Veľká noc je každoročne spojená nielen s tradíciami, ale aj s čokoládou. Či už ide o vajíčka, zajačikov alebo sladkú odmenu pre šibačov, spotreba čokolády v tomto období prirodzene rastie. Tento rok však sladké potešenie sprevádzajú aj zaujímavé ekonomické súvislosti. Ceny kakaa aj čokolády zažili turbulentné obdobie a trh sa mení.
Hoci Európa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka patrí medzi svetových lídrov vo výrobe čokolády, základná surovina – kakao – sa tu prakticky nepestuje. Európski výrobcovia sú preto odkázaní na dovoz, najmä z Afriky (Pobrežie Slonoviny, Ghana či Nigéria) a čiastočne aj z Južnej Ameriky.
Ročne sa do Európskej únie dovezie približne 1,6 milióna ton kakaa, čo predstavuje asi 3,6 kilogramu na obyvateľa. Zaujímavé však je, že napriek tejto závislosti je EÚ v produkcii čokolády sebestačná. A dokonca ju vo veľkom vyváža.
Čokoládové veľmoci: Belgicko a Nemecko vedú
Výroba čokolády je v Európe koncentrovaná len v niekoľkých krajinách. Najväčšími exportérmi sú Belgicko a Nemecko, ktoré ročne vyvezú približne o 400-tisíc ton čokolády viac, než dovezú.
Ceny kakaa sa prudko prepadli, lacnejšiu čokoládu však pred sviatkami nečakajte, upozorňuje analytik
Silnú pozíciu majú aj Taliansko, Poľsko či Holandsko. Práve Poľsko pomáha tomu, že región strednej a východnej Európy ako celok vykazuje prebytok v obchode s čokoládou.
Slovensko síce nepatrí medzi gigantov, no v roku 2025 skončilo mierne v pluse. Na jedného obyvateľa podľa Koršňáka vyviezlo asi o 360 gramov čokolády viac, než doviezlo.
Dopyt brzdia ceny: kakao zdraželo až päťnásobne
Za rastúcimi cenami čokolády stojí najmä dramatický vývoj na trhu s kakaom. Kombinácia klimatických zmien, chorôb kakaovníkov a starnúcich plantáží znížila globálnu produkciu.
Výsledok? Cena kakaa v apríli 2024 vystrelila na viac ako 12-tisíc dolárov za tonu, čo bolo štvornásobok až päťnásobok bežnej úrovne. Hoci sa situácia odvtedy upokojila a ceny klesli späť na približne 3 000 – 3 300 dolárov, dôsledky cítime dodnes.
Zvýšené náklady na kakao sa do cien čokolády premietajú postupne. Vo februári boli čokoládové výrobky v EÚ medziročne drahšie o viac ako 11 %, pričom v strednej a východnej Európe bol rast ešte výraznejší – až okolo 18 %.
Najväčšie zdražovanie zaznamenali napríklad Rumunsko či Poľsko. Naopak, Česko zaznamenalo miernejší, no stále citeľný rast okolo 8 %.
Slovensko ako výnimka: ceny mierne klesli
Zaujímavosťou je, že Slovensko ide proti európskemu trendu. Napriek zvýšeniu DPH na sladkosti ceny čokolády v poslednom roku mierne klesli – približne o 0,6 %, po očistení o dane dokonca o takmer 4 %.
Podobný vývoj zaznamenalo už len Chorvátsko. V dlhšom horizonte však ani Slovensko neuniklo zdražovaniu – za posledných päť rokov stúpli ceny čokolády približne o 43 % bez daní, respektíve takmer o polovicu vrátane nich.
Čo bude ďalej? Nádej tlmí drahá ropa
Hoci ceny kakaa sa stabilizovali, úplné zlacnenie čokolády zatiaľ očakávať nemožno. Do hry totiž vstupujú aj ďalšie faktory, napríklad rast cien ropy, ktorý zvyšuje náklady na dopravu. Dobrou správou však podľa analytika je, že aktuálne nižšie ceny kakaa by mohli aspoň čiastočne tlmiť ďalšie zdražovanie.
Sladká pointa
Čokoláda tak dnes nie je len sladkou pochúťkou, ale aj ukážkou globálnych ekonomických vzťahov. Od afrických plantáží až po európske supermarkety. A hoci ceny kolíšu, jedno sa nemení: počas Veľkej noci si ju doprajeme takmer všetci.
