite nedosiahli ruské sily počas piatka žiadne významnejšie zisky, pretože ukrajinské protiútoky naďalej zneškodňujú ich úsilie. 

Najnovšia správa britského ministerstva obrany uvádza, že ruské vzdušné a námorné sily nezískali kontrolu v žiadnej oblasti, pretože „efektívnosť ukrajinskej protivzdušnej a námornej obrany znižuje ich schopnosť dosiahnuť výrazný pokrok“.

Briti dodávajú, že napriek ruským tvrdeniam o dobytí Mariupoľa v meste stále pokračujú tvrdé boje, ktoré vnášajú frustráciu do radov ruskej armády. Podľa britského ministerstva obrany to spomalí snahy Ruska v Donbase.

9:34 Rusko každým dňom nasadzuje v Donbase na východe Ukrajiny stále viac vojakov. 

Na Ukrajine momentálne bojuje viac ako 100-tisíc ruských vojakov vrátane žoldnierov zo Sýrie a Líbye. Podľa Danilova niektoré z ruských elitných vojenských jednotiek opustili strategické prístavné mesto Mariupoľ, ktoré Kremeľ vo štvrtok vyhlásil za „oslobodené“, a teraz sa presúvajú na východ Ukrajiny.

Ruský tank
Ruský tank. Foto: SITA/AP

9:26 Pri obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora našli ďalší masový hrob. 

Mestská rada zverejnila satelitnú fotografiu, ktorú jej poskytla spoločnosť Planet Labs. Masový hrob sa nachádza pri obci Vynohradne východne od Mariupoľa.

Ukrajina, hrob, Rusko, vojna
Satelitná snímka s masovým hrobom. Foto: SITA/AP

9:06 Ruskej armáde trvalo viac ako týždeň, kým informovala, že v dôsledku potopenia krížnika Moskva v Čiernom mori prišiel o život jeden vojak a dve desiatky ďalších sú nezvestné.

Vyhlásenie ruského ministerstva obrany prišlo po tom, ako rodiny začali zúfalo hľadať svojich príbuzných, ktorí slúžili na lodi. Tá sa pravdepodobne potopila po zásahu ukrajinských rakiet, no Rusko tvrdí, že na lodi vybuchla munícia.

Ruské ministerstvo obrany v piatok v stručnom oznámení uviedlo, že potopenie lode si vyžiadalo život jedného vojaka a 27 zostáva nezvestných, pričom 396 ďalších stihli evakuovať. Ministerstvo neposkytlo žiadne vysvetlenie svojho predchádzajúceho tvrdenia, že predtým, ako sa plavidlo potopilo, stihla vystúpiť kompletne celá posádka.

Krížnik Moskva bol symbolom ruskej vojenskej moci a viedol námorný útok proti Ukrajine. Potopil sa vo chvíľach, keď ho vliekli do prístavu.

9:00 Vitajte pri sledovaní sobotného online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

22:00 Piatkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v sobotu.

21:41 Holandsko je „pevne odhodlané“ ukončiť dovoz ruskej ropy a plynu do konca tohto roka. Povedal to podľa televízie CNN v piatok holandský minister pre klímu a energetickú politiku Rob Jetten.

20:47 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN)António Guterres sa v utorok v Moskve stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámil to Kremeľ, na ktorý sa odvoláva spravodajský portál BBC. Guterres tiež bude mať pracovné stretnutie a obed s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

20:20 Moldavská vláda ostro skritizovala vyjadrenia ruského vojenského veliteľa Rustama Minnekajeva, ktorý naznačil, že ruské sily sa usilujú získať kontrolu nad východnou aj južnou Ukrajinou. Jeho vyjadrenia sú podľa Kišiňova „nie len neprijateľné, ale aj neopodstatnené“ a vedú k zvýšenému napätiu a nedôvere v spoločnosti.

19:32 Počet Ukrajincov, ktorí pre vojnu vo svojej krajine utiekli do susedných štátov, stúpol nad 5,1 milióna.

Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Úrad uviedol, že za uplynulý deň hranice z Ukrajiny prekročilo 48 387 ľudí. Informuje o tom portál news.sky.com.

Najmenej 90 percent tých, ktorí ušli z Ukrajiny, tvoria ženy a deti. Väčšina utečencov smerovala do Poľska. Hranice do tejto krajiny z Ukrajiny prekročilo 2,8 milióna ľudí. Ďalší utečenci smerujú do Rumunska, Maďarska, Moldavska a na Slovensko.

18:46 Ruské sily pokračujú v bombardovaní oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupoľ, kde sa nachádzajú ukrajinskí vojaci. Agentúre AP to povedal poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.

Rusi tam podľa neho každý deň zhodia niekoľko bômb, napriek „falošným sľubom, že sa obrancov nedotknú“.

17:55 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi navštívi odstavenú ukrajinskú jadrovú elektráreň Černobyľ. Návšteva sa uskutoční na budúci týždeň na výročie havárie v elektrárni z roku 1986. Organizácia to oznámila v piatok. Uviedla, že jej šéf povedie tím expertov MAAE. Tento tím do elektrárne prinesie „nevyhnutné vybavenie“ na rádiologickú a ďalšiu kontrolu elektrárne, ktorú päť týždňom mala pod kontrolou ruská armáda, kým 31. marca z oblasti neustúpila.

Experti opravia monitorovací systém, ktorý počas okupácie prestal do sídla MAAE vysielať údaje. Grossi vo vyhlásení uviedol, že po návšteve Černobyľa „budú v nasledujúcich týždňoch nasledovať ďalšie misie MAAE do tohto a iných jadrových objektov na Ukrajine“.

16:43 Úrad vysokého komisára pre utečencov pri Organizácii Spojených národov (OSN) ocenil aktivity Slovenska pri zvládaní utečeneckej krízy.

Zástupkyňa vysokého komisára pre utečencov pri OSN (UNHCR) Kelly T. Clements na stretnutí na pôde Ministerstva vnútra SR (MV SR) so štátnym tajomníkom rezortu Vendelínom Leitnerom tiež ocenila rýchle aktivovanie možnosti udelenia štatútu dočasného útočiska, dokonca pred usmernením Európskej komisie.

Gabriela Tuchyňová z tlačového odboru MV SR doplnila, že zástupkyňa pri celkovom zhodnotení konštatovala, že z krajín v prvej línii je aktivita Slovenska vo všetkých oblastiach zvládania utečeneckej krízy najlepšia.

16:34 Súčasťou tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na Slovensku sú zatiaľ českí, holandskí, nemeckí a americkí vojaci spolu s technikou.

Priamo na Sliači momentálne pôsobí 144 nemeckých a 126 holandských vojakov, ktorí tu zabezpečujú nasadenie protivzdušného komponentu eFP NATO systémom Patriot.

16:21 Potopený ruský krížnik Moskva sa stal ukrajinským podvodným kultúrnym dedičstvom. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na ukrajinský rezort obrany.

Niekdajšia vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily dostala evidenčné číslo 2064 a spadá do kategórie vzácnych a vedeckých alebo technických zariadení. „Osemdesiat míľ od Odesy je možné obdivovať slávny krížnik a najväčší potopený objekt na dne Čierneho mora bez veľkého potápania,“ uviedlo ministerstvo. Vrak lode sa nachádza v hĺbke zhruba 45 – 50 metrov, informovala zas ukrajinská vojenská televízia.

Potopenie krížnika Moskva je jednou z doterajších významných udalostí vojny na Ukrajine. Loď sa potopila pred týždňom po výbuchu a požiari, ktorý podľa Kyjeva spôsobil ich zásah raketami. Rusko zase tvrdí, že na lodi vybuchla munícia.

Ako pripomína BBC, potopenie Moskvy nie je len vojenským, ale aj psychologickým víťazstvom pre Ukrajinu. Je to tá istá loď, ktorú ukrajinskí obrancovia Hadieho ostrova v Čiernom mori na začiatku vojny poslali vulgárne preč. Udalosť ilustrujúca ukrajinský vzdor sa už dostala aj na poštové známky, na ktoré záujemcovia po potopení lode čakali hodiny v rade.

Krížnik Moskva
Krížnik Moskva. Foto: archívne, Russian Defense Ministry Press Service via AP.

16:13  Predseda Európskej rady v piatok telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ako informoval na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, šéfa Kremľa rázne vyzval na okamžitý humanitárny prístup a bezpečný priechod z Mariupoľa a ďalších obliehaných miest na Ukrajine, „o to viac pri príležitosti pravoslávnej Veľkej noci“.

Charles Michel tiež zopakoval postoj Európskej únie, a teda, že podporuje Ukrajinu a jej suverenitu a na ruskú agresiu reaguje odsúdením a sankciami. „Naša jednota, zásady a hodnoty sú nedotknuteľné,“ uviedol.

16:03 Zdá sa, že Rusko vo vojne na Ukrajine „zavrhlo“ medzinárodné humanitárne právo. Uviedla to vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová.

Vo vyhlásení, ktoré jej úrad zverejnil v piatok, konštatuje, že „ruské ozbrojené sily nevyberane ostreľujú a bombardujú obývané oblasti, zabíjajú civilistov a ničia nemocnice, školy a ostatnú civilnú infraštruktúru, ide o činy pravdepodobne sa rovnajúce vojnovým zločinom“.

Úrad komisárky OSN pre ľudské práva uviedol, že na Ukrajine od 24. februára doteraz potvrdil 5 264 civilných obetí, vrátane 2 345 obetí na životoch. Dodal, že 92,3 percenta týchto obetí ruskej vojny bolo zaznamenaných na území, ktoré je pod kontrolou ukrajinskej vlády.

Bacheletová dodala, že „skutočný počet bude oveľa vyšší, keď sa odhalia hrôzy na miestach intenzívnych bojov, ako je Mariupoľ“. Uviedla pritom, že „počas uplynulých ôsmich týždňov bolo medzinárodné humanitárne právo nielen ignorované, ale zdá sa, že bolo zavrhnuté“.

15:01 Ruské veľvyslanectvo v Českej republike má novú adresu po tom, ako pražské úrady premenovali časť ulice, na ktorej je budova ambasády.

Premenovanie časti ulice na Ulicu ukrajinských hrdinov schválila pražská radnica na žiadosť Prahy 6, kde sa ruské veľvyslanectvo nachádza. Primátor Prahy Zdeněk Hřib v piatok odhalil nový názov ulice za prítomnosti ukrajinského veľvyslanca v Česku Jevhena Perebyjnisa a ambasádorov niekoľkých členských krajín Európskej únie.

Primátor Hřib už skôr povedal, že premenovaním ulice Praha vzdáva poctu „neuveriteľnej statočnosti ukrajinských bojovníkov“. Ani ruská vláda ani ruské veľvyslanectvo sa k zmene názvu ulice ihneď nevyjadrili.

278936355_10159235354969234_1195426281203362330_n.jpg
Ulica, na ktorej sa nachádza ruská ambasáda, sa už volá Ulica ukrajinských hrdinov. Foto: www.facebook.com

14:55 Spojené kráľovstvo zvažuje vyslanie tankov do Poľska ako náhradu za tanky T-72, ktoré Poliaci posielajú na Ukrajinu.

V piatok to počas tlačovej konferencie v indickom Naí Dillí povedal britský premiér Boris Johnson. Ako uviedol, Londýn sa zaoberá poskytnutím zásob do krajín, ktoré by chceli poskytnúť Ukrajine ťažšie zbrane. Súčasťou toho je aj poskytnutie tankov Poľsku.

14:45 Forenzní vyšetrovatelia prešetrujú 1 084 tiel civilistov, ktoré našli v Kyjevskej oblasti po stiahnutí sa ruských vojsk. Uviedol to šéf regionálnej polície Andrij Nebytov, ktorého cituje televízia CNN.

„Sú to civilisti, ktorí nemali nič spoločné s teritoriálnou obranou alebo inými vojenskými formáciami. Veľká väčšina, medzi 50 až 75 percentami, sú ľudia zabití malými zbraňami, buď guľometom alebo ostreľovacou puškou, v závislosti od miesta,“ vyjadril sa Nebytov. Zároveň vyzval občanov, aby ich informovali o ich nezvestných známych a príbuzných, keďže ešte neidentifikovali viac ako 300 tiel.

Vyšetrovatelia v oblasti Kyjeva a ďalších častí Ukrajiny vymanených z ruskej kontroly uviedli, že našli rozsiahle dôkazy o zabíjaní civilistov ruskými silami.

14:37 Premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) v poslednej dobe sklamali niektoré vyjadrenia zo strany Maďarska vzhľadom k Ukrajine.

Povedal to po stretnutí so svojím poľským kolegom Mateuszom Morawieckim. Stále však Vyšehradskú štvorku (V4) považuje za platformu s dlhoročnou tradíciou, ktorá dokázala posilniť aj európsky priestor.

„Je to práve otázka Ukrajiny, v ktorej nemáme konsenzus. A to je téma, ktorej sa určite budeme z hľadiska V4 spoločne venovať,“ vyhlásil Heger.

Eduard Heger
Premiéri Eduard Heger a Mateusz Morawiecki. Foto: www.facebook.com

14:27 Spojené kráľovstvo na budúci týždeň opäť otvorí ambasádu v ukrajinskej metropole Kyjev. Ako referuje spravodajský web BBC, počas návštevy Indie to povedal britský premiér Boris Johnson.

Na tlačovej konferencii v Naí Dillí taktiež vyhlásil, že existuje „reálna možnosť“, že vojna na Ukrajine potrvá až do konca budúceho roka. Povedal to po tom, ako sa ho opýtali, či súhlasí s tajnými službami, ktoré naznačili, že ruské bombardovanie Ukrajiny môže pokračovať do konca budúceho roka.

Boris Johnson
Britský premiér Boris Johnson. Foto: SITA/AP

14:12 Japonsko v čase zhoršovania vzťahov s Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine prvý raz za takmer 20 rokov označilo štyri sporné ostrovy za „ilegálne okupované“ Ruskom. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Vzťahy medzi krajinami sa od februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zhoršili a Japonsko zrejme vôbec prvý raz za takmer dve desaťročia použilo pre ostrovy takéto označenie. Japonské ministerstvo zahraničných vecí tiež vo svojej výročnej diplomatickej správe zverejnenej v piatok označilo ostrovy, ktoré Rusko nazýva Južné Kurily, za „Severné teritóriá“.

13:53 Ruské úrady začali trestné konanie voči prominentnému opozičnému aktivistovi Vladimirovi Kara-Murzovi pre údajné šírenie falošných informácií o ruských ozbrojených silách.

V piatok o tom informoval jeho právnik Vadim Prochorov s tým, že jeho klient by sa mal v piatok postaviť pred súd.

Rusko krátko po začatí invázie na Ukrajinu prijalo zákon, ktorý kriminalizuje šírenie falošných informácií o ozbrojených silách, čím sa snaží kontrolovať naratív okolo operácie. Za porušenie zákona hrozí až 15 rokov väzenia. Obhajcovia ľudských práv napočítali do konca apríla 32 prípadov podľa nového zákona, ktoré sú zamerané na kritikov invázie.

Kara-Murza je novinár a spolupracovník zosnulého opozičného politika Borisa Nemcova a oligarchu Michaila Chodorkovského, z ktorého sa stal disident. V rokoch 2015 a 2017 ho hospitalizovali s príznakmi otravy.

13:23 Rusko plánuje v rámci druhej fázy vojenskej operácie na Ukrajine prevziať úplnú kontrolu nad Donbasom a južnou časťou Ukrajiny.

Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to vysoký ruský vojenský veliteľ Rustam Minnekajev. Spomenutý generálmajor uviedol, že Moskva plánuje vybudovať pozemný koridor medzi Krymom, ktorý anektovala v roku 2014, a Donbasom na východe Ukrajiny.

13:01 Hlava srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Porfirije vo svojom veľkonočnom posolstve vyzval na „bezpodmienečný“ mier na Ukrajine.

Porfirije v piatok povedal, že „každá vojna, kdekoľvek a kedykoľvek vytvára len porazených a je porážkou ľudskej dôstojnosti, porážkou a hanbou každého človeka“. Porfirije vyhlásil, že sa modlí za „bezpodmienečný mier, ukončenie utrpenia a za to, aby sa všetci utečenci vrátili do svojich domovov“.

Pravoslávne cirkvi, vrátane srbskej a ruskej, tento víkend majú veľkonočné sviatky. Srbská a ruská pravoslávna cirkev majú úzke historické väzby. Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá sa pre vojnu na Ukrajine nepripojila k sankciám proti Rusku. Srbsko sa formálne usiluje o vstup do Európskej únie, ale udržiava úzke vzťahy s Ruskom.

12:58 Na Ukrajine vyšetrujú viac ako 7 500 vojnových zločinov v podaní ruských vojakov. Na platforme Telegram o tom informovala kancelária ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej.

Tá uviedla, že predmetom vyšetrovania je aj ďalších 3 652 zločinov proti národnej bezpečnosti Ukrajiny.

Ukrajina, vojna, Irpiň
Celkový pohľad na cintorín v Irpine, kde v utorok 19. apríla 2022 vykopali ďalšie tri hroby. Foto: SITA/AP

12:45 Otváracie hodiny niektorých veľkokapacitných registračných centier na vybavovanie žiadostí o dočasné útočisko sa od pondelka 25. apríla zmenia.

Hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Bárdyová oznámila, že veľkokapacitné registračné centrá v Nitre, v Žiline a v Bratislave budú vybavovať žiadosti o dočasné útočisko počas celého týždňa od 7:00 do 19:00. Centrá v Michalovciach a v Humennom budú aj naďalej vybavovať žiadateľov o dočasné útočisko v nepretržitom režime 24/7.

„V súvislosti s vybavovaním žiadostí o dočasné útočisko vo veľkokapacitných registračných centrách sme zaznamenali menší záujem žiadateľov počas nočných hodín, od pondelka preto pristúpime k zmene otváracích hodín v niektorých mestách. Vďaka tomu budeme môcť efektívne prerozdeliť personálne kapacity na tie oddelenia cudzineckej polície, kde je to potrebné,“ objasnila Bárdyová.

12:33 Slovenská republika ocenila podporu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov (OSN) pre utečencov pri pomoci Ukrajine a ľuďom utekajúcim pred vojnou.

Štátna tajomníčka rezortu diplomacie Ingrid Brocková to povedala po rokovaní s Kelly Clementsovou, zástupkyňou Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). V tlačovej správe o tom informoval Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Brocková vyzdvihla pomoc zo strany UNHCR, ktorá teraz smeruje do krajín, kam utieklo veľa utečencov z Ukrajiny. „Vítame opätovné otvorenie kancelárie UNHCR na Slovensku. Považujeme to za veľmi dobré z hľadiska pomoci riešenia situácie, akej Slovensko doteraz nikdy nečelilo,“ povedala štátna tajomníčka. Tá tiež vyzdvihla prácu UNHCR v oblasti hotovostnej pomoci pre utečencov, ktoré je pripravované v spolupráci s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kelly Clementsová počas prijatia u štátnej tajomníčky poďakovala Slovensku za ústretový prístup k ukrajinským utečencom a vyzdvihla význam rýchleho prijatia legislatívy zameranej na uľahčenie ich pobytu a začlenenia sa do spoločnosti.

11:40 Počas technického letu havarovalo na juhu Ukrajiny vojenské lietadlo AN-26 prevádzkované ukrajinskými ozbrojenými silami. Ako referuje spravodajský web BBC s odvolaním sa na regionálnu vojenskú správu v Záporoží, lietadlo sa zrútilo v piatok ráno v oblasti Viľnie.

Podľa miestnych úradov si nehoda vyžiadala obete. Okolnosti havárie momentálne vyšetrujú a ďalšie informácie zverejnia neskôr.

Ruský útok na Ukrajinu
Vojak ukrajinskej armády kontroluje úlomky zostreleného lietadla. Foto: SITA/AP

11:33 Ruskí vojaci na juhu Ukrajiny v Chersonskej oblasti uniesli miestneho predstaviteľa, ktorý viedol humanitárny konvoj. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, podľa ktorej ruská armáda ponúkla výmenu uneseného predstaviteľa za ruských zajatcov. Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády je to však neakceptovateľné. Informuje o tom portál news.sky.com.

Vereščuková dodala, že úsilie o vytvorenie troch humanitárnych koridorov v Chersonskej oblasti bolo vo štvrtok neúspešné, pretože ruské sily nezastavili paľbu. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktorého sa Rusko zmocnilo, a to počas prvého týždňa od začiatku invázie. Minulý mesiac však ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Rusko stratilo nad mestom kontrolu po protiútoku ukrajinských síl.

11:04 Švédsko pomôže Ukrajine pri obnove „bezpečných dodávok elektriny“ zásielkou zariadení na opravy elektrických sietí, ktoré zničila vojna. Švédsky minister energetiky Khashayar Farmanbar uviedol, že „bezpečné dodávky elektriny sú nevyhnutné na udržanie spoločensky dôležitých aktivít na Ukrajine“.

Švédsky úrad Svenska kraftnät zodpovedný za systém prenosu elektriny v krajine dostal od Ukrajiny žiadosť o zariadenia na opravu elektrických sietí prostredníctvom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny. Zariadenia pre Ukrajinu budú pochádzať zo švédskych núdzových zásob, ale neovplyvní to pripravenosť Švédska na núdzové situácie, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo energetiky škandinávskej krajiny.

10:31 Mesto Charkov od začiatku ruskej invázie opustilo približne 30 percent obyvateľstva. Ako pre spravodajský web BBC uviedol starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov, v Charkove zostalo milión ľudí, pričom niektorí nechceli opustiť svoje domovy.

Charkiv ležiaci na severovýchode Ukrajiny sa ocitol pod intenzívnym ruským bombardovaním. Terechov povedal, že Rusi ostreľovali obytné štvrte, čo si vyžiadalo civilné obete a veľa zranených. „Toto nie je vojna, v ktorej bojujú vojaci proti vojakom. Toto je vraždenie národa,“ vyhlásil Terechov.

9:45 O dočasné útočisko vo štvrtok na Slovensku požiadalo 431 osôb prichádzajúcich z Ukrajiny. Hraničnými priechodmi včera prešlo 682 mužov, 1 849 žien a 669 detí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 245 policajtov, 73 hasičov, 101 colníkov, 322 vojakov, dvaja duchovní, 139 dobrovoľníkov, 21 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu. Vypravili 37 autobusov, ktoré prepravili 348 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 188 osôb. Za včerajší deň ubytovali 11 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 737.

Od začiatku konfliktu prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu takmer 354-tisíc osôb, štatút dočasného útočiska štát udelil už 70-tisíc utečencom.

9:31 Ukrajina sa v piatok nebude pokúšať o vytvorenie humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Oznámila to vicepremiérka Iryna Vereščuková, informuje spravodajský portál BBC. Situácia na cestách je podľa nej príliš nebezpečná.

„Vzhľadom na nebezpečenstvo pozdĺž ciest, dnes 22. apríla nebudú žiadne humanitárne koridory,“ konštatovala Vereščuková prostredníctvom sociálnych médií a ľudí, ktorí čakajú na evakuáciu, požiadala, aby boli trpezliví.

9:06 Po Estónsku oficiálne označila konanie Ruska na Ukrajine za genocídu aj ďalšia pobaltská krajina – Lotyšsko. Ako referuje spravodajský web CNN, tamojší parlament jednomyseľne prijal vyhlásenie zakladajúce sa na „rozsiahlych svedectvách a dôkazoch o brutálnych masových zverstvách – vraždách, mučení, sexuálnom násilí a znesvätení ukrajinských civilistov vrátane žien a detí“. „Ako členský štát OSN, Rady Európy, EÚ a NATO a obranca demokratických hodnôt nemôže Lotyšsko akceptovať činy Ruskej federácie, ktoré vedú k hromadnej záhube ukrajinského ľudu,“ uviedol lotyšský parlament v tlačovej správe.

8:39 Ukrajinské sily majú na bojisku viac tankov ako ruskí okupanti. Referuje o tom web denníka Washington Post s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa americkej obrany.

Vojna na Ukrajine, Mariupoľ
Ruské tanky pri meste Mariupoľ. Foto: SITA/AP.

8:25 Ukrajinský parlament odhlasoval predĺženie stanného práva o ďalší mesiac, počnúc 25. aprílom. Ukrajina zaviedla celoštátne stanné právo po tom, čo Rusko 24. februára začalo svoju rozsiahlu ofenzívu na Ukrajinu. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť krajinu, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku.

8:09 Ruský prezident Vladimir Putin má v rukách životy desiatok tisíc obyvateľov Mariupoľa. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to starosta týždne obliehaného mesta na pobreží Azovského mora Vadym Bojčenko.

Vojna na Ukrajine,
Poškodené a spálené autá, za ktorými vidno dym stúpajúci z oceliarne Azovstaľ, v oblasti kontrolovanej separatistickými silami podporovanými Ruskom v Mariupole na Ukrajine (18. apríl 2022). Foto: SITA/AP.

7:52 Ukrajina tvrdí, že Rusko odmietlo požiadavku na pokoj zbraní počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov.

Referuje o tom spravodajský web BBC. Na pokoj zbraní počas nadchádzajúcej pravoslávnej Veľkej noci v uplynulých dňoch vyzval generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres, pápež František i hlava gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine.

7:39 Svetová banka uviedla, že podľa predbežných odhadov fyzické škody na budovách a infraštruktúre Ukrajiny v doterajšom priebehu vojny dosiahli zhruba 60 miliárd dolárov. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ako na štvrtkovej konferencii uviedol prezident Svetovej banky David Malpass, tento odhad nezahŕňa rastúce ekonomické náklady vojny a uvedená suma ešte porastie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom virtuálnom príhovore na konferencii povedal, že Ukrajina potrebuje odhadom sedem miliárd dolárov mesačne na vyrovnanie svojich ekonomických strát už teraz a „stovky miliárd dolárov na neskoršiu obnovu“.

Zelenskyj požiadal krajiny, ktoré uvalili sankcie a zmrazili ruské aktíva, aby tieto peniaze použili na pomoc pri povojnovej obnove Ukrajiny a na zaplatenie strát, ktoré utrpeli iné krajiny.

7:24 V hroboch v dedine Manhuš neďaleko Mariupoľa sa môže nachádzať až 9-tisíc mŕtvych ukrajinských civilistov. Uviedla to mariupoľská mestská rada, pričom starosta Vadym Bojčenko obvinil Rusov, že „zakrývajú svoje vojnové zločiny“.

Russia Ukraine War
najnovšie satelitné snímky od Maxar Technologies, na ktorých je viac ako 200 pravdepodobných masových hrobov. Foto: Satellite image ©2022 Maxar Technologies via AP

7:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Spojeným štátom za nový balík vojenskej pomoci vo výške 800 miliónov dolárov a povedal, že je to „práve to, na čo sme čakali“.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

7:00 Vitajte pri sledovaní piatkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Joe BidenSerhij HajdajVadym BojčenkoVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj