Vojna na Ukrajine: Rusi chcú anektovať samozvané ľudové republiky a Putin telefonoval s Macronom (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina, vojna
Hryhorii objíma svoju manželku Oksanu, keď sa opäť stretli v prijímacom stredisku pre vysídlených ľudí v Záporoží na Ukrajine. Foto: SITA/AP

Ruská armáda je v dôsledku invázie na Ukrajinu „značne slabšia“, tvrdí britské ministerstvo obrany. Obnova ruských ozbrojených síl bude pritom pre sankcie uvalené na Moskvu náročnejšia a z dlhodobého hľadiska to bude brániť schopnosti krajiny nasadiť konvenčné vojenské sily. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Rezort vo svojej dennej správe o vojne na Ukrajine poznamenal, že v rokoch 2005 – 2018 sa ruský rozpočet na obranu približne zdvojnásobil, pričom investície smerovali do niekoľkých špičkových leteckých, pozemných a námorných kapacít. Modernizácia fyzického vybavenia Ruska však krajine neumožnila dominovať vo vojne na Ukrajine pre zlyhania v strategickom plánovaní, dodalo ministerstvo.

Spojené štáty predpokladajú, že Rusko tento mesiac plánuje anektovať Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny a uznať mesto Cherson ako nezávislú republiku.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruský prezident Vladimir Putin by mohol do 9. mája formálne vyhlásiť vojnu Ukrajine, čo by umožnilo plnú mobilizáciu ruských rezervných síl. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN s tým, že to predpokladajú predstavitelia na Západe. Deviateho mája je v Rusku Deň víťazstva, ktorý pripomína sovietsky triumf nad nacistami v roku 1945.

Putin v utorok telefonoval aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a povedal mu, že Rusko je pripravené na rozhovory s Ukrajinou. Kremeľ sa vyjadril, že „napriek nedôslednosti Kyjeva a jeho nedostatočnej pripravenosti na serióznu prácu je ruská strana stále pripravená na dialóg“. Dodal, že Putin informoval Macrona aj o priebehu ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“. Moskva vyhlásila, že obaja lídri diskutovali aj o globálnej potravinovej bezpečnosti, pričom Putin zdôraznil, že západné sankcie situáciu ešte zhoršili.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že ruské sily presúvajú mŕtvych vojakov v malých skupinách a v noci, aby zakryli ťažké straty. Táto metóda je pomalšia a telá, ktoré sa dostávajú do Ruska, sú už z časti rozložené a je treba ich identifikovať.

Bezpečnostná služba podľa spravodajského portálu Sky News uviedla, že zachytila telefonáty medzi ruskými útočníkmi, ktorí o tomto probléme diskutovali. V jednom z rozhovorov ruský vojak povedal, že len 20 až 22 ľudí zo zhruba 200-členného batalióna prežilo a deväť odmietlo ďalej bojovať.

Sky News pripomína, že tieto informácie sa nedali nezávisle overiť, existujú však dôkazy, že Rusko utrpelo na Ukrajine vážne straty.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Utorkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v stredu.

20:04 Veľká Británia poskytne ukrajinskej armáde drony Malloy T150, ktoré sú schopné prepravovať ťažké vybavenie pre vojakov na frontovej línii. Pôjde o súčasť vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov libier, ktorú ohlásil predseda britskej vlády Boris Johnson. Drony Malloy T150 môžu doletieť do vzdialenosti 70 kilometrov a niesť náklad do hmotnosti 68 kilogramov. Vyrába ich britská spoločnosť Malloy Aeronautics. Informuje o tom portál news.sky.com.

19:42 Najmenej desať ľudí zomrelo a ďalší pätnásti utrpeli zranenia, keď ruská armáda v utorok ostreľovala chemický závod v meste Avdijivka na východe Ukrajiny. Uviedol to guvernér Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

„Rusi presne vedia, kam majú cieliť, zamestnanci práve skončili pracovnú zmenu a čakali na autobus na zastávke, aby sa dostali domov,“ napísal guvernér na komunikačnej platforme Telegram. „Je to ďalší cynický zločin Rusov v našej krajine,“ dodal Kyrylenko.

18:32 Veľkokapacitné centrum pre utečencov z Ukrajiny v Humennom bude od stredy 4. mája fungovať v pohotovostnom režime. Utečenci môžu o štatút dočasného útočiska požiadať vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach, či ďalej vo vnútrozemí v Žiline, Nitre alebo v Bratislave. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra SR (MV SR) Zuzana Eliášová.

18:18 Predseda indickej vlády Naréndra Módí vyzval na prímerie na Ukrajine a apeluje na Kyjev a Moskvu, aby viedli mierové rokovania. Počas návštevy Dánska, kde má na programe stretnutie s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou, indický premiér v Kodani povedal, že jeho krajina chce „okamžité prímerie na Ukrajine a uplatnenie dialógu a diplomacie na riešenie tohto problému“. India je kritizovaná za svoj neutrálny postoj k ruskej vojne na Ukrajine. Informuje o tom portál bbc.com.

18:06 Európska komisia zaslala na účty Ministerstva financií SR dodatočné zálohové platby zo zdrojov REACT-EU vo výške takmer 194 miliónov eur. Dodatočné zálohové platby sú určené pre členské štáty, ktoré boli najviac zasiahnuté utečeneckou krízou. Informoval o tom tlačový odbor ministerstva financií. Na Slovensko prišlo od vypuknutia vojny na Ukrajine už viac ako 380-tisíc Ukrajincov.

17:43 Veľká Británia darovala Ukrajine obrnené vozidlá, ktoré majú pomôcť s evakuáciou civilistov z obliehaných oblastí. Londýn posiela 13 vozidiel na priamu žiadosť ukrajinskej vlády. Vozidlá budú používať aj pracovníci obnovujúci nevyhnutnú infraštruktúru, ktorú zničila ruská vojna. Informuje o tom portál news.sky.com.

Tieto vozidlá odolajú streľbe, protipechotným mínam a improvizovaným výbušným zariadeniam. „Najnovšie darovanie obrnených vozidiel pomôže chrániť nevinných Ukrajincov snažiacich sa utiecť pred ruským bombardovaním a podporiť ukrajinských predstaviteľov vykonávajúcich nevyhnutnú prácu,“ uviedla britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

17:27 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom.

17:19 Ruské sily začali v utorok opäť útočiť na mariupoľskú oceliareň Azovstaľ. Učinili tak približne dva týždne po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojej armáde, aby na komplex neútočila, ale radšej ho zablokovala.

Zástupca veliteľa bataliónu Azov Svjatoslav Palamar, ktorý pomáha brániť poslednú baštu ukrajinského odporu v strategickom prístavnom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora, pre agentúru AP potvrdil, že oceliareň opäť čelí ruským útokom. „Je to pravda,“ poznamenal.

16:55 Lídri Fínska a Švédska naznačili, že ich vlády ešte nerozhodli, či požiadajú o členstvo ich krajín v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Fínska premiérka Sanna Marinová v utorok po schôdzke s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne povedala, že „ruský útok na Ukrajinu úplne zmenil naše bezpečnostné prostredie“. „Musíme rozhodnúť, či požiadame o členstvo v NATO alebo budeme pokračovať v našej terajšej ceste,“ dodala.

Predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová konštatovala, že parlament jej krajiny uskutočňuje bezpečnostné posudzovanie, ktoré predstaví 13. mája. „Súčasťou analýzy je budúce obranné partnerstvo Švédska, vrátane diskusie o NATO, a do úvahy sa berú všetky možnosti,“ uviedla.

Šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že obe krajiny budú vítané, ak sa rozhodnú stať členmi aliancie. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa stretnú v Berlíne 14. a 15. mája.

16:44 Slovenský minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) povedal, že jediná slovenská rafinéria Slovnaft nemôže okamžite prejsť z ruskej ropy na iný druh ropy. Zmena technológie by podľa Sulíka trvala niekoľko rokov. „Takže na výnimke určite budeme trvať,“ povedal novinárom Sulík.

Slovensko je takmer úplne závislé od ruskej ropy, ktorú dostáva cez ropovod Družba zo sovietskej éry. Podobne je na tom aj Maďarsko. Iní veľkí dovozcovia energie z Ruska ako napríklad Nemecko uviedli, že by si dokázali poradiť, keby EÚ uvalila embargo na ruskú ropu, aj keď to bude predstavovať „ťažké bremeno“.

Richard Sulík
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

16:03 Invázia na Ukrajinu si dosiaľ na ruskej strane vyžiadala 24 200 mŕtvych vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1062 tankov, 2567 bojových obrnených vozidiel, 475 delostreleckých systémov, 162 odpaľovacích raketových systémov, 80 systémov protivzdušnej obrany, 155 vrtuľníkov, 194 lietadiel, 1843 vozidiel a palivových nádrží, 291 dronov a desať lodí. Generálny štáb informoval, že počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v okolí Izjumu v Charkovskej oblasti.

15:24 Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine v najbližších týždňoch ďalšie zbrane v rámci podporného balíka vo výške 300 miliónov libier. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to britský premiér Boris Johnson.

Britain Politics
Britský premiér Boris Johnson. Foto: archívne, SITA/AP

14:34 Najvyšší súd na Fidži povolil Spojeným štátom zhabať superjachtu, o ktorej tvrdia, že patrí ruskému oligarchovi Sulejmanovi Kerimovovi. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Plavidlu s názvom Amadea bránia opustiť fidžijské vody od polovice apríla po tom, čo tamojšia prokuratúra požiadala o registráciu amerického zatykača. Ako sa uvádza v utorňajšom vyhlásení, sudca Deepthi Amaratunga vydal príkaz skonfiškovať jachtu.

Kerimov sa v roku 2018 ocitol na sankčnom zozname USA, a neskôr i Británie a Európskej únie, pre jeho postoj k anexii Krymu a podporu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

Fiji Russia Superyacht
Jachta, ktorá patrí ruskému oligarchovi Sulejmanovi Kerimovovi sa nachádza na Fidži. Foto: SITA/AP

14:23 Taliansky premiér vyzval na to, aby Európa po ruskej invázii na Ukrajinu rýchlejšie postupovala smerom k väčšej integrácii obrany.

Mario Draghi poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu povedal, že európske výdavky na obranu „sú hlboko neefektívne rozdeľovanie zdrojov, ktoré blokuje výstavbu skutočnej európskej obrany“. Zároveň vyzval na konferenciu na zlepšenie koordinácie výdavkov na obranu.

Predseda talianskej vlády tiež pochválil ambiciózny plán Európskej rady na posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie do roku 2030. Podľa neho je „potrebné rýchlo prekročiť tieto prvé kroky a vybudovať účinnú koordináciu medzi obrannými systémami“.

14:13 Ruské ministerstvo zahraničia obvinilo šéfa izraelskej diplomacie Jaira Lapida z „antihistorických vyjadrení“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Stalo sa tak po tom, čo odsúdil tvrdenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že nacistický vodca Adolf Hitler mal „židovskú krv“ a „najzanietenejšími antisemitmi zvyčajne bývajú práve židia“.

Rezort zahraničia v Moskve na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v utorok pokračoval v rétorike ministra a napísal, že Lapidove antihistorické vyjadrenia „do značnej miery vysvetľujú, prečo súčasná izraelská vláda podporuje neonacistický režim v Kyjeve“.

14:01 Pre nemecké firmy je náročné nahradiť dovoz z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Z prieskumu mníchovského inštitútu Ifo vyplýva, že len 13,8 percenta priemyselných firiem dokáže v najbližšom období nahradiť svoje zdroje dodávok. Inštitút o tom informoval v správe, ktorú zverejnil v utorok.

Pre 43,4 percenta oslovených firiem je nahradenie dodávok možné len čiastočne. Ďalších 16,3 percenta firiem konštatovalo, že náhradné zdroje dodávok sú pre nich ekonomicky neudržateľné, a 13,8 percenta konštatovalo, že nahradiť dodávky nie je vôbec možné. Odpovedať na otázku nedokázalo 12,7 percenta oslovených priemyselných podnikov.

„Zmeniť zdroje dodávok robí starosti mnohým spoločnostiam,“ uviedol výskumník inštitútu Ifo Klaus Wohlrabe. „Dodávateľské reťazce a výrobné procesy, ktoré boli roky spoľahlivé, často nemožno zmeniť zo dňa na deň,“ dodal Wohlrabe.

13:52 Rusko sa v obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora usiluje o zmenu sociodemografického obrazu v regióne. Referuje o tom web nv.ua s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova. „Pozrite sa, prosím, do histórie. Vždy to robili. Sovietsky zväz tak urobil na všetkých územiach a Rusko v tejto hanebnej praxi pokračuje,“ povedal Budanov.

Rusko, Ukrajina, vojna, útok, utečenci
Žena ťahá svoje tašky okolo domov poškodených počas bojov vo východnom Mariupole. Foto: SITA/AP

13:38 Líder nemeckej konzervatívnej opozície Friedrich Merz sa v utorok v Kyjeve zúčastní na stretnutí s ukrajinskými predstaviteľmi. Na schôdzke nebude nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý dal najavo, že tak skoro na Ukrajinu nezavíta.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk v utorok Scholzovo odmietnutie návštevy označil za „nie príliš štátnické“. „Deje sa najbrutálnejšia vyhladzovacia vojna od nacistickej invázie na Ukrajinu. Toto nie je škôlka,“ povedal.

12:44 Slovenská republika si váži prítomnosť 600 vojakov z Českej republiky v rámci predsunutej jednotky Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorí zaisťujú a zvyšujú bezpečnosť SR. Štátna tajomníčka rezortu diplomacie Ingrid Brocková to povedala po dnešnom stretnutí s českým veľvyslancom Tomášom Tuhým. V tlačovej správe o tom informoval Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR).

Veľvyslanec Brockovú informoval o kandidatúre Českej republiky do Rady OSN pre ľudské práva na roky 2022 až 2023 a slovenskú stranu požiadal o podporu. „Slovensko víta a podporuje kandidatúru Českej republiky za člena Rady OSN pre ľudské práva. Jej zvolením sa posilní aj pozícia členských štátov Európskej únie, keďže sa zvýši počet jej štátov v rámci Rady OSN pre ľudské práva na osem,“ zdôraznila Brocková.

Obaja diplomati spoločne ocenili veľmi dobrú úroveň vzájomných diplomatických vzťahov, ktorá sa potvrdzuje aj po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Predmetom rokovania bola aj agenda rozvojovej spolupráce, témy nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke (V4) a podpora kandidatúry do medzinárodných organizácií. Brocková tiež vyslovila plnú podporu blížiacemu sa českému predsedníctvu v Rade Európskej únie.

12:08 V oceliarni Azovstaľ na juhovýchodnej Ukrajine sa stále skrýva viac ako 200 civilistov čakajúcich na evakuáciu. V utorok to povedal starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko, ktorý tiež uviedol, že závod deň predtým čelil ruskému ostreľovaniu aj leteckým útokom. Ukrajinské sily tam podľa jeho slov naďalej bránia Mariupoľ a Ukrajinu, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Bojčenko uviedol, že z Berďansku, 85 kilometrov západne od Mariupoľa, vyrazil evakuačný konvoj, ktorý smeruje na územie pod kontrolu Ukrajiny. V konvoji sú tiež prví ľudia, ktorých evakuovali z Azovstaľu. „Teraz sa kolóna pohybuje smerom na Zaporižžia. Táto evakuácia stále trvá, preto poskytujeme veľmi obmedzené informácie. Očakávame, že sa to podarí, že naši obyvatelia, tí, ktorí sa viac ako dva mesiace skrývali v Azovstale, sa dostanú na územie ovládané Ukrajinou,“ vyjadril sa pre ukrajinskú televíziu starosta.

Pre tisícky ľudí, ktorí sú ešte v Mariupole, je podľa Bojčenka stále veľmi náročné dostať sa z územia kontrolovaného Ruskom. V oblasti okolo Berďansku je podľa jeho slov stále uviaznutých 2 000 obyvateľov.

11:55 Slovensko požiadalo Európsku komisiu (EK) o dodatočné finančné zdroje na riešenie utečeneckej krízy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Spolu so Slovenskom o pomoc požiadalo ďalších deväť krajín Európskej únie (EÚ). Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) žiadosť zdôvodňuje potrebou väčšej podpory a funkčných nástrojov na riešenie tejto krízovej situácie. V tlačovej správe o tom informoval odbor komunikácie MIRRI SR.

11:34 Rusko by čoskoro mohlo vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu. Referuje o tom web nv.ua s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova.

Ten uviedol, že ruská agentúra štátnych rezerv začala s inšpekciou zásob potravín potrebných pre armádu, čo by podľa Ukrajiny mohlo predstavovať potenciálny signál, že Rusko je pripravené prijať do armády ďalších ľudí. Budanov nevylučuje, že mobilizácia bude ohlásená 9. mája.

11:22 Ruský prezident Vladimir Putin by mohol do 9. mája formálne vyhlásiť vojnu Ukrajine, čo by umožnilo plnú mobilizáciu ruských rezervných síl.

Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: archívne, Michail Klimentjev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP.

10:51 Ruská armáda je v dôsledku invázie na Ukrajinu „značne slabšia“, tvrdí britské ministerstvo obrany.

10:33 Spracovanie tzv. ľahkej ropy totiž na Slovensku nie je momentálne možné, zmena technológie je finančne aj časovo náročná.

10:20 Slovensko-ukrajinskú hranicu v pondelok na vstupe do Slovenskej republiky prekročilo 2 650 osôb. Z toho bolo 693 mužov, 1 521 žien a 436 detí. O dočasné útočisko požiadalo 450 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v pondelok takmer 2 600 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 222 policajtov, 83 hasičov, 104 colníkov, 467 vojakov, 92 dobrovoľníkov, dvaja duchovní a 24 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 15 autobusov, ktoré prepravili 268 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 471 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinskú hranicu na vstupe do Slovenskej republiky prekročilo takmer 388-tisíc osôb, o dočasné útočisko požiadalo viac ako 73-tisíc osôb. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prekročilo hranicu viac ako 131-tisíc osôb.

9:52 Viac ako milión ľudí vzali za ostatné dva mesiace z Ukrajiny do Ruska, medzi nimi aj takmer 200-tisíc detí. Podľa ruskej štátnej agentúry Tass to povedal predstaviteľ ruského ministerstva obrany. Michail Mizincev sa vyjadril, že bez účasti ukrajinských úradov za uplynulých 24 hodín presunuli do Ruska 11 550 ľudí vrátane 1 847 detí. Civilistov podľa neho „evakuovali z nebezpečných regiónov“ v Luhanskej a Doneckej oblasti a ďalších častí Ukrajiny. O mieste alebo okolnostiach presunov nie sú žiadne podrobnosti, uvádza agentúra AP.

9:09 Slovenský minister hospodárstva Richard Sulík navrhol svojim kolegom na mimoriadnom rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli zrušiť emisné povolenky.

Podľa neho by sa tak výrazne znížila trhová cena elektriny a následne aj trhová cena plynu. Čím lacnejší by bol plyn na trhoch, tým menej peňazí by podľa Sulíka získalo Rusko na vojnu na Ukrajine. „Keď sa nám podarí znížiť ceny energií, tak to najskôr ukončí vojnu na Ukrajine, pretože Vladimir Putin už na to nebude mať peniaze,“ doplnil Sulík.

Richard Sulík
Minister hospodárstva Richard Sulík na mimoriadnom rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli. Foto: www.facebook.com

8:20 Britský premiér Boris Johnson sa v utorok virtuálne prihovorí ukrajinskému parlamentu. Podľa jeho kancelárie oznámi nový balík vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov libier.

Súčasťou balíka je vybavenie na elektronický boj, protibatériový radarový systém, rušiace zariadenie na GPS a tisíce zariadení na nočné videnie. Británia už Ukrajine poskytla vojenské vybavenie vrátane rakiet a raketometov. (1 EUR = 0,83810 GBP)

Boris Johnson
Britský premiér Boris Johnson. Foto: archívne, Daniel Leal-Olivas/Pool Photo via AP.

7:54 Ceny ropy v pondelok stúpli. Júnové dodávky ľahkej americkej ropy si pripísali 48 centov a uzavreli na úrovni 105,17 USD za barel. Júlové dodávky severomorskej ropy Brent zdraželi o 44 centov na 107,58 USD za barel. Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu tiež stúpla, a to o 7 centov na 3,51 USD za galón.

Ceny drahých kovov však zamierili nadol. Zlato zlacnelo o 48,10 USD na hodnotu 1 863,60 USD za uncu a cena striebra sa znížila o 51 centov na úroveň 22,58 USD za uncu. (1 EUR = 1,0524 USD)

7:43 Spojené štáty získali ďalšie informácie o ruských plánoch, na základe ktorých predpokladajú, že Rusko tento mesiac plánuje anektovať Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny a uznať mesto Cherson ako nezávislú republiku.

V tamojších samozvaných ľudových republikách chcú zrejme Rusi usporiadať „falošné referendá“, po ktorých by sa dané oblasti pripojili k Rusku.

7:36 V Mariupole sa v utorok ráno v spolupráci s Organizáciou Spojených národov a Červeným krížom pokúsia o ďalšiu evakuáciu tamojších civilistov. Na platforme Telegram to uviedla mestská rada.

Ukrajina, vojna, Mariupoľ
Ľudia utekajúci z Mariupolu prichádzajú do utečeneckého centra v Záporoží na Ukrajine. Foto: SITA/AP

7:00 Vitajte pri sledovaní utorkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Vladimir PutinVolodymyr Zelenskyj