Vojna na Ukrajine: Rusi utekajú zo Sumskej oblasti, Zelenskyj navštívil mesto Buča a na Donbas mieria aj Vagnerovci (online)

Rusko, Ukrajina, vojna, útok, utečenci
Muž odstraňuje trosky z budov zničených počas bojov. Foto: SITA/AP

Ukrajinská armáda oznámila, že jej sily dobyli späť niektoré mestá v regióne okolo Černihiva a začali tam dodávať humanitárnu pomoc. Starosta Černihiva, ktorý leží severozápadne od Kyjiva, v nedeľu povedal, že nepretržité ruské ostreľovanie zničilo 70 percent mesta.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruské sily sa taktiež stiahli zo Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informoval o tom tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj. Ruskí vojaci okupovali oblasť približne mesiac. Z miest v okolí ukrajinskej metropoly Kyjiv, ktoré boli v uplynulých týždňoch pod kontrolou ruských vojsk, dosiaľ odviezli telá 410 zavraždených civilistov. Informoval o tom ukrajinský generálny prokurátor.

Ruské sily pokračujú v konsolidácii a reorganizácii, pričom sa snažia sústrediť svoju ofenzívu na oblasť Donbasu na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na správy britského ministerstva obrany. Moskva zároveň do spomenutej oblasti presúva svoje jednotky vrátane žoldnierov z polovojenskej skupiny Vagnerovcov, ktorá je považovaná za Putinovu súkromnú armádu. Tieto tvrdenia zatiaľ BBC nemohla nezávisle overiť.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na odovzdávaní cien Grammy vystúpil prostredníctvom vopred nahratého videa, v ktorom požiadal o podporu pri rozprávaní príbehu o ruskej invázii na Ukrajine.

Zelenskyj v pondelok navštívil aj mesto Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa stalo dejiskom zverstiev páchaných na civilistoch. Prezrel si cestu, na ktorej bola prepadnutá ruská kolóna, a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi. Zároveň zopakoval, že sa Rusko na Ukrajine dopustilo vojnových zločinov a genocídy.

Na otázku britského vysielateľa BBC, či je možné ešte s Ruskom diskutovať o mieri, odpovedal áno, pretože Ukrajina musí mať mier. „Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v diplomatickom aj vojenskom úsilí,“ povedal.

Podľa televízie CNN tiež v Buči hovoril o „kľúčových lídroch vedúcich krajín“, ktorí rozhodovali o tom, či by mala byť Ukrajina členom NATO. „Myslím, že by mali prísť sem a vidieť, ako sa tieto hry, toto flirtovanie s Ruskou federáciou končí,“ povedal.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Pondelňajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v utorok.

20:29 Zhruba dve tretiny ruských vojakov, ktorí boli nasadení v okolí Kyjeva, teraz podľa predstaviteľov amerického ministerstva obrany presúvajú na sever do Bieloruska. Informuje o tom portál news.sky.com.

Podľa USA presunutých ruských vojakov znova vyzbrojujú, poskytujú im nové zásoby a pravdepodobne k ním pridávajú posily a chystajú sa ich poslať na Ukrajinu, aby pokračovali v boji.

Podľa amerického rezortu obrany s najväčšou pravdepodobnosťou ich presunú na východ Ukrajiny do regiónu Donbas, ale stále môžu zmeniť ich smerovanie. „Neznamená to, že Kyjiv nie je ohrozený,“ dodal predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

20:10 Nemecko sa chystá vypovedať 40 ruských diplomatov v reakcii na zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Berlín uviedol, že spolu s partnermi pripravuje ďalšie opatrenia.

18:47 Ruské sily odišli zo severu ukrajinskej Žytomyrskej oblasti. Povedal to jej guvernér Vitalij Bunečko. Podľa jeho slov oblasť západne od Kyjeva pri hraniciach s Bieloruskom už nie je okupovaná ruskou armádou, ktorá tam zanechala časť munície. „Odišli, zanechali časť svojich vozidiel a časť munície,“ uviedol guvernér. Informuje o tom portál news.sky.com. Stiahnutie sa ruských vojakov zo severu Žytomyrskej oblasti je v súlade s tvrdením Moskvy, že svoju pozornosť sústredí na východ Ukrajiny, konkrétne na Donbas. Ide o región, v ktorom materinským jazykom veľkej časti obyvateľstva je ruština.

18:25 Vláda Veľkej Británie uvažuje o stíhaní ruských dôstojníkov. Pre BBC to uviedli vysokopostavené vládne zdroje. Pravdepodobne by malo ísť o sankcie ale aj o skúmanie možností ich trestného stíhania za to, čo britský premiér označil za dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine. Britskí vládni predstavitelia skúmajú opatrenia, ktoré by mohli byť namierené voči kapitánom, majorom a plukovníkov ruskej armády.

18:05 Americký prezident Joe Biden vyzval na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny.

Vyjadril sa tak v súvislosti s vraždením civilistov v meste Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré mali v ostatných týždňoch pod kontrolou ruské sily.

17:51 Litva v pondelok oznámila, že vykáže ruského veľvyslanca a odvolá svojho ambasádora z Moskvy v reakcii na čoraz viac náznakov, že ruská armáda sa na Ukrajine pravdepodobne dopustila vojnových zločinov. Pobaltská krajina sa zároveň rozhodla zatvoriť ruský konzulát v prístavnom meste Klaipeda.

„Litva rozhodne odsudzuje krutosti, ktoré spáchali ruské ozbrojené sily v okupovaných ukrajinských mestách, vrátane brutálneho masakra v meste Buča. Nijaké vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustili ruské ozbrojené sily na Ukrajine, nebudú zabudnuté,“ uviedol vo vyhlásení litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

Šéf litovskej diplomacie dodal, že litovský veľvyslanec sa vrátil do Kyjeva. Poznamenal, že o rozhodnutí vypovedať ruského veľvyslanca Vilnius informoval svojich partnerov v Európskej únii a NATO a vyzval ich, aby urobili rovnaké kroky. Minister zahraničia susedného Lotyšska Edgars Rinkevičs uviedol, že Riga tiež zredukuje diplomatické vzťahy s Ruskou federáciou.

17:30 Ruský vyšetrovací výbor začal vlastné vyšetrovanie masakry civilistov v ukrajinskom meste Buča, ktoré mali v uplynulých týždňoch pod kontrolou ruské sily. Podľa svojho vyhlásenia sa zameria na falošné informácie o ruských silách.

16:50 Dvadsiatich ukrajinských utečencov vezme z poľského územia letecky do svojej krajiny japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši, ktorý je na návšteve Poľska. Šéf japonskej diplomacie uviedol, že ukrajinskí utečenci s ním pocestujú vo vládnom lietadle. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hajaši konštatoval, že jeho rozhodnutie je súčasťou snahy Japonska poskytnúť humanitárnu pomoc Ukrajincom. Minister počas návštevy Poľska informoval, že ide o utečencov, ktorí prejavili záujem odísť do Japonska, ale sami sa tam nedokážu dopraviť. Dodal, že ďalšiu podporu im poskytnú podľa ich individuálnych potrieb, keď budú v Japonsku.

16:33 Tímu Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) sa v pondelok znova nepodarilo dostať do obliehaného ukrajinského mesta Mariupoľ. Televízii CNN to povedal hovorca organizácie s tým, že dôvodom sú bezpečnostné podmienky. Červený kríž sa snaží dostať do mesta už niekoľko dní, aby mohol poskytnúť tamojším obyvateľom nutnú humanitárnu pomoc. Jeho cieľom je tiež sprostredkovať evakuáciu pre civilistov, ktorí v meste uviazli.

15:51 Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyzýva na „nezávislé a účinné vyšetrenie“ toho, čo sa stalo v ukrajinskom meste Buča. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila v pondelok, uviedla, že je „zhrozená z obrazov mŕtvol civilistov ležiacich na uliciach a v improvizovaných hroboch“.

Bacheletová dodala, že „správy prichádzajúce z tejto a iných oblastí vyvolávajú vážne a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch, vážnych porušeniach medzinárodného humanitárneho práva a vážnych porušeniach medzinárodnej legislatívy o ľudských právach“. Vysoká komisárka OSN vyhlásila, že je nevyhnutné, aby všetky telá exhumovali a identifikovali, aby rodiny obetí mohli informovať a určiť presné príčiny úmrtí. Konštatovala tiež, že by sa mali prijať všetky opatrenia na zachovanie dôkazov.

„Je nevyhnutné všetko úsilie na zabezpečenie nezávislého a efektívneho vyšetrenia toho, čo sa stalo v meste Buča, aby sa zaručila pravda, spravodlivosť a tiež pomoc obetiam a ich rodinám,“ dodala vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.

15:25 Ruský prezident Vladimir Putin zagratuloval lídrom Maďarska a Srbska, ktorí majú dobré vzťahy s Moskvou, k víťazstvám vo víkendových voľbách.

Kremeľ informoval, že v liste maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorého strana Fidesz zvíťazila v parlamentných voľbách, Putin uviedol, že „napriek zložitej medzinárodnej situácii je ďalší rozvoj bilaterálneho partnerstva plne v súlade so záujmami národov Ruska a Maďarska“.

Znovuzvolenie srbského prezidenta Aleksandara Vučića podľa Putina zas potvrdzuje „širokú verejnú podporu“ jeho nezávislej zahraničnej politike. Ruský prezident sa vyjadril, že dúfa, že Vučićove aktivity pomôžu posilniť strategické partnerstvo medzi Ruskom a Srbskom.

14:52 Americká vláda zhabala na španielskej Malorke masívnu jachtu spájanú s ruským oligarchom Viktorom Vekselbergom, ktorý má úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. Americkí federálni agenti a španielska Civilná garda v pondelok prehľadali jachtu v prístave mesta Palma de Mallorca.

14:47 Slovenská republika v stredu 30. marca znížila počet príslušníkov ruskej diplomatickej misie na ambasáde v Bratislave o 35 osôb. 

Dôvodom bolo, že aktivity vyhostených zamestnancov ruskej ambasády boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. V susednej Českej republike pôsobí na ruskom veľvyslanectve v Prahe len šesť diplomatov, pričom od roku 2021 bol ich počet znížený maximálne na sedem diplomatov. Siedmy bol vyhostený minulý týždeň.

„Momentálne je na veľvyslanectve Ruskej federácie šesť diplomatov,“ spresnil Michal Beneš z Odboru komunikácie Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky.

14:42 Na rozdiel od koaličných partnerov vyjadrujú ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi podporu v otázke možného platenia za dodávku ruského plynu rubľami podnikatelia. 

„Plyn potrebujeme. Len tak bude fungovať ekonomika. Ak bude fungovať ekonomika, vláda bude mať financie. Ak bude fungovať ekonomika, tak prežijeme. Môžeme sa hrať na silných, ale nie sme. Nevieme Ukrajincom pomôcť tým, že si zničíme naše hospodárstvo, ak sa nedostaneme k energetickým surovinám,“ zdôraznil predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

Vladimír Soták
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Foto: archívne, SITA/Michal Burza

14:20 Lídri Albánska a Kosova ostro odsúdili najnovšie správy o brutálnom zabíjaní ukrajinských civilistov ruskými jednotkami, a vyzvali svet, aby vzal Rusko na zodpovednosť.

Albánsky premiér Edi Rama uviedol, že telá nájdené po odchode ruských vojakov z Buče neďaleko Kyjiva sú „šokujúce“ a dôrazne vyzval na nezávislé vyšetrenie „takýchto ohavných zločinov“. „Nič nemôže ospravedlniť takúto krutosť. Taká bolesť a taká hanba!“ uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Albánsko aj Kosovo sa pripojili k výzvam na uvalenie tvrdých sankcií voči Rusku zo strany Európskej únie a Spojených štátov.

14:16 Berlín napriek zverstvám na Ukrajine neuvalí okamžité embargo na ruské energie. „Pracujeme na embargu s opatreniami, ktoré každý deň poškodzujú (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Sme na dobrej ceste a tento týždeň na nej dosiahneme väčší pokrok. Pracujeme na nezávislosti od ruského plynu, uhlia a ropy,“ cituje Habecka spravodajský portál BBC.

13:52 Demokracia je tolerantná, slobodná, ale nesmie byť naivná ani zhovievavá voči tým, ktorí ju chcú zvrhnúť a nahradiť totalitou.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) to povedal v pondelok pri spomienke na oslobodenie Bratislavy, ktorú v roku 1945 oslobodili vojaci 2. ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi. Premiér zdôraznil, že títo vojaci mesto oslobodili od skutočných nacistov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny na základe zvrátenej ideológie dopustili „strašných zverstiev“. Heger to uviedol vo svojom profile na sociálnej sieti.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

13:45 Ministerstvo, vedy, výskumu a športu SR plánuje urobiť úpravy pre ukrajinských študentov v prijímacích pohovoroch na stredné školy. Branislav Gröhling v diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo poukázal na to, že v slovenskom vzdelávacom systéme je zatiaľ umiestnených 6 804 detí z Ukrajiny, z ktorých je 679 na stredných školách.

13:34 Kremeľ ostro odsúdil obvinenia, že ruskí vojaci spáchali zverstvá voči civilistom na Ukrajine. 

Ruské ministerstvo obrany sa už skôr vyjadrilo, že ukrajinské úrady zinscenovali provokáciu na očiernenie Ruska. Ukrajinské úrady informovali, že po odchode ruských síl minulý týždeň našli v okolí ukrajinskej metropoly najmenej 410 tiel civilistov.

Bucha, mŕtvoly, Ukrajina, Rusko, vojna
Ruské vojská zanechali po sebe v meste Bucha desiatky mŕtvych civilistov. Foto: SITA/AP

13:05 V slovenskom vzdelávacom systéme je zatiaľ umiestnených 6 804 detí, ktoré prišli z Ukrajiny, z toho 5 599 je v základných školách a 679 je na stredných školách.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) v diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo doplnil, že v materských školách, ktoré patria pod samosprávy, evidujú 473 detí. Gröhling zhodnotil, že najviac ich je v Bratislave, kde ich evidujú 1 452 detí, pričom vo zvyšných krajoch sa počty detí pohybujú medzi 550 – 650.

Šéf rezortu podotkol, že školám budú doposielať financie na nových ukrajinských žiakov, ktorí školám pribudli. „Školy o to nebudú musieť žiadať. Bude to automatické na základe dát, ktoré momentálne máme,“ konštatoval v súvislosti s finančnou dávkou 200 eur na jedného žiaka, ktorú prvýkrát posielali školám do 15. marca.

Do registra voľných kapacít pre deti ministerstva školstva sa podľa Gröhlinga prihlásilo 165 škôl, z toho 108 základných a 38 stredných škôl. Rezort školstva eviduje viac ako 5 000 voľných miest na základných a stredných škôl naprieč celým Slovenskom.

Branislav Gröhling
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling. Foto: archívne, SITA/Alexandra Čunderlíková.

12:47 Podozrenia z brutality ruských vojakov voči ukrajinskému civilnému obyvateľstvu, ktorá je pravdepodobne genocídou, by podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza mal riešiť medzinárodný súd.

Premiér v pondelok povedal: „Dúfam, že sa môže urobiť všetko, čo je možné, aby tí, ktorí stoja za týmito vojnovými zločinmi, nezostali nepotrestaní, a aby ich bolo možné postaviť pred súd. V tomto prípade pred Medzinárodný trestný sud, aby sa zodpovedali z podozrení z trestných činov proti ľudskosti, vojnových zločinov, a prečo to nepovedať, aj z genocídy.“

Predseda španielskej vlády sa takto vyjadril na ekonomickom fóre v Madride po tom, ako ukrajinské úrady uviedli, že po minulotýždňovom stiahnutí sa ruskej armády našli v oblastiach neďaleko Kyjeva najmenej 410 tiel civilistov. Mnohé obete mali zviazané ruky, zranenia po streľbe z bezprostrednej blízkosti a známky mučenia. Sánchez dodal, že pociťuje rozhorčenie v súvislosti s „hrôzou týchto úmrtí, ktorých svedkami sme sa stali v uplynulých dňoch“.

12:28 Japonský premiér Fumio Kišida odsúdil zabíjanie civilistov v Kyjevskom regióne. Ako informuje spravodajský portál CNN, vyjadril sa tak v pondelok prostredníctvom sociálnych médií. „Som hlboko šokovaný skutočnosťou, že na okrajoch Kyjiva boli spáchané otrasné zverstvá voči civilistom,“ vyjadril sa Kišida. „Zabíjanie nevinných civilistov porušuje medzinárodné humanitárne právo. Je absolútne neprijateľné a Japonsko to čo najdôraznejšie odsudzuje,“ doplnil a zároveň vyzval, aby Rusko za tieto činy čelilo spravodlivosti.

12:17 Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval na zriadenie medzinárodného výboru, ktorý by prešetril dôkazy o popravách ukrajinských civilistov ruskými vojakmi. Rusko je už dnes „totalitaristicko-fašistický štát“, vyhlásil počas tlačovej konferencie vo Varšave. „Krvavé masakry ruských vojakov si zaslúžia byť pomenované: toto je genocída a tento zločin musí byť súdený ako zločin genocídy,“ povedal. Morawiecki zároveň apeloval na mocnosti na Západe, aby uvalili ešte prísnejšie sankcie na Rusko a oslabili tak jeho vojnovú mašinériu. Obzvlášť Nemecko by malo podľa poľského premiéra urobiť viac pre podporu sankcií.

12:09 Nedostatok komponentov zastavuje výrobu v ďalšej zo slovenských automobiliek. Od 4. do 6. apríla nebude produkovať ani nitriansky Jaguar Land Rover.

11:58 To, čo sa stalo v ukrajinskom meste Buča, je podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa (SaS) ďalším dôkazom barbarstva ruskej armády a brutality vojny ruského prezidenta Vladimira Putina voči Ukrajine. Štátny tajomník to skonštatoval vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Hrôzostrašné správy a zábery týkajúce sa zabíjania civilistov v ukrajinskom meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, ma veľmi šokovali a zarmútili. Snímky masových hrobov, ulice plné nehybných tiel mužov a žien ležiacich na zemi so spútanými rukami za chrbtom – to všetko sú obrazy ďalšieho odporného vojnového zločinu Putinovho režimu,“ vyhlásil Klus. Doplnil, že reakcia Moskvy, ktorá tvrdí, že ide len o ďalšie divadlo USA a režimu v Kyjeve, ho ešte viac utvrdzuje o potrebe ďalšieho pritvrdenia voči Putinovmu režimu.

„Ostro odsudzujem zabíjanie civilistov a vyzývam na spravodlivé potrestanie takéhoto konania ruských vojakov na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo nielenže nemôže mlčať, my musíme konať,“ zdôraznil štátny tajomník s tým, že slovenská diplomacia spoločne s partnermi v Európskej únii a Organizácii severoatlantickej zmluvy sa bude zasadzovať za potrestanie zodpovedných. „Krajina, ktorá dokáže inému štátu urobiť toto, si nezaslúži nič iné, len maximálnu možnú izoláciu,“ uzavrel Klus.

11:44 Európska únia (EÚ), ako aj samotné Slovensko, by sa mali čo najrýchlejšie odstrihnúť od dovozu ruského plynu či ropy. Myslí si to bývalý minister financií a poradca ukrajinskej vlády Ivan Mikloš.

Ivan Mikloš
Ivan Mikloš. Foto: archívne, SITA/Robert Tappert

11:22 Štát sľubuje pomoc pre spracovateľov múky a obilia. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) Slovákov ubezpečuje, že múky bude dostatok. Informoval o tom minister Vlčan a poradkyňa ministra a predsedníčka Agrárnej komory Slovenska Helena Patasiová pri návšteve prevádzky mlynu.

11:05 Francúzsky prezident Emmanuel Macron si želá ešte tento týždeň úplné zablokovanie dovozu ruského uhlia a ropy do Európskej únie (EÚ). Ako informuje spravodajský portál CNN, vyjadril sa tak po tom, ako sa podľa vlastných slov dozvedel o „vojnových zločinoch“ v ukrajinskom meste Buča.

10:47 Dodávatelia pre U.S Steel Košice (USSK) zatiaľ plnia dodávky surovín plynule. Pre agentúru SITA to potvrdil hovorca spoločnosti Ján Bača. „Naša výroba stojí na dodávke surovín z Ukrajiny, Ruska a krajín V4. Napriek vojne naši obchodní partneri na Ukrajine zatiaľ plynule plnia dodávky surovín. Pri akýchkoľvek dovozoch z Ruska striktne uplatňujeme sankčné zoznamy,“ uviedol Bača. Ako podotkol, do Ruska spoločnosť U. S. Steel Košice nevyváža nič.

10:23 Podpredseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Peter Pollák ml. (OĽaNO) je zdesený zo záberov z ukrajinského mesta Buča, v ktorom po odchode ruských jednotiek našli masový hrob a pozdĺž ulíc zostalo ležať niekoľko desiatok mŕtvych civilistov. V tlačovej správe o tom informoval Peter Dojčan z mediálneho tímu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

„Nemôžem uveriť, že sa takéto zverstvá dejú v 21. storočí len niekoľko stoviek kilometrov od Slovenska,“ povedal Pollák ml. Pripomenul, že v meste Buča našli v masovom hrobe takmer 300 civilistov a ďalších takmer 60 mŕtvych tiel objavili v zákope hneď za kostolom. Mŕtve telá ležali aj na uliciach, mnohé z nich mali zviazané ruky za chrbtom. „Takto podľa mňa vyzerá genocída národa. Podobným spôsobom vykonával popravy Islamský štát v Iraku,“ povedal poslanec.

Pollák ml. už avizoval mimoriadne zasadnutie ľudskoprávneho výboru, na ktoré chce predvolať veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Igora Bratčikova. „Mám veľa otázok. Chcem vedieť, ako chcú zástupcovia Ruskej federácie vysvetliť zverstvá, ktorých sa dopustili na ukrajinských civilistoch. Týmto ľuďom boli upreté ľudské práva. Vrátane toho základného – práva na život,“ dodal poslanec.

9:46 Zdražovanie na slovenských čerpacích staniciach sa neskončí ani v nasledujúcich dňoch. Ako uviedla pre agentúru SITA analytička 365.bank Jana Glasová, vzhľadom na predchádzajúce výrazné zdražovanie ropy naďalej očakáva, že rast cien na našich pumpách môže ešte pokračovať alebo sa ceny čiastočne zastabilizujú.

Benzín, nafta
Foto: ilustračné,

9:35 Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov. Takmer 61-tisíc ich požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Za včerajší deň prešlo hraničnými priechodmi 689 mužov, 1722 žien a 811 detí. O dočasné útočisko požiadalo 407 osôb. Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 276 príslušníkov prezídia PZ, 88 príslušníkov HaZZ, 113 colníkov, 383 vojakov, šesť duchovných, 218 dobrovoľníkov a 52 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 38 autobusov, ktoré prepravili 453 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky.

Vlakovou dopravou bolo prepravených 1045 osôb, vypravený bol jeden mimoriadny vlak. Ubytovaných bolo 73 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 11 922 lôžok.

9:13 Koaliční partneri kritizujú postoj ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) k plateniu za dodávky plynu rubľami.

ENERGETIKA: Cena elektriny
Minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

8:51 Ruské jednotky sa preskupujú v snahe zamerať sa na Donbas na východe Ukrajiny.

8:40 Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že Vladimir Putin a jeho podporovatelia „pocítia dôsledky“ svojich činov.

8:07 Ceny ropy v pondelok ráno trochu stúpli. Ľahká americká ropa si v elektronickom obchodovaní na newyorskej komoditnej burze pripísala 2 centy a jej cena sa zvýšila na úroveň 99,29 USD za barel. Jej posilnenie nastalo po piatkovom poklese o jedno percento na 99,27 USD za barel. Začiatkom marca pre ruskú inváziu na Ukrajinu ľahká americká ropa na chvíľu dosiahla úroveň až 130 USD za barel. Severomorská ropa Brent, ktorej cena sa považuje za medzinárodnú referenčnú cenu, v pondelok ráno tiež zdražela, a to o 13 centov na 104,52 USD za barel po tom, ako v piatok klesla o 32 centov na 104,39 USD za barel. (1 EUR = 1,1052 USD)

7:54 Vojna na Ukrajine si od svojho začiatku vyžiadala 3455 civilných obetí. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Uvedené číslo zahŕňa viac ako 1400 úmrtí a viac ako 2000 zranených. Skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, pretože OHCHR nie je schopný získať informácie z niektorých najhoršie zasiahnutých miest.

7:40 Ruské sily sa stiahli zo Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informoval o tom tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj. Ruskí vojaci okupovali oblasť približne mesiac.

7:36 Ukrajinská armáda oznámila, že jej sily dobyli späť niektoré mestá v regióne okolo Černihiva a začali tam dodávať humanitárnu pomoc. Starosta Černihiva, ktorý leží severozápadne od Kyjeva, v nedeľu povedal, že nepretržité ruské ostreľovanie zničilo 70 percent mesta.

7:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na odovzdávaní cien Grammy vystúpil prostredníctvom vopred nahratého videa, v ktorom požiadal o podporu pri rozprávaní príbehu o ruskej invázii na Ukrajine.

Volodymyr Zelenskyj, Grammy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil na Grammy prostredníctvom vopred nahratého videa. Foto: SITA/AP

7:09 Z miest v okolí ukrajinskej metropoly Kyjev, ktoré boli v uplynulých týždňoch pod kontrolou ruských vojsk, dosiaľ odviezli telá 410 zavraždených civilistov. Informoval o tom ukrajinský generálny prokurátor.

7:00 Vitajte pri sledovaní pondelkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Vladimir PutinVolodymyr Zelenskyj